Hľadám Affs- TU!
Chceš si objednať layout? - sem

1. kapitola- Zlý pocit

23. května 2011 v 18:52 | Mima

1. kapitola- Zlý pocit



Zobudila som sa uprostred noci s rovnakým pocitom strachu a neistoty ako posledný mesiac. Všetci okolo mňa spali, všade bola tma, ohník v kozube hrial a dodával pokojnú atmosféru. Všetko sa zdalo byť také idylické, také pokojné, no aj napriek tomu som cítila, že sa niečo blíži. Nevedela som čo, ale bola som si istá, že to nie je nič dobre. Od malička som mávala zvláštne pocity pred tým ako sa malo niečo stať. Ale niečo tak intenzívne ako teraz som ešte nikdy necítila. Začala som rozmýšľať, napadali ma rôzne zlé predstavy, od ochorenia mojích blízkych až po smrť. Pri pomyslení na smrť ma striaslo. V tom momente sa ozval hlas, ktorý vychádzal z druhého kúta miestnosti. Najprv som sa zľakla, ale keď sa ten hlas približoval, spoznala som v ňom moju kamarátku Elise.

Sadla si ku mne a zvláštne sa na mňa zadívala. Jediná z mojich kamarátov vedela, že mávam predtuchy. Aj keď sa robila, že mi verí, v skutočnosti si určite o mne myslela, že som úplny blázon. Ja som jej to zazlievať nemohla, pretože aj mne to prišlo bláznivé a sama som tomu zo začiatku nemohla uveriť. Začalo sa to, keď som mala 9 rokov. V jeden večer som mala veľmi zlý pocit, moc si to nepamätám, ale moja mamka mi povedala, že som začala hovoriť nezmysli, ktorým nerozumela a pozerala som do prázdna. Trvalo to asi minútu a potom som začala reagovať a nič som si nepamätala. Na druhý deň sme sa dozvedeli, že môjho strýka niekto napadol asi v rovnakej hodine ako sa mi to stalo. Môj strýko nerozumel, čo sa stalo a ani nevedel opísať kto ho chcel napadnúť. Vravieval, že to bolo monštrum alebo niečo také. Ale tvrdil, že to určite nebol človek. Nikto mu nechcel samozrejme veriť a mnohí ho považovali za blázna. Čo sa v ten večer naozaj stalo, ostane asi záhadou.
Ako som tak premýšľala, ozval sa Elisin hlas:
" Nechceš sa o tom porozprávať? " spýtala sa ma.
" Ja neviem, je to zvláštny pocit, veľmi neprijemný a bojím sa o tom hovoriť. Určite si pomyslíš, že som sa uplne zbláznila, ovšem ak si to už nemyslíš. "
" Som tvoja kamarátka Elena, a chcem ti pomôcť. Vieš, že ja takým veciam neverím, myslím tým predtuchy, vízie, kúzla a podobne. Ale chcem, aby si vedela, že som tu pre teba, keď to budeš potrebovať."
" Ďakujem Elise, veľmi si toho vážim. Si jeden z mála ľudí, ktorým môžem toto povedať, a ktorý ma nepošlu hneď k psychiatrovi. No v podstate si jediný človek, keď nepočítam moju rodinu. "
Usmiala sa na mňa a povedala: " Veď na to sú kámošky, aby pomohli . Ale teraz už dosť o zlých veciach, sme na poslednom školskom výlete, treba si ho naplno užiť. Vieš, že o rok už nebudeme mať na takéto veci čas, budeme iba celé dni sedieť nad blbými knihami a učiť sa na skúšku dospelosti. "
" Ó, ako si to povedala- skúška dospelosti- to znie tak vážne, a pri tom je to iba formalita. " Vedela som, že Elise maturity berie až príliž vážne, a neznáša, keď sa o nich vraví ako iba o formalite.
Keď som dopovedala slovo formalita, hneď mi začala oponovať s vážnym hlasom: " Vieš aká je dôležitá taká formalita? Závisí od nej naša budúcnosť! "
Aj keď som nemala rovnaký názor na to ako ona, prikývla som jej, že má pravdu. Vedela som, aké je to pre ňu dôležité. Čo najlepšie absolvovať túto formalitu, potom sa dostať na jej vysnívanú výšku, kde by mohla študovať históriu. Pri slove hisória sa vedela nadchnúť ako malé dieťa, keď mu dajú vytuženú hračku. V tomto som ju veľmi obdivovala, od malička vedela, čo chce dosiahnúť a šla za tým. A ja? Stále neviem, kam pôjdem na výšku, neviem, čím chcem byť, nemám ani sen, ktorý by som si chcela splniť. Ja skôr žijem pre prítomnosť a budúcnosťou sa nezaoberám.
" Tak čo ideme podniknúť? " spýtala som sa Elise.
Ona sa šibalsky usmiala a povedala: " Určite nie spať, o chvíľu začne svítať, tak čo keby sme všetkých skôr zobudili a niečo spoločne podnikli? "
" To je dobrý nápad, aj keď neviem, či nás nezabijú. Ale poďme na to."
Mala som pravdu, ostatní nas chceli zo začiatku uškrtiť, ale nakoniec sme sa do rána zabávali, a ja som aspoň na chvíľu zabudla na ten zlý pocit....
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama