Hľadám Affs- TU!
Chceš si objednať layout? - sem

19. kapitola- Posadnutosť?

25. května 2011 v 11:53 | Mima

19. kapitola- Posadnutosť?




ELENIN POHĽAD:
Kráčala som po opustenej čistinke. Slnko práve zachádzalo za vysoké stromy a ja som na svojej pokožke cítila príjemný chladivý vánok. Zrazu som zatúžila schladiť sa v jazierku. Porozhliadla som sa okolo seba a v tom som zbadala malý potôčik okolo ktorého sa tiahli pestrofarebné kvetiny. Vyzula som si topánky a s úsmevom sa rozbehla smerom k nemu. Cítila som sa tak slobodne, znovuzrodene. Pomaly som s nohou vstúpila do potoka. Pocítila som chlad, ktorý prešiel celým mojim telom. No to ma neodradilo. Moja túžba vykúpať sa v ňom bola silnejšia ako chlad, ktorý som cítila čoraz intenzívnejšie. Nakoniec som sa celá ponorila pod hladinu a začala som plávať. Keď som sa vynorila, ostala som zaskočená. Za tú malú chvíľku sa denná obloha zmenila na nočnú. Pozrela som sa smerom k brehu a zbadala, som ako všetky kvetiny sú zvädnuté. Zmocnil sa ma strach. Chcela som čím skôr odísť z tohto miesta. Začala som plávať smerom k brehu, ktorý sa mi však čoraz viac vzdiaľoval. Začala som kričať o pomoc, no jediná odpoveď čo sa mi dostávala bola moja ozvena. V tom som zacítila ako ma niečo ťahá pod vodu. Bránila som sa, no bolo to márne. Ocitla som sa hlboko pod vodou a pomaly mi dochádzal kyslík. Zmätene som sebou rúcala a obzerala sa okolo seba. Videla som mnoho tvári, ktoré prechádzali okolo mňa a niečo si pošuškávali. Kopala som nohami aj rukami a snažila sa dostať nad hladinu. Pomaly mi dochádzal kyslík a ja som zatvorila oči.

"Prekliatie," počula som hlasy, ktoré dookola hovorili to isté slovíčko. Bola som už na konci so silami, keď som započula ďalší hlas. Tento sa líšil od všetkých ostatných. Tento hlas som poznala. Bol sladký a nežný.
"No tak láska reaguj!" zrazu som zacítila ako mnou niekto hýbe. Otvorila som oči a zhlboka sa nadýchla. Bola som dezorientovaná. Nad sebou som uvidela vydesenú Stefanovu tvár.
"Stefan?" zašepkala som. Pri vyslovení akéhokoľvek slova ma škriabalo v hrdle.
"Ty si sa musela určite zblázniť!" začal na mňa kričať a ja som sa neho nechápavo hľadela. Celé moje pery ma štípali a tak som si jazykom po nich jemne prešla. No v tom som zacítila zvláštnu chuť. Zmätene som si priložila prsty pravej ruky na pery a prešla po nich.
"To nie je možné. Prečo?" spýtala som sa vystrašene, keď som na svojej ruke zbadala krv.
"Tu máš obleč sa," podal mi Stefan župan. Až vtedy som si uvedomila, že sedím vo vani. Celé moje telo sa triaslo. Bola som dezorientovaná a ničomu som nechápala. Posledné na čo som si pamätala bolo, že som sa šla okúpať a potom ten sen.
No jasné, musela som vo vani zaspať, hýrilo mi hlavou, kým som sa obliekala. Stefan zo mňa ani na chvíľku nespustil zrak. Celú tu dobu bol mĺkvy a pozoroval ma. Jediné čomu som nerozumela bola tá krv na mojich perách.
"Prečo sa tváriš tak vážne?" pristúpila som k nemu a pohladila po líci.
"Cítiš sa dobre?" odvetil mi otázkou.
"Neviem prečo, ale cítim sa plná života. Aj keď po tom sne čo som pred chvíľkou mala sa sama sebe čudujem," usmiala som sa.
"Aký sen?" následne sa spýtal.
"Ale nestojí za reč. Radšej mi povedz prečo som mala na perách krv," vyzvedala som.
"Asi si si musela rozhrýzť pery," odvetil nervózne, vstal a odišiel do izby. Nechápala som jeho správanie. Najprv na mňa nakričí a potom sa so mnou skoro ani nerozpráva. Podišla som k zrkadlu a obzrela som si pery. Lenže žiadne ranky po zahryznutí som nezbadala.
STEFANOV POHĽAD:
Keď som počul tie výkriky, nerozmýšľal som a vtrhol do kúpeľne. Ten pohľad, ktorý sa mi v tej chvíli naskytol by som najradšej vymazal z mojej pamäte. Vyzerala ako posadnutá. Kričala nezmyselné slová, jej telo sa celé triaslo a zrazu padlo celé pod vodu. Keď som ju z nej vytiahol už vôbec nedýchala, aj keď to bola možno sekunda čo bola pod vodou. Cítil som jej tep, ktorý bol však veľmi slabučký. Predstava, že by som o ňu prišiel ma skoro zabila. Bez rozmýšľania som si prekusol ruku a dal sa jej napiť. Musel som niečo urobiť a to bolo jediné čo som mohol. Držal som ju v náručí a čakal kým začne reagovať. Keď otvorila oči, odľahlo mi. Lenže moja reakcia bola asi prehnaná. Môj strach bol silnejší ako čokoľvek iné a začal som na ňu kričať. To bolo po prvy krát čo som na ňu zdvihol hlas. Chcel som, potreboval som vysvetlenie čo sa vlastne stalo. Lenže netrvalo dlho a zistil som, že ona si nič nepamätá. Nie, nemôžem ju vystrašiť. Nemôžem dovoliť, aby sa trápila viac ako sa trápi teraz. Sám prídem na to, z čoho máva tie svoje stavy. No dnešní stav bol asi jej najsilnejší. Najhoršie na tom je, že neviem kde začať. Nikto mi nemôže pomôcť. Najlepšie by bolo ak by som navštívil jej adoptívnu matku. Vychovávala ju od malička, určite si musela niečo všimnúť v jej správaní. Lenže ako mám ísť za ňou, aby sa to Elena nedozvedela? A k tomu, nemôžem ju tu predsa nechať samotnú. Teraz už dupľom nie, keď je tu Damon.
ELENA:
Ráno som sa prebrala pomerne skoro. Obrátila som sa na posteli a zbadala, že Stefan tu už nie je. Rýchlo som vstala a zamierila si to do obývacieho pokoja.
"Stefan?!" volala som jeho meno, no márne. Rozhodla som sa vrátiť do izby a počkať na neho. No keď som sa otočila, narazila som do niekoho. Pomaly som zodvihla hlavu a celá som zmeravela. Nevedela som ako reagovať a tak som ustúpila o krok dozadu. Damon sa na mňa uprene pozeral. Asi by som mala v jeho blízkosti cítiť strach, no ja som necítila nič. No ak nepočítam pocit tepla, ktorý ma zaplaví vždy keď sa Damon objaví v mojej blízkosti. Chvíľku sme sa iba na seba pozerali. Rozhodovala som sa, či mám bez slova odísť do Stefanovej izby alebo ostať tu s ním a porozprávať sa. Aj po tom všetkom som stále tajne dúfala, že je taký za akého som ho poslednú dobu mala. Nevedela som sa zmieriť s myšlienkou, že osoba, ktorá ma už viackrát zachránila môže byť naozaj až taká zlá. Možno práve táto moja naivita ma prinútila k tomu, aby som tu ostala a prihovorila sa k nemu.
"Damon," začala som.
"Elena," odvetil mi arogantne.
"Mali by sme sa porozprávať," povedala som neisto.
"Počúvam," odvetil a neuhol pohľadom. Nevedela som čo povedať. Najlepšie by asi bolo nechať všetko tak ako je. Lenže ja som nemohla. Chcela som vedieť dôvod prečo to urobil. Prečo ma tú noc pobozkal.
"Ten bozk, pozri...ja chcem, aby si..." začala som koktať.
"Netráp sa Elena, iba som chcel naštvať Stefana," odvetil ľahostajne. Tieto slová a tón akým to povedal vo mne spôsobili zvláštny pocit. Cítila som ako mnou prešlo chvenie a v mojich očiach som zacítila slzy. Sama som tomu nerozumela, no nechcela som, aby si to Damon všimol. Ešte by si to vysvetlil po svojom. Zhlboka som sa nadýchla a povedala:
"Tak to je dobre, pretože ja ľúbim..." nedopovedala som, pretože mi skočil do reči.
"Nič mi nemusíš vysvetľovať, nežiadam ťa o to," usmial sa, prešiel okolo mňa a nasmeroval si to k stolíku s alkoholom. Otočila som sa za ním a pozorovala ho.
"Chcela som len, aby si vedel, že..." odmlčala som sa. Zrazu som nevedela čo povedať. Že u mňa nemá žiadnu šancu? Aby si nadarmo nerobil nádej, že možno raz si vyberiem jeho? Aká hlúposť, veď ani sama som nevedela čo ku mne Damon cíti.
"Elena pokoj," ozval sa, kým si nalieval pohárik.
"Ja nechcem naozaj nič vedieť. Ale okej, ak potrebuješ bútľavú vŕbu som tu," povedal a odpil si z pohára.
"Nerozumiem ako to myslíš," nechápavo som na neho pozerala. On položil pohár späť na stôl a pristúpil ku mne.
"Môžeš sa na mňa obrátiť ak potrebuješ nahlas povedať čo cítiš k Stefanovi a tým presvedčiť samu seba o svojej láske k nemu," žmurkol na mňa a vybral sa na odchod.
"Čo tým chceš povedať?" zadržala som ho.
"Že som tu pre teba? Ceň si to, si jedna z mála, pre ktorých to robím. Vlastne, si jediná," poznamenal a znova sa otočil na odchod.
"Nemyslela som toto. Ale o tom samu seba presvedčiť o citoch, ktoré uchovávam k tvojmu bratovi," upresnila som to.
"Pozri ja som iba videl akú máš potrebu mi to vysvetliť. A tak som sa ti ponúkol, že ťa vypočujem. A neviem prečo, ale zazdalo sa mi, že svojimi slovami presviedčaš skôr samu seba o láske k Stefanovi a nie mňa," všetko hovoril úplne pokojne.
"Mýliš sa, ja Stefana milujem viac ako svoj život. A som si tým úplne istá!" vyletela som na neho.
"Fajn, ty musíš vedieť pravdu. Asi som sa pomýlil," odvetil a vybral sa na odchod. No pri dverách sa ešte otočil a dodal: "Čo je zvláštne, pretože sa skoro nikdy nemýlim."
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 JK JK | Web | 25. května 2011 v 18:43 | Reagovat

Ahoj affs,
dáš mi tu hlas? jsem tam jako JK... http://phoebehaliwen.blog.cz/1105/2-kolo-sonbu

2 JK JK | Web | 26. května 2011 v 15:50 | Reagovat

moc děkuju :)

3 KačenkQa:-*PiškůůtEk:-* KačenkQa:-*PiškůůtEk:-* | Web | 27. května 2011 v 14:16 | Reagovat

http://carodejkycharmedlove.blog.cz/1105/sonfp-soutez-o-nejlepsi-filmovou-postavu-prihlasky
soutěž o  nejlepší filmovou celebritu.
Prosím přihlaš se

a hlásni mi tady
http://cmcyrus.blog.cz/1105/2-kolo-sonp
carodejkycharmedlove

4 Aiko Aiko | Web | 29. května 2011 v 18:45 | Reagovat

Mám to celé prečítané, takže to môžem zhodnotiť. Som rada, že to nie je rovnaké ako denníky a ako množstvo ff-iek, ktoré som už čítala. Priniesla si niečo nové a to sa mi páči. Dosť ma prekvapilo, že Elena má predtuchy a dokonca aj niektoré čarodejnícke schopnosti, takže klobúk dole. Príbeh je dobrý ;-) a čo sa týka písania, tak dosť často si počeštuješ text, teda len niektoré slová :) Inak je to však dobré, aj keď mi príde akoby sa to všetko dialo strašne rýchlo, no to tiež môže byť tým, že som to všetko čítala naraz :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama