Hľadám Affs- TU!
Chceš si objednať layout? - sem

16. kapitola- Kto si?

25. května 2011 v 11:43 | Mima

16. kapitola- Kto si?



Blížila sa šiesta hodina večer a ja som bola čoraz viac nervóznejšia. Chodila som po izbe hore dole a každú chvíľu som sa pozerala na hodinky.
"Elena máš prísť dole, už dorazil Mason," vtrhol do mojej izby Jeremy a ja som zakričala od ľaku.
"On je už tu?!" spýtala som sa s trasúcim hlasom.
"Prišiel pred chvíľkou."
"O chvíľku som tam," snažila som sa o úsmev. Mala som obrovský strach z toho čo chystám urobiť, no nemohla som cúvnuť. Vedela som, že je to riskantné, no nebolo cesty späť. Zhlboka som sa nadýchla a zišla som dolu schodmi.
"Dobrý večer Elena," pozdravil sa mi, pričom ma nemohol ani len zbadať, pretože bol otočený chrbtom. Naskočila mi husia koža.
"Dobrý večer," odzdravila som sa a snažila pôsobiť vyrovnane. Vošla som do haly, kde Mason sedel.
"O chvíľku bude večera!" zakričala z kuchyni Jenna.
"To je dobre, už mám obrovský hlad," zvolal za ňou Mason. Jeremy bol ešte vo svojej izbe a tak som využila, že sme spolu samy. Začala som hrať svoju úlohu.

"Mason ja...chcela som sa ti ospravedlniť za ráno," začala som a nahodila trpiteľský výraz.
"To je v poriadku," odsekol a usmial sa.
"Nechceš vysvetlenie čo sa stalo?" spýtala som sa nechápavo.
"Mal som jeden z mojich epileptických záchvatov, to je všetko." Táto odpoveď ma zmiatla, no ja som stále pokračovala v mojom pláne.
"Ale aj tak sa ti chcem ospravedlniť. Správala som sa hrozne."
"Čo týmto sleduješ?" spýtal sa ma na rovinu.
"Nič," rýchlo som odvetila a doplnila: "Len....Jenna ťa ma rada a je šťastná, že ste sa po toľkých rokov znova stretli."
"Pozri Jenna je pre mňa dôležitá. Zažili sme v mladosti toho veľa, ale kvôli tomu sa nevzdám toho, prečo som tu prišiel. Takže buď mi to prinesieš do zajtra večera alebo tu niekto zomrie," začal sa mi vyhrážať a mňa sa zmocňovali čoraz väčšie obavy.
"Fajn, prinesiem ti to aj hneď dnes večer. Ale musíš mi sľúbiť, že týmto všetko skončí a už sa nikdy nepriblížiš k mojim blízkym."
Videla som ako spozornel a pohľadom si ma premeriaval.
"Takže to máš," povedal si skôr pre seba. Aj keď som nevedela čo vlastne chce, pokračovala som ďalej.
"Noo ja osobne nie. Ale v dome Salvatorovcoch je to uložené na bezpečnom mieste," zaklamala som.
"Ja som to vedel," povedal a ja som si vydýchla, že mi to uveril.
"Ak ti to súri, pôjdem po neho ešte dnes a dokonca aj hneď teraz," zdvihla som sa z pohovky, no on ma zadržal.
"Myslíš, že som sprostý?! Vieš koľko takých kameňov existuje? Čo ak ma chcete oblbnúť?"
Kameň? To všetko robí iba pre jeden hlúpy kameň? Výrilo mi hlavou.
"Neodpovedáš, takže niečo pravdy na tom bude. Chceli ste ma oklamať."
"Nie, prisahám, že nie," začala som panikáriť.
"Tak ak nie idem s tebou. Ak sa Stefan o niečo pokúsi, v momente ťa zabijem a on ani nestihne zareagovať," varoval ma a ja som iba na sucho prehltla. Spolu sme vošli do kuchyne kde sa Mason Jenne ospravedlnil, že mu do toho niečo prišlo a odišiel. Ja som počkala desať minút v izbe, aby to nebolo nápadne. Zatiaľ som zavolala Stefanovi a povedala mu všetko čo sa zatiaľ stalo. On ma uisťoval, že všetko bude dobre a že je všetko pripravené. Stačí iba aby Mason prekročil prach ich domu a máme vyhraté. Dôverovala som Stefanovi, no niečo mi hovorilo, že sa niečo stane. S malou dušičkou som odchádzala z domu na ulicu. Na druhej strane som zbadala Masona opretého o auto. Čakal už na mňa.
"Môžeme vyraziť? Čím skôr tým lepšie," ozval sa a nastúpil do auta. Sadla som si na miesto spolujazdca a ja som ho navigovala kadiaľ ísť. Čím sme boli bližšie pri ich dome, tým som bola nervóznejšia. Čakala nás predposledná zákruta, no Mason namiesto doprava zahol do ľava.
"Čo to robíš?!" vyľakane som sa spýtala, no on mi neodpovedal a šľapol na plyn.
"Zastav, chcem vystúpiť," hovorila som no on stále zrýchľoval. Stále viac a viac sme sa zdiaľovali od ich domu. Pochytila ma hrôza. Odopla som si pás a chcela som vyskočiť z auta. Nerozmýšľala som, že by som sa mohla zraniť ba dokonca zabiť. Chcela som sa len jednoducho dostať z Masonovho auta. No ako som išla otvoriť dvere, on ma rukou pridržal a pozrel sa na mňa. V tej chvíli som zbadala niečo čo ma vydesilo. Jeho oči. Neboli to oči človeka, boli akoby zvieracie.
"Prosím zastav," zlomil sa mi hlas, no on zastavil. Rýchlo som vystúpila z auta a začala som behať. No on sa rozutekal za mnou a bol taký rýchli, že ma hneď dobehol. Schmatol ma za ruku a otočil si ma tvárou v tvár.
"Si hlupaňa ak si si myslela, že ma tak ľahko oblbneš," zasyčal pričom mnou začal triasť ako blázon.
"Neviem o čom hovoríš," snažila som sa robiť hlúpou.
"Na všetko skočil Stefan. O desať minút vyrážame k vám," napodobnil môj hlas a zopakoval moje slová, keď som telefonovala so Stefanom.
"Ako, že si to..." nedopovedala som, pretože mi skočil do reči.
"Počul? Myslíš si, že okrem upírov a bosoriek nič iné neexistuje?!" zasmial sa.
"Kto si?" spýtala som sa so strachom v hlase. On ma chytil pod krk a pošepol:
"Za toto zaplatíš."
Cítila som ako sa moje nohy odlepujú zo zeme a ja sa ocitám vo vzduchu. Mal obrovskú silu, začala som sa dusiť. Pomaly mi dochádzal kyslík, bezradne som kopala nohami no bolo to márne. Keď som si už myslela, že každú chvíľu zomriem, zovretie povolilo a ja som spadla na zem. Lapala som po dychu a spamätávala sa. Nadvihla som hlavu a vedľa seba som zbadala nehybne ležať Masona. Mal otvorené oči, no hľadel niekde do prázdna. Rýchlo som sa od neho odplazila, nevládala som sa ešte postaviť na nohy. Stále som nepravidelne dýchala a všetko sa mi zdalo zahmlené.
"Panáčik jeden, na mňa nemá," začula som hlas, no nikde som nikoho nevidela. Položila som si ruky na zem a snažila som sa postaviť, no neúspešne. V tom som zacítila ako by som v jednom momente bola znova vo vzduchu a následne som pocítila hrejivé teplo.
"Damon," šepla som, keď som si uvedomila, že som v jeho náručí.
"Tvoj stály záchranca," usmial sa a pevnejšie ma chytil.
"Mason, čo je s Masonom....on, on nás všetkých zabije," hovorila som ešte zmätene.
"Možno to mienil, no Damon to zmenil," šibalsky sa usmial a dodal: "Už si v bezpečí."
"Nechápem," šepla som. Bola som celá malatná. Nedostatok kyslíka asi spôsobil, že som ďalších pár minút nedokázala poriadne vnímať.
"Na to som si už zvykol," zašomral. Zatvorila som oči, položila hlavu na jeho plece a na viac si už nepamätám.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama