Hľadám Affs- TU!
Chceš si objednať layout? - sem

True Love

29. května 2011 v 18:46 | Mima

True Love

TRAILER:
PROLÓG:
Túto jednorazovku som napísala pretože milujem ľúbostné a dojímavé príbehy. A hlavne, keď hlavnými hrdinami môžu byť Elena a Damon. Tento príbeh je o láske, obätavosti, ťažkých životných rozhodnutí, skúšok života a o smrti. V tomto prípade to bola práve smrť, ktorá vykúpila Damona a Elena z ich utrpenia, no na druhej strane priniesla mnoho smútku Damonovmu bratovi- STefanovi a Rose. Budem to písať v osobe Stefana, ktorý spomína na časy, keď ešte boli Damon a Elena medzi živými, na to, čo sa vlastne stalo, ako zomreli a napriek smrti sú stále spolu.

DEJ:
Bolo to ako včera, keď prišiel za mnou môj brat Damon s veľkou prosbou. V očiach mu bolo vidieť mnoho bolesti a smútku. Podišiel ku mne a povedal mi:
" Stefan, viem, že spolu dobre nevychádzame a určite ma aj nenávidíš. Není sa čo čudovať, keď som ti prebral tvoju lásku. Bol som sebecký, myslel som iba na seba. Nechcem sa ospravedlňovať. Len ťa chcem požiadať o láskavosť...," pozrel na mňa s očami plnými sĺz. Bolo to po prvy krát v živote, čo som ho videl plakať. Nadýchol sa a pokračoval: " Prosím, musíš to urobiť. Nie kvôli mne, ale kvôli Elene. Ja už viac takto nemôžem. Od kedy som sa vrátil do mesta, tak jej stále iba ubližujem. Milujem ju tak veľmi, že sa jej radšej vzdám. Už sa viac nemôžem pozerať na to, ako trpí kvôli mne. Ja si ju nezaslúžim," týmto ukončil svoju prosbu. S Damonom som úplne súhlasil. Od začiatku ich vzťahu som vedel, že to nedopadne dobre. A nebola to len žiarlivosť, pretože som tiež miloval Elenu. Ale poznám Damona a viem aký je. Je to bezcharakterný, nesúcitný a arogantný muž. A Elena, naopak tá je citlivé, milé a krásne dievča.
Malo by ma to tešiť, že sa tak rozhodol. Aspoň medzi mnou a Elenou už nič nebude stáť. No pravdou však bolo opak, vo svojom vnútri som ľutoval Damona, cítil som sa mizerne, že môj brat tak trpí.
" Damon si si istý, že to chceš urobiť? Aj keď sa mi to tažko hovorí, vy dvaja sa milujete,..." nedokončil som vetu, pretože mi Damon skočil do reči.
" Stefan, urob to. Nikdy som si nebol ničím tak istý, ako som teraz," povedal mi a v jeho hlase som zacítil veľkú bolesť. Po chvíľke mlčania som sa ho opýtal:
" Čo chceš presne, aby som jej povedal?"
" Že som odišiel z mesta,..." nadýchol sa a pokračoval: " A už sa nikdy nevrátim."
" Damon, ja si nemyslím, že je to dobrý nápad..." chcel mi protirečiť, no prerušil som ho: " Ale urobím to, keď to chceš. Ale čo budeš robiť ty?"
Damon chvíľu rozmýšľal a povedal:
" Odídem, ...odídem s Rose. Tá žena ma miluje a k tomu veľakrát v živote urobila chyby, hodí sa ku mne."
Nepovedal som mu nič, a načo aj...čím dlhšie by sme sa bavili o Elene, tým by viac trpel. Aj keď som s Damonom nevychádzal, v skutočnosti som ho mal rád a trápilo ma, že trpí. Nakoniec je to môj brat. No nikdy som mu to nedokázal povedať, Damon si myslel, že ho nenávidím.
" Tak fajn Damon, poviem jej to dnes večer," povedal som mu, otočil som sa a odišiel.
Z diaľky som počul tiché
" Ďakujem."
Nastal večer a s tým prišlo aj klamstvo, ktoré som musel povedať Elene. Zaklopal som na ich dvere, Elena vyšla prekvapená pred vchod a spýtala sa ma:
" Čo tu robíš?... To je prekvapenie, myslela som si, že si Damon." Bolo na nej vidieť, že bola
kúsok sklamaná, že nie som môj brat.
" Vieš Elena, prišiel som práve kvôli Damonovi," povedal som jej a chytil som ju za ruku. Celá vystrašená sa ma hňed opýtala:
" Stalo sa mu niečo? NO tak, Stefan povedz mi to!?" vydesene na mňa vybehla. Chytil som ju pevnejšie za ruku a začal rozprávať:
" Vieš ide o to, že....," nadýchol som sa, pozrel jej do oči a povedal: " Damon odišiel,
a nikdy sa už nevráti."
Videl som ako Elena celá zbledla, do jej očí sa vtlačili slzy, ktoré začali po jej líciach tiecť ako vodopád.
" Ako to myslíš, že odišiel? To len tak? A čo ja? Nie, nemohol ma tu len tak nechať samú, veď mi povedal, že ma miluje! Stefan neklam mi prosím a povedz mi pravdu! Prečo ma takto trápíš?!!" začala na mňa kričať. Videl som ako trpí, no nemohol som jej povedať pravdu. Vedel som, že to bude pre ňu takto lepšie.
" Elena, je mi to ľúto," povedal som jej a objal som ju. Pripadala mi ako bezbranná dievčina, ktorá potrebuje ochranu. Neviem ako dlho sme tam stáli v objatí, no celú tu dobu Elena srdcervúco plakala a opakovala : " Prečo? Prečo mi to urobil?"
Po tomto večeri som Elenu nevidel celý týždeň. Jej teta Jenna vravela, že je zamknutá v izbe, nerozpráva, nespí a neje. Cítil som sa mizerne, že som jej musel klamať. Damon bol ešte stále doma, plánoval odísť o 3 dni. Aj keď nič nechcel vedieť o Elene, vedel som, že na ňu stále myslí. Celý čas bol zadumaný, s nikým nehovoril. Rose mu robila spoločnosť, snažila sa ho rozveseliť, no darmo.
Bol pondelok podvečer, keď do nášho domu prišla Elena. Potichu otvorila dvere, tak že to nikto nepočul. Vošla do obývacieho pokoja, kde práve Damon bozkával Rose. V tej chvíli vybehla vonku, naštartovala auto a s veľkou rýchlosťou odišla. Neviem, čo sa jej výrilo hlavou, ale určite si myslela, že ju Damon oklamal, že ju nikdy nemiloval a k tomu ju ešte podviedol. S veľkou rýchlosť sa rútila po diaľnici, dostala šmyk a jej auto sa prevalilo na strechu. Mala autonehodu, pri ktorej zahynula. Damonovi telefónovala šerifka, ktorá mu oznámila, že musí prísť nutne do nemocnici. Práve tam Elena poslednykrát vydýchla. No pred smrťou stále opakovala Damonove meno.
Keď sa Damon dostavil do nemocnice, šerifka mu so slzami v očiach oznámila, čo sa stalo. Damon bol celý zdrvený. Pamätám si ako prišiel domov. Neprehovoril ani len slovo, iba si začal nalievať pohárik za pohárikom. Najprv som nevedel, čo sa mu stalo. Sadol som si k nemu a prihovoril som sa mu:
" Damon?"
On len nemo pozeral pred seba. Videl som ako po jeho líci stiekla prvá slza a za ňou ďalšia a ďalšia. Mal som zlú predtuchu, že sa niečo stalo. Po 5 minútach ticha mi povedal:
" Elena,..." Pozrel sa na mňa a s obrovskou bolesťou v hlase mi povedal: " Ona zomrela!"
Neveril som vlastným ušiam. To predsa nemôže byť pravda. Ako a kedy? Prečo? Mal som v hlave toľko otázok. Nerozmýšľal som čo robím, podišiel som bližšie k Damonovi a povedal som:
" Damon, mrzí ma to. Vážne ma to mrzí," nezaoberal som sa vlastnou bolesťou. Vtedy som si uvedomil, že nikto iný si viac nezaslúžil lásku Eleny ako Damon. Nič mi nepovedal, iba sa otočil a odišiel.
Na druhý deň ráno za mnou dobehla cela uplakaná Rose, ktorá mi povedala, že Damon niekde zmizol. Mal som zlý pocit a neviem prečo ma hňeď napadlo meno Mason. Ten chlapík mňa a Damona nenávidel a mnoho krát sa nás pokúsil zabiť. Naštartoval som auto a ako zmyslov zbavený som vyrazil za Masonom. Keď som tam prišiel, počul som hlasné dychtivé chrčanie. Otvoril som dvere a na zemi som zbadal v kaluži krvi Damona. Pribehol som k nemu celý vystrašný, pokľakol som k nemu a rozrušene som prehovoril:
" Damon na čo si tu prišiel? Neboj sa, budeš v poriadku, to ti prisahám! Nenechám ťa zomrieť, braček!" vravel som to so slzami v očiach.
" Stefan,..." z posledných síl sa mi pokúsil prihovoriť: " musel som to urobiť. E- Elena, ona má volá...povedala mi, že budeme spolu naveky....chápeš? Ona ma miluje a musím byť s ňou," hovoril mi to s pokojom v hlase.
" Elena? Ale veď Elena je mŕtva Damon. Prosím nenechávaj ma tu, prosím," zohol som sa k nemu ešte nižšie a objal som ho.
" Stefan, musím ti niečo povedať,..." Skočil som mu do reči: " Psst Damon, musíš sa šetriť. O chvíľu tu bude sanitka, zachránia ťa!"
" Nie braček, už nie...Elena ma už čaká a ja ju predsa nemôžem nechať dlho čakať," usmial sa. " Ale musím ti niečo povedať." Z posledných síl mi chytil ruku a povedal: " Mám ťa rád, braček. Prosím odpusť mi, keď som ti ublížil." V tej chvíli som sa rozplakal ako malý, stisol som mu ruku a povedal: " AJ ja ťa mám veľmi rád, si môj veľký brat a navždy to tak bude." Ako som to dopovedal, Damon skonal.
Prišiel som domov, kde čakala plačúca Rose: " Je mi to ľúto, Rose." Objal som ju. V tej chvíli sme počuli hlasy, nadvihli sme hlavy a zbadali sme Damona a Elenu ako stoja oproti nám so slzami v očiach. Vedeli sme, že sú to iba ich duše. Prišli sa s nami rozlúčiť. Držali sa za ruky, boli spolu a už navždy.....
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Aiko Aiko | Web | 29. května 2011 v 19:13 | Reagovat

To bolo....smutné...(fakt originálna vec ma napadla :D ) No krásny príbeh a úžasné video. Obdivujem ľudí, ktorí ich robia a robia ich tak skvelo :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama