Hľadám Affs- TU!
Chceš si objednať layout? - sem

Září 2011

Please, Don’t walk...Prológ

30. září 2011 v 21:14 | Mima |  My stories

Please, Don't walk...Prológ

Čo vlastne znamenajú slová MILUJEM ŤA? Toľko ľudí ich používa bez toho, aby sa zamýšľali nad hĺbkou týchto dvoch jednoduchých no predsa krásnych slov. Sama som to používala dosť často. Hovorievala som ich, pričom som to vôbec tak necítila. Prečo? Ťažko povedať. Možno to bolo preto, aby som presvedčila samu seba o ich pravdivosti. Alebo to bolo preto, aby som nestratila človeka, na ktorom mi záležalo. Vtedy som ešte nechápala čo znamená LÁSKA. Bola som mladá a môžem povedať, že aj dosť hlúpa. Stretla som chalana, ktorý sa mi páčil a už som si myslela, že som zamilovaná. Svet sa pre mňa stal gombičkou vo chvíli, keď som s ním trávila čas. No postupne ma vždy omrzel. Začali mi vadiť jeho zlozvyky, jeho správanie, jeho prítomnosť. A až vtedy som si uvedomila, že som ho nikdy nemilovala. A zrazu som cítila prázdnotu. Cítila som sa sama a zraniteľná. Bála som sa, že to bude takto už navždy. Bála som sa, že nikdy nepocítim ten pocit, o ktorom sa hovorí, že je to ten najčistejší a najkrajší cit. No všetko sa zmenilo vo chvíli, keď mi vstúpil do života on. Ten, ktorý mi prevrátil celý môj život na ruby a ktorý mi ukázal ako chutí skutočná láska...

Skúšky života- 5. kapitola

28. září 2011 v 19:20 | Mima

Skúšky života- 5. kapitola

Nový deň, nová šanca začať od znova, lepšie. Možno to platí pre niekoho, no pre mňa nie. Som stratená. Môj život už ani nepatrí mne. Som iba vecou, ktorou môže každý manipulovať. Každý si so mnou môže robiť čo si len zmyslí, pretože som nikto. Už navždy ostanem iba tieňom tohto sveta. Tieňom, ktorý bude chodiť medzi ostatných ľudí, no nikdy nebude ako oni. Najradšej by som so všetkým skoncovala. Zatvorila oči, zaspala a už sa nikdy neprebrala. Presne to by som chcela. Veď komu by som už chýbala? Nemám nikoho. Som iba handra, ktorá sa tu dostala iba omylom a ktorej život je iba jedno veľké peklo.
Prechádzala som ulicami mesta a jediný môj spoločník boli moje myšlienky. Sem tam som sa pozrela do výkladov, v ktorých som videla môj odraz. Rýchlo som odvrátila zrak. Bolo mi zle z toho čo som videla. Bolo mi zle zo seba. Nenávidela som svoje telo a aj samu seba. Mala som pocit, že sa každú chvíľku zadusím. Síce som bola na čerstvom vzduchu, nemohla som sa poriadne nadýchnuť. Môj mozog akoby prestal pracovať a ja som strácala pojem o všetkom okolo mňa. Zrazu som už nič nevidela. Zaplavila ma tma...

Damon/ Elena- Yes, I worry about you....

24. září 2011 v 16:47 | Mima |  My videos

Damon/ Elena- Yes, I worry about you....

Posledná scénka z tretej sérií ma dostala. Aj keď popravde, už nemám rada vůbec Elenu. Podľa mňa je strašná sebecká mrcha, ktorých všetkých iba využíva. Je jej jedno čo kto cíti alebo čo riskuje, hlavne nech ona má späť svojho Stefanika. Je mi z nej zle. Ale zasa na druhej strane záverečná scénka ma tak dostala, že som neodolala a urobila jedno kratšie videjko.

Skúšky života- 4. kapitola

22. září 2011 v 17:04 | Mima

Skúšky života- 4. kapitola

Podľa krokov som vedela, že je ku mne stále bližšie a bližšie. A ja som stále viac pociťovala nervozitu. Moje dlane sa začali poriadne potiť a moje celé telo sa chvelo akoby bolo vonku pár stupňov pod nulou.
"Ukáž, zadok som ti ešte nevidel," podrypol do mňa Paul.
"No kámoš, prichádzaš o veľa. Táto slečna musí milovať týchto miláčikov, keď sa dokáže s nimi váľať aj po zemi," jeho hlas už zaznel pri mojom uchu a ja som až podskočila.
"Tak už mám toho dosť!" ozvala som sa rázne.
"Ou, Wesley, asi sme to prepískli," pošepol Ian a pomalým krokom k nemu smeroval. Sklonila som hlavu a vlasmi som sa snažila zakryť tvár, aby ma nespoznal z rána.
"Hej, prepáč. My sme blbci, nás si nevšímaj. Nechceli sme ťa uraziť," snažil sa mi ospravedlniť, no ja som chcela iba čím skôr z tadiaľto vypadnúť. Otočila som sa im chrbtom a počula som Candicin smiech. A následne som započula ako ju Paul potichu napomenul.
"Prepáč," snažila sa vyznieť vážne. Už som sa radšej k nim ani len neotočila. Zhlboka som sa nadýchla, aby som im nič zlého nepovedala a vybrala sa na odchod.

22. kapitola- Krôčik od pravdy

18. září 2011 v 20:50 | Mima

22. kapitola- Krôčik od pravdy

Kľačala som nad bezvládnym telom Bonnie a snažila som sa zachytiť jej pulz. Vo chvíli keď Damon padol na zem, uhasil sa aj ten oheň. Ležal vedľa nej a zvíjal sa v bolestiach.
"Zaslúžiš si zhniť v pekle," zasyčala som k nemu a snažila sa oživiť Bonnie. Cítila som v sebe toľko hnevu, ktorý ma každou sekundou viac a viac zaplavoval. Ani som si neuvedomovala čo týmto pocitom spôsobujem.
"Bonnie, no taaak, reaguj!" kričala som od zúfalstva. S mojim krikom splývali aj Damonove výkriky bolesti. Síce som nevedela čo sa s ním deje, v tej chvíli mi to bolo aj jedno. Pokúsil sa zabiť moju priateľku, to mu nebudem môcť nikdy odpustiť.
"Prisahám, že ju zachránim, len už prestaň!" kričal Damon a zúfalo sa zvíjal v kŕčoch. Nechápala som komu to bolo adresované, a tak som ho ignorovala.
Nech si aj zomrie, zaslúži si to, prebehlo mi v mysli. Najdôležitejšie pre mňa bolo zachrániť Bonnie. Konečne som zacítila jej tep, ktorý bol však veľmi slabučký.
"Bonnie bojuj, prosím," skláňala som sa ku nej. Prepadalo ma čoraz väčšie zúfalstvo. Ani som si neuvedomila kedy a začali mi po lícach stekať slzy.

Sila troch- rozcestník

15. září 2011 v 21:02 | Mima /Tina/ Vann |  My stories

Sila troch- rozcestník

KAPITOLY:
1. kapitola
2. kapitola
3. kapitola
4. kapitola
5. kapitola
TRAILER


Sila troch- 1. kapitola

15. září 2011 v 20:59 | Mima /Tina/ Vann

Sila troch- 1. kapitola

TAYLOR:
Svet je tajomné miesto, plné zvláštnych vecí. Mnohé z nich si človek neuvedomuje. Len vnímavý ľudia dokážu nazrieť pod povrch. A takých je málo.
Žijeme pre daný okamih, hľadáme lásku, šťastie pokoj. Ale čo ak ho nevieme nájsť? Čo ak na tomto svete žijú aj iné bytosti. Bytosti z ktorých by sme mali mať strach???
Ak má človek neobyčajné schopnosti nemusí sa ich obávať. No bojovať neustále unaví každého. Viem, že nie vždy som konala správne. Nie som neviniatko, ktoré nevie čo je to smrť. Mystické bytosti existujú. Sú tu s nami a snažia sa zapadnúť. Čarodejnice, upíry či vlkolaci to všetko čo ostatný považujú za mýtus ja poznám veľmi dobre. Mám za sebou ich vzostupy aj pády. Mnoho dobrého ale aj zlého. Z posledného mesta som musela utiecť pretože som už nedokázala bojovať. Chcela som začať nanovo. Niekde, kde ma nikto nepozná, niekde, kde neexistuje dobro alebo zlo. Na mieste kde nemusím nič riešiť. A také miesto som si našla. Lenže až prineskoro som zistila ako veľmi som sa v tom výbere sekla. Na útek už bolo neskoro. Mohla som sa jedine postaviť na boj a to aj urobím.
Učili ma, že sa nikdy nemám vzdávať. Hustili do mňa, že život je boj. Od malička som vyrastala v sirotinci, nepoznala som svoju rodinu a žila som s tým, že ma odložili. Všetko sa zmenilo v deň keď som mala 23 rokov. Objavili sa z ničoho nič a ich príchodom sa začal sled udalostí, ktoré otvorili novú kapitolu v mojom živote.

Sila troch- Charakteristika postáv

15. září 2011 v 20:54 | Mima /Tina/ Vann

Sila troch- Charakteristika postáv

Alexis Halliwell
Nar: 25.8 1986 - Georgia (25)
Actual locations: Mystic Falls
Rodina: Matka: Laura Halliwell
Otec: zatiaľ neznámy
Sestra: Cayla Halliwell
Schopnosti: Čtení myšlenek.
Povaha: Cholerický introvert. Vraždící Maniak.

Prázdniny v Európe- rozcestník

15. září 2011 v 20:33 | Mima/ Tina/ Majka |  My stories

Prázdniny v Európe- rozcestník

OBSAH:
Prázdniny plné slnka a smiechu. Krásne pláže, nádherné mestá, sexi muži. A k tomu všetkému neobmedzený limit na kreditných kartách. Znie to ako z krásnej rozprávky??? Ale čo sa stane ak vašimi spolubývajúcimi a spolucestovateľkami nie sú Vaše priateľky ale osoby, ktorých slovám nikdy nemôžete veriť. Poviete si, že by ste sa odlúčili??? Smola, nejde to. Či chcete alebo nie musíte byť s nimi a znášať ich vrtochy a výčiny. Bojovať s nimi v rámci možností.

Tri rôzne povahy na jednej ceste. Nenávisť, výsmech, hádky a hnev, to bude každodennou súčasťou ich života. Dokážu to prekonať? Zmieria sa? Odpustia si? Ustojí Samantha útoky od Ley? Dokáže sa Lea zmeniť? A čo Wendy, čo sa skrýva v nej?
Na tieto a mnohé ďalšie otázky sa odpovede dozviete len v poviedke s názvom PRÁZDNINY V EURÓPE. Sledujte spolu s nami osudy troch sesterníc a ich životný príbeh, ktorý sa bude pekne zamotávať. Prenesme sa do sveta bohatých kde keď niekto niečo chce získať, nepozná brata. Závisť a odplata, radosť a láska, slzy a smiech toto všetko a ešte oveľa viac práve tu u nás ......

KAPITOLY:
1. kapitola


Prázdniny v Európe- 1. kapitola

15. září 2011 v 20:32 | Mima/ Tina/ Majka

Prázdniny v Európe- 1. kapitola



LEA:
V živote som mala všetko čo som chcela. Pochádzala som z bohatej rodiny a k tomu som bola jedináčik. Nečudo, že mi rodičia splnili každý rozmar, čo mi videli na očiach. Vyrastala som v prepychu a pohodlí. Nikdy ma nezaujímali problémy iných ľudí. Pre mňa bolo dôležité iba to, že sa mám ja dobre. Vždy som videla iba seba. V tomto som sa podobala na moju matku. Nikdy som ju nezaujímala. Už odkedy si pamätám sa starala radšej o seba a riešila problémy typu čo si mám obliecť. Môj otec bol síce dobrý človek, no na rodinu mu neostávalo veľa času. Bol až priveľmi zaťažený prácou. A tak nečudo, že zo mňa vyrástlo to čo som dnes. Rozmaznaná a sebecká žena, ktorá ide aj cez mŕtvoly, aby dosiahla svoje.

Krutá pravda- 7. kapitola

12. září 2011 v 21:33 | Mima/ Tina

Krutá pravda- 7. kapitola

CAROLINE:
Pozorovala som z okna ako slnko zapadá za kopec a premýšľala som nad svojim životom. Nad tým čo sa stalo posledné dni. O tom kam smeruje môj život. Teraz, keď som stratila Matta cítila som sa nesvoja. On bol ten, ktorý ma vedel v každej chvíľke rozveseliť, ten, u ktorého som cítila istotu a bezpečie. No teraz? Všetky tie krásne chvíle sú preč. Matt je preč. Odišiel bez toho, aby som mu mohla čokoľvek vysvetliť. Rekapitulovala som si posledné dni a v mnohých veciach som mala zmätok. Nevedela som pochopiť ako som mu dokázala tak ublížiť. Veď ešte pred mesiacom som ho považovala za moju životnú lásku. Za princa, za ktorého sa raz vydám. No teraz je všetko inak. Jeho miesto vystriedal on. Muž, ktorý ma úplne očaril. Muž, ktorému nedokážem povedať nie. A aj keď mnohokrát som proti tomu čo robí, stále stojím pri ňom. Vždy urobím to čo chce.
"Damon," zhlboka som si povzdychla a v očiach ma zaštípali slzy. Tak veľmi som si prijala, aby bol v tejto chvíľke pri mne. Potrebovala som cítiť, že ma má naozaj rád. Že to, že som stratila Matta, aspoň malo zmysel. Zavrela som oči a predstavila si jeho tvár. Jeho prenikavo modré oči, ktorými na mňa s láskou hľadí. Alebo nie? Naozaj je v jeho pohľade láska? Alebo si to iba namýšľam?

21. kapitola- Toto nie som ja....

9. září 2011 v 16:38 | Mima

21. kapitola- Toto nie som ja....

Prebudila som sa s neznesiteľnou bolesťou v hlave. Ani som poriadne nevedela čo sa stalo. Posledné čo som si pamätala bolo ako som schádzala dole schodmi a počula nejaké hlasy. Myslela som si, že je to Stefan a tak som zakričala jeho meno. Lenže potom už bola iba tma.
Teraz sedím tu, vo svojej izbe a k tomu sama. Snažím sa prísť na to ako som sa dostala od Stefana domu. A prečo nie je pri mne?
"Smiem?" zaklopala mi Jenna na dvere.
"Jasné, poď ďalej," odvetila som a chytila som sa za hlavu.
"Na daj si tabletku. Budeš sa cítiť lepšie," podávala mi ju s pohárom vody.
"Ďakujem. Jenna? Ako som sa sem dostala?"
"No ako asi? Stefan ťa doniesol. Mala si teplotu a nevedel ako sa má o teba postarať. Veď vieš, chlapi," zasmiala sa a prisadla si ku mne na posteľ.
"Teplotu?" snažila som sa spomenúť, no nepodarilo sa mi to.
"Ľahni si a pospi si ešte. Už som volala Alarickovi, že zajtra neprídeš do školy."
"A Stefan tu neostal?" zaujímalo ma.
"Nie. Povedal, že si musí ísť niečo vybaviť mimo mesta a tak sa pár dní neukáže. Ale poprosil ma, aby som sa o teba dobre postarala."
"Počkaj. Ako to myslíš, že je mimo mesta?!"
"Povedal mi, že rodinné záležitosti. No a odkazuje ti, aby si sa o neho nebála. Ozve sa ti ihneď ako to bude možné," po týchto slovách ma nechala, aby som si oddýchla. Toto sa mi naozaj vôbec nepáčilo. Určite to muselo byť niečo závažné, keď odišiel bez rozlúčky. Musím čím skôr zistiť o čo tu ide.

20. kapitola- Nostalgia

8. září 2011 v 18:10 | Mima

20. kapitola- Nostalgia

Rok 1864
Už to bude pomaly mesiac čo som utiekla z domu. Za sebou som zanechala celú svoju rodinu a priateľov. Tak veľmi mi chýba môj starý život. Kiežby som mohla, neváhala by som a vrátila sa späť. No môj osud je až príliš komplikovaný. Nemôžem. Tým by som vystavila samú seba nebezpečenstvu. Kebyže tam ostanem, tak by ma určite čakala smrť. Som ešte príliš mladá,, nechcem zomrieť. Lenže toto nie je život. Byť sama a nemať nikoho. Tak veľmi potrebujem cítiť, že ma má niekto rád. Musím nájsť niekoho, kto ma bude milovať. Skutočne milovať....

Damon Salvatore- Last Goodbey

4. září 2011 v 15:13 | Mima |  My videos

Damon Salvatore- Last Goodbey

Včera som náhodne natrafila na jednu pesničku, ktorá má podľa mňa úplne dokonalý text. Inšpirovala ma k urobeniu jedného videa, ako inak s Damonom a tu je výsledok. Pod videom je preklad tej pesničky, je to naozaj strašne dojímavá pesnička Usmívající se

Layouts with Joseph

3. září 2011 v 19:58 | Mima |  Layouts

Layouts with Joseph

Tentokrát som urobila dess s Josephom Morganom. Ak by ste mali o neho záujem, stačí napísať do komentárov Mrkající

Skúšky života- 3. kapitola

3. září 2011 v 18:11 | Mima

Skúšky života- 3. kapitola

Sedela som na zemi opretá o posteľ a v ruke držala fotografiu mojich rodičov. Od kedy som odišla z domu, nemala som žiadne správy o nikom z mojej rodiny. V ten deň ma mama zavrhla a môj otec bol stále vo väzení. No a môj brat? Tomu celý život bolo jedno čo je so mnou.
V hlave sa mi miešalo mnoho spomienok. Dodnes si pamätám ako ma mama varovala pred Johnom. Prízvukovala mi, že tento vzťah nedopadne dobre. Kiežby som ju vtedy poslúchla. Všetko by bolo inak. Môj život by bol iný, lepší. Všetko by bolo lepšie v porovnaní s tým ako teraz žijem. No teraz je už neskoro plakať nad rozliatym mliekom. Čas už nevrátim.
Dlhšie som už nedokázala len tak nečine sedieť a trýzniť sa otázkami typu čo ak by som sa vtedy rozhodla inak. Utrela som si oči a postavila sa zo zeme. Prezliekla som sa a vybrala sa na jediné miesto, ktoré mi pripomína, že niektoré stvorenia sú na tom oveľa horšie ako ja. Stvorenia, ktoré nevyhnutne potrebujú našu pomoc a lásku. Moje kroky viedli do mestského útulku opustených a týraných psíkov. Tak ako aj iné dni, tak aj dnes som im priniesla mnoho dobrôt. Zbožňovala som okamih, keď som videla ako od šťastia krútia chvostíkmi. Boli to naozaj vďačné zvieratká. Stačilo im málo a dokázali sa človeku odvďačiť svojou pozornosťou.

Skúšky života- 2. kapitola

3. září 2011 v 14:31 | Mima

Skúšky života- 2. kapitola

"Tak už mi prezradíš tvoje meno?" spýtal sa ma ešte raz, kým ja som na neho neveriacky hľadela. Jeho oči, jeho úsmev a mimika tváre mi až priveľmi pripomínali jedného človeka.
"Nie, to nie je možné," zašomrala som si po slovensky popod nos a značne som znervóznela.
"Ashley, prebuď sa!" drgla do mňa Lenka a zasmiala sa.
"Asley?" zamyslene zopakoval moje meno.
"Tu máš, odfoť nás," podávala mi Lenka do ruky foťák a postavila sa medzi Paula a jeho. Vedela som, že sa musím upokojiť. Nebola som si istá, či tento muž je tým istým človekom, ktorý pre mňa pred pár rokmi tak veľa znamenal. Človekom, o ktorom som snívala každučkú noc a tajne dúfala, že mi raz povie, že ma má rád. Tým istým mužom, ktorý sa zrazu z jedného dňa na druhý vytratil z môjho života a mne tým ukázal ako dokáže láska bolieť.
"Ashley!" zodvihla na mňa Lenka hlas a ukázala mi na foťák.
"P- prepáč," zakoktala som a odfotila som ich.
"Skvelé a teraz ty. Postav sa medzi nich," podišla ku mne a štopla ma k ich stolu.
"Nie," odvetila som stroho.
"Si v poriadku?" zazrela na mňa.

Skúšky života- 1. kapitola

1. září 2011 v 17:04 | Mima

Skúšky života- 1. kapitola

Ráno som sa prebrala pomerne skoro. John už nebol v posteli a tak som sa poriadne ponaťahovala cez celú posteľ.
"John!" zvolala som na celý byt, no odpoveď neprichádzala. Postavila som sa a prešla sa po izbách, no po ňom nebolo ani stopy. Zhlboka som si povzdychla a prešla ku zrkadlu. Na mojom krku ešte stále svietili stopy od prstov z pred pár dňoch a na mojej ľavej ruke sa vynímala veľká modrastá modrina. Na dotyk ešte stále bolela, no tieto rany sa nikdy nevyrovnali bolesti, ktorú som cítila na duši. Už som si aj zvykla na tie každodenné hádky, bitky a ponižovanie. Žila som s tyranom, od ktorého som nedokázala ujsť. A ako by som aj mohla? Nemala som sa kde podieť. Na Slovensku sme boli vlastne nelegálne, nemali sme žiadne úradné doklady. Ešte stále sme mali americké občianstvo a k tomu som tu skoro nikoho nepoznala. Síce som mala pár priateliek, z ktorými som sa sem tam stretla, no tie o mojich problémov ani len netušili.
Práve som sedela na balkóne a pila rannú kávu, keď mi zazvonil mobil. Bola to Lenka, jeden z najbližších ľudí, ktorých som vo svojom živote mala. Mala 23 rokov, presne ako ja a celý svoj život prežila v tomto meste, Bratislave. Kvôli finančnej situácií sa musela vzdať svojho najtajnejšieho sna. Od malička sa túžila stať herečkou. No namiesto toho teraz pracuje v jednom podniku v centre mesta, kde robí čašníčku.