Hľadám Affs- TU!
Chceš si objednať layout? - sem

Krutá pravda- Prológ+ 1. kapitola

29. května 2011 v 15:35 | Mima/ Tina

Krutá pravda- Prológ+ 1. kapitola



PROLÓG:

Mohlo sa zdať, že som mala v živote všetko. Milujúcu matku, skvelých priateľov, lásku. Bola som obľúbená a obklopená ľuďmi, ktorí ma mali rady. Žila som život o akom sa mi ani nesnívalo. Ale potom sa to zmenilo. Prišiel on a ukázal mi, ako chutí pravá láska. A život zrazu nabral nový zmysel. Lenže na tom už teraz nezáleží, pretože sa blíži môj koniec.
Moje telo pomaly slablo. Len sťažka som dokázala pohnúť čo i len prstami na rukách. Vedela som, že smerujem tam, odkiaľ niet úniku. Vydychovala som posledné razy a za sebou nechávala to, čo mi je najdrahšie. Oči sa mi zatvárali a temnota rozprestierala svoju náruč. Bola som zmierená so smrťou, už som viac nedokázala bojovať. O chvíľu som už nič nevnímala. Cítila som iba prázdnotu, ktorá sa ma čoraz viac zmocňovala. Neostávalo mi nič iné, iba sa ňou nechať unášať.
Vydýchla som posledný raz a moja duša opústila telo. Už ma nič nebolelo, všetko moje trápenie pominulo. Už pre mňa nič nejestvovalo, už som neexistovala ani ja.
Moje telo ostalo bezvládne ležať. Zomrela som. Vedela som, že je koniec, ale prečo som cítila vánok na tvári? Počula zvuky okolia? Niečo nebolo v poriadku. Vtedy som otvorila oči a precitla som do svojho nového života...


1. KAPITOLA- DOKONALÝ SVET
Zbožňovala som svoj život. Mala som všetko po čom som kedy túžila. Množstvo priateľov a lásku muža. Matt bol taký sladký. Vždy, keď som bola s ním, mala som pocit, že nič viac k životu nepotrebujem. Každé ráno som sa prebúdzala s myšlienkou na neho. Presne tak to bolo aj dnes.
Vonku bolo zamračené, schyľovalo sa k búrke. Stála som pred šatníkom a rozmýšľala čo si dať na seba.
Musím byť predsa vždy dobre upravená, pomyslela som si, keď som vyťahovala žltkasté šaty. V tom do izby vošla mama.
"Zlatko, musím už ísť do práca," hlesla.
"Tak skoro? Ešte sme sa ani spoločne nenaraňajkovali," povedala som smutne a vyčítavo sa na ňu pozrela. Vedela som, že moja mama ma ľúbi, no jej práca ju zaneprázdňovala natoľko, že často nemala na nič iné čas.
"Prepáč," odvetila. Vedela som, že ju trápi, že nemôže so mnou tráviť toľko času ako by chcela. Byť šerifkou v meste, je naozaj dosť náročné.
"A čo sa tento krát stalo?" spýtala som sa.
"Muž napadnutý divou zverou," odpovedala rozpačito.
"Zasa? Nezdá sa ti, že tie zvery sú poslednú dobu nejaké nenásytné?" pobavene som sa opýtala.
"O tom sa nežartuje," povedala prísne a vybrala sa ku dverám.
"Dnes spoločná večera, čo ty na to?" navrhla mi.
"Nemôžem, dnes spím u Matta."
"A pýtala si sa ma, či môžeš?"
"Ale mama prosím ťa, už som dosť veľká," zasmiala som sa.
"Pre mňa budeš stále malé dievčatko," usmiala sa a odišla z izby.
Cestou do školy som sa stavila po Bonnie. Jej auto bolo v oprave a tak som sa ponúkla, že zatiaľ po ňu budem chodiť ja. Bonnie mi bola ako sestra. Vlastne sme spolu vyrástli. Boli sme ako nerozlučná dvojica a neskôr sa k nám pridala aj Elena. Dievča s večným úsmevom na tvári.
"Toto si váž, robím ti osobného šoféra," poznamenala som zo žartu.
"Bonnie, počúvaš ma?!" skríkla som, keď ma odignorovala.
"Prepáč, čo si hovorila?" spýtala sa zamyslene.
"A tebe je čo dnes?" oborila som sa na ňu.
"Ale nič, iba to počasie je zvláštne, nezdá sa ti? Mám pocit akoby....akoby sa niečo blížilo."
"Myslíš búrku?" spýtala som sa a zastavila auto na červenú.
"Nie, myslím tým niečo iné. Neviem to vysvetliť, ale mám pocit, že prichádza niečo čo každému z nás zmení život," hovorila, pričom stále uprene pozerala pred seba.
"Ty a tvoje hlúposti," zasmiala som sa a nohu zatlačila na plyn.
Prvá hodina v škole bol dejepis. Sadla som si do zadnej lavice k Mattovi, môjmu priateľovi.
"Dnes vyzeráš prekrásne," pošepol mi do ucha.
"Iba dnes?" spýtala som sa zoskočene.
"Dnes extra prekrásne," spresnil a pobozkal ma.
"Slečna Forbes, nie ste na žiadnych radovánkach ale v škole! Tak sa podľa toho aj chovajte!" upozornil ma profesor.
"Samozrejme," odvetila som s úsmevom a potichu som dodala: "Určite iba závidí."
"Čo ste to povedala?" spýtal sa ma a podišiel ku mne.
"Že samozrejme," zopakovala som.
"Nepokúšajte ma," prísne na mňa pozrel.
"To nemám ani v pláne."
"Tak to som rád," odvetil a podišiel dopredu pred tabuľu.
"Všetko si schovajte, na stole ostanú len perá," zahlásil učiteľ a my sme na neho vypleštili oči.
"Dnes nemala byť žiadna písomka," ohradila sa Elena.
"O tom rozhodujem ja," povedal víťazoslávne a nám neostávalo nič iné ako ho poslúchnuť.
Pred sebou som mala hárok s otázkami, no ja som nevedela odpoveď ani na jednu z nich. Oprela som si tvár o ruku a zapozerala sa von oknom. Medzi časom sa vonku poriadne rozpršalo. Lístie zo stromov vrážali do okien. Môj pohľad sa zameral na jeden vysoký strom, ktorý sa týčil pri školskom parku. Zdalo sa mi, že niekto pri ňom stojí a pozerá rovno do našej triedy. Prižmúrila som oči, aby som lepšie videla a v tom som zreteľne zbadala siluetu muža. Zrazu ma vyrušilo silné buchnutie dlaní po mojej lavici. Od ľaku som podskočila.
"Pozerajte do vlastnej písomky," upozornil ma nahnevane učiteľ.
"P-prepáčte," odvetila som, no môj zrak znova zablúdil k oknu. Presne na to miesto kde predtým, no tentoraz tam už nikto
nebol.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Anketa

Ako sa vám zatiaľ páči poviedka Krutá pravda?

Skvelá
Dobrá
Dá sa
Nič moc
Strašná

Komentáře

1 Aiko Aiko | Web | 29. května 2011 v 16:41 | Reagovat

Ako prvá kapitola je to dobré, aj čo sa týka deju aj spôsobu akým je to písané. Len som si všimla, že raz alebo dva razy si tam preskočila z minulého času do prítomného, čo by si nemala, pretože to narušuje celkové znenie vety a potom tam ešte bola jedna chyba keď Car hovoril ten profesor, že čo ste to povedala...tak tam prechádzaš z vykania do tykania, čo je nespisovné. Inak je to však dobré a som zvedavá na druhú kapitolu a bolo by dobré, keby bola aj o niečo dlhšia :)

2 JK JK | Web | 29. května 2011 v 17:20 | Reagovat

Je to hezky napsané.. Jenom něčemu nebudu rozumět :D ale celkově chápu dej... Jinak to video k tomu vážně moc pěkné...

3 vev vev | 30. května 2011 v 19:29 | Reagovat

je to opravdu pěkné...už to video mě velmi upoutalo... takže jsem zvědavá na další kapitoly :D

4 Miharu Miharu | Web | 26. prosince 2011 v 21:56 | Reagovat

zaujímavý príbeh :) a krásne video hneď v úvode idem na ďalšiu kapitolu :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama