Hľadám Affs- TU!
Chceš si objednať layout? - sem

14. kapitola- Nevítaný hosť

25. května 2011 v 11:22 | Mima

14. kapitola- Nevítaný hosť



"Dobrý večer," ozval sa Masonov hlas a vystúpil z dverí. Damon si ho celého premeral a zvraštil čelo.
"Rád ťa znova vidím Elena," povedal a pristúpil ku mne bližšie. Snažila som sa o úsmev, no nepodaril sa mi moc. Ten chlap mi vôbec nebol sympatický, niečo mi na ňom nesedelo. Mal taký zvláštny pohľad, mala som pocit akoby mal niečo zaľubom.
"Teba ešte nepoznám," pozrel sa na Damona a dodal: "Som Mason."
Pristúpil k nemu a podal mu ruku.
"Damon," odvetil a stlačil mu silno ruku.
"Už by sme mali ísť dovnútra je neskoro a k tomu aj dosť chladno," navrhla Jenna.
"Ja už teda pôjdem," ozval sa Mason a otočil sa k Damonovi: "Rád som ťa spoznal."
"Potešenie je na mojej strane" prehodil medzi zuby. Bolo vidieť, aké je medzi nimi napätie. Jenna ma potiahla za ruku, aby som už vošla do domu.
"Ďakujem," pošepla som Damonovi a vošla som dnu. On sa na mňa usmial a otočil sa na odchod. Keď sa zavreli dvere domu, namierila som si to do svojej izby. Dopriala som si ľadovú sprchu a zaľahla do postele. Z pod vankúša som ešte vytiahla môj denník a začala písať:

Milý denníček dnes bol naozaj hrozný deň. Najprv to, čo sa stalo u Stefana. Mám z neho zmiešané pocity, mám pocit akoby mi niečo tajil. Niečo závažné. No a potom ten prepad, myslela som si, že mi tí nechutní chlapi ublížia. No našťastie ma zachránil on. Ten od ktorého by som to najmenej čakala, ten, ktorý je taký arogantný a nenávistný. Pokladala som ho za totálneho idiota, vlastne ešte stále pokladám alebo nie? Prečo som taká zmätená! Prečo moja každá myšlienka patrí jemu?! Určite to bude preto, že mi dnes pomohol. Kebyže nie jeho, tak si nechcem ani len predstaviť čo by sa so mnou stalo. Ale naozaj je to len kvôli tomu? Alebo je v tom ešte niečo viac...Ach, Damon.
Keď som si uvedomila čo som napísala, rýchlo som zatvorila denník a strčila ho späť pod vankúš.
Neblázni, povzdychla som si a zatvorila oči.
XXX
Všade bola desivá tma, ktorú pokrývala iba jemná hmla. Počula som šúšťanie listov a cítila chladivý vánok na svojom tele. Poobzerala som sa okolo seba, no nič som nespoznávala. Chcela som urobiť krok dopredu, no v tom som zacítila ostrú bolesť, ktorá mi prenikla až do kostí.
"Au!" zakvílila som od bolesti. V tom som začula nejaký hlas. Najprv som si myslela, že je to moja ozvena. No keď sa hlas opakoval a stále približoval, uvedomila som si, že to nie som ja. Počula som ho z každej strany, začala som sa obracať, no nikde som nič nevidela.
"Elena," ozvalo sa spoza môjho chrbta a mňa celú striaslo. Niečo mi hovorilo, aby som sa neotáčala.
"Elena," ozval sa ešte raz, no z väčším dôrazom. Zavrela som silno oči a dúfala som, že odíde. Zacítila som silný prievan, mala som pocit akoby okolo mňa rýchlo niekto prešiel. Otvorila som oči, moja zvedavosť bola väčšia ako čokoľvek iné. Predo mnou som zbadala čierny tieň, ktorý vystieral ruku smerom ku mne.
"Poď," povedal hlbokým tónom.
"Nemôžem sa pohnúť," odpovedala som mu. Bolo to zvláštne, ale aj keď som nevedela kto to je, necítila som strach. Práve naopak, všetky moje zmysly si priali urobiť krok dopredu. Tak veľmi som túžila, dostať sa k tomu neznámemu.
"Už môžeš. So mnou môžeš všetko," prehovoril s nežným hlasom. Pomaly som zdvihla nohu a čakala kedy znova pocítim tú ostrú bolesť. No necítila som nič, a tak som sa rozhodla urobiť krok dopredu. Keď som si bola istá, že sa môžem hnúť, vybrala som sa k tomu tieňu.
"Elena, stoj!" zakričal niekto zozadu. Rýchlo som sa otočila a zbadala som Stefana, ktorý stál pri vysokom strome a díval sa na mňa s veľkou bolesťou v očiach.
"Stefan," šepla som nežne a chcela som sa za ním rozbehnúť.
"Už musíme ísť," ozval sa znova ten neznámy a mňa to zastavilo. Pozerala som sa za Stefanom, ktorý ma tam čakal.
"Tak už poď!" zvýšil hlas. Obrátila som sa Stefanovi chrbtom a vykročila do neznáma. Do očí sa mi tlačili slzy. Chcela som ostať so Stefanom, no nemohla som, niečo ma poháňalo dopredu. Niečo tak silné, čo malo na do mnou úplnú kontrolu. Bola som voči tomu bezbranná. Bola som už iba meter od neho. Vystrela som dopredu ruku a prstami som sa mu pomaly dotýkala dlane. Naše prsty sa zmotali cez seba a ja som vedela, že už patrím iba jemu.
XXX
"Stefan, nie!" skríkla som, keď som sa prebrala zo sna. Cez závesy na oknách už prenikali slnečné lúče. Moje srdce mi stále bušilo ako o život, bola som ešte celá rozrušená z toho sna.
Elena upokoj sa, bol to iba hlúpy sen. Nič to neznamenalo, pomyslela som si a vytiahla som z pod vankúša denník. Začala som čítať čo som včera večer napísala a nemohla som tomu uveriť.
Veď je to skoro všetko o Damonovi! Vystrašene som si povedala v duchu. Rýchlo som ho zatvorila a vrátila som ho späť. Vstala som z postele a vybrala som sa do kúpeľne. Tam som sa stretla s Jerremym.
"Prepáč, nevedela som, že si tu," ospravedlnila som sa mu.
"To nevadí, môžeš sa umyť. Ja už končím," povedal milo a opláchol si tvár. Usmiala som sa na neho a pristúpila k umývadlu. Keď som sa v ňom zbadala, skoro som sa zľakla. Pod očami som mala obrovské kruhy, akoby som už pár dní nespala a bola som celá bledá.
"Elena, si v poriadku?" spýtal sa ma Jerremy, keď si všimol ako vyzerám.
"Ja...neviem," odvetila som zmätene.
"To bude asi kvôli tým tvojím nočným morám," povedal mi. Nechápavo som sa na neho pozrela.
"Ty si nepamätáš čo sa ti sníva?" spýtal sa ma ďalšiu otázku a dodal: "Totiž chcel by som vedieť, čo také strašné sa ti môže v noci zdať, ale už pár dní kričíš zo sna ako blázon. Jenna ti o tom nechcela nič povedať, pretože ťa nechcela ešte viac rozrušiť. Najprv som s tým súhlasil, že ti to zatajíme, pretože sme si mysleli, že je to kvôli rozchodu so Stefanom. Lenže sa to každú noc stále zhoršuje a tak Jenna poprosila o pomoc..." hovoril no nedokončil.
"Koho?!" spýtala som sa naliehavo.
"No toho, ako sa len volá...." na chvíľku sa odmlčal a rozmýšľal nad menom: "Jasné, volá sa Mason."
"Mason?" zopakovala som meno a chytil ma pocit paniky.
"Čo má ten chlap s týmto všetkým spoločné?" spýtala som sa nechápavo.
"Vieš on totiž má známu, ktorú tiež trápili nočné mory a keďže ho Jenna pozná tak ho poprosila o pomoc," začal mi vysvetľovať Jerremy.
"Ja od toho chlapa nič nepotrebujem!" zkríkla som a ušla z kúpeľne. Chodila som hore dole po izbe a dávalo si dokopy súvislosti v hlave:
Ako to, že kričím zo sna? Veď ja som nikdy v živote ani zo sna nerozprávala! A kto je zač ten Mason? Vôbec sa mi nepozdáva, vôbec sa mi nepáči!
XXX
Kráčala som dolu schodmi, keď som začula smiech. Pomaly som otvorila dvere do jedálne, kde som zbadala sedieť za jedným stolom Jennu, Jeremyho a toho hlupáka Masona. Priznám sa, že sa mi v tej chvíli prevrátil až žalúdok.
"Dobré ráno," pozdravil ma Mason s úsmevom na tvári.
"Dobre jedine pre teba," sykla som a Jenna sa na mňa krivo pozrela.
"No tak Elena pridaj sa k raňajkám a nestoj tam tak," ozvala sa Jenna.
"Nejako ma prešiel hlad, ďakujem," povedala som ironicky a otočila som sa na odchod.
"Tak dosť! Viem, že Jerr ti už všetko povedal. Teraz sa porozprávaš s Masonom," prikázala mi Jenna a ja som zastala. Znechutene som sa otočila a pozrela som na neho.
"Nemám zájem," povedala som ľahostajne.
"Porozprávaš sa s ním a už nediskutujem! Poď Jerr, pomôžeš mi v kuchyni," nedala sa Jenna a spolu s Jerremym odišla. Ešte som nebola ani v jedálni a cítila som aké je medzi nami dvoma napätie. On si ma prezeral od hora dole a naopak a mne sa z toho robilo naozaj zle. Postavil sa od stola a pomaly prikráčal ku mne. Ja som urobila krok späť a narazila som o zábradlie schodov.
"Takže ty mávaš zlé sny?" spýtal sa ma.
"Teba do toho nič," sykla som na neho.
"Nemyslíš, že to má príčinu v tvojom priateľovi?" položil mi ďalšiu otázku a ja som značne znervóznela.
"Nechápem," odvetila som a on prikročil ešte o jeden krok ku mne.
"No tak Elena, predo mnou sa nemusíš hrať. Viem kto je Stefan Salvatore," povedal a usmial sa.
"Je to môj chlapec," snažila som sa vyzerať vyrovnane ,no v duchu som cítila, že tento chlap vie pravdu.
"A okrem toho?" nedal sa Mason.
"Neviem k čomu smeruješ," odvetila som a tým som ho podráždila. Určite to nebola odpoveď, ktorú chcel počuť.
"Dobre ma počúvaj, viem, že on a jeho slávny braček sú upíry! A majú niečo, čo patrí mne. Tak im odkáž, nech mi to čím skôr vrátia, inak uvidia čoho som schopný jasné?!" začal sa mi vyhrážať a ja som pocítila veľký strach. Nie o seba, ale o Stefana. Bála som sa, že mu môže ublížiť, aj keď Mason je iba človek. Môj dych sa očividne zrýchlil, pozerala som mu rovno do očí a cítila som v sebe niečo čo ma čoraz viac pohlcovalo. Cítila som ako začínam vo vnútri celá horieť, mala som pocit, akoby som mala každú chvíľku explodovať. Stále som sa mu pozerala priamo do očí a zrazu sa jeho výraz tváre zmenil. Z jeho tváre zmizol ironický úsmev víťazstva a začal padať na zem. Skrútil sa do kĺbka, zakričal a stratil vedomie.
"Mason?!" zvolal hlas z kuchyne a ja som bola celá vyplašená, že som rýchlo vybehla na ulicu a rozbehla som sa čo najďalej od domu. Keď som zabočila doprava a myslela som si, že už som dosť ďaleko, zastala som. V hlave sa mi výrilo množstvo otázok.
Ako je to vôbec možné? Čo som mu urobila? Ako? nechápala som. Celá som sa chvela od strachu. Otočila som sa, že sa znova rozbehnem, no v tom som do niekoho narazila.
"Elena?" spýtal sa prekvapivo. Ja som nič nepovedala iba som sa mu vrhla do náručia a pošepla som:
"Damon."
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama