Hľadám Affs- TU!
Chceš si objednať layout? - sem

20. kapitola- Nostalgia

8. září 2011 v 18:10 | Mima

20. kapitola- Nostalgia

Rok 1864
Už to bude pomaly mesiac čo som utiekla z domu. Za sebou som zanechala celú svoju rodinu a priateľov. Tak veľmi mi chýba môj starý život. Kiežby som mohla, neváhala by som a vrátila sa späť. No môj osud je až príliš komplikovaný. Nemôžem. Tým by som vystavila samú seba nebezpečenstvu. Kebyže tam ostanem, tak by ma určite čakala smrť. Som ešte príliš mladá,, nechcem zomrieť. Lenže toto nie je život. Byť sama a nemať nikoho. Tak veľmi potrebujem cítiť, že ma má niekto rád. Musím nájsť niekoho, kto ma bude milovať. Skutočne milovať....


Sedela som ticho na pohovke a uvažovala nad tým čo mi povedal Damon. Bola som zmätená. Na jednej strane som si bola istá, že Stefan je ten koho milujem. Od prvej chvíle som ho milovala. No na druhej strane ma niečo tiahlo k Damonovi. Niečo tak silné, čo som nemohla premôcť. Bolo to silnejšie ako ja, ako všetky moje varovné signály, ktoré ma každú chvíľku pred ním varovali. Sama som bola svedkom koľko nenávisti sa v ňom ukrýva, no ani to ma neodradilo. Moja jedna časť mi stále hovorila: "drž sa od neho ďalej, je to netvor." No moja druhá časť ma núti byť v jeho blízkosti. Neviem to vysvetliť. Keď som s Damonom mám pocit, že je iným človekom ako keď je v Stefanovej blízkosti. Niekedy keď sa na mňa pozrie, mám pocit, akoby ma prosil o pomoc. Možno som úplne paranoidná, no ak by to naozaj tak bolo,....tak veľmi by som mu chcela pomôcť. Pomôcť mu stať sa lepším. Aby zabudol na minulosť, odpustil svojmu bratovi a dal mu druhú šancu. Hlavne by tým dal šancu aj sebe začať nový život. Tak veľmi by som si prijala aby sa ho dotkol kúsok súcitu a lásky a on sa dokázal zmeniť.
"Dobré ránko," z mojich myšlienok ma vyrušil Stefanov hlas.
"Kde si bol?" zamračila som sa na neho.
"To určite nechceš vedieť," odvetil a sadol si vedľa mňa.
"Bol si na love?" neisto som sa spýtala.
"Uhm," prikývol hlavou. Stále som si nemohla zvyknúť na tú predstavu, že môj priateľ sa kŕmi nevinnými zvieratami. No utešovala som sa tým, že je to stále lepšie ako by mal zabíjať ľudí.
"Zdá sa mi to alebo moju priateľku niečo trápi?" pozrel na mňa skúmavo.
"Stretla som sa s Damonom," odvetila som automaticky.
"Urobil ti niečo?" celý stuhol.
"Nie. Pokoj Stefan, len sme sa rozprávali," uviedla som to na správnu mieru.
"O čom?" vyzvedal a stále bol napätý.
"O ničom zaujímavom. To čo ma trápi je niečo iné," pozrela som sa na neho a on ma chytil za ruku.
"Počúvam."
"Vieš, neviem si pomôcť, ale mám pocit, že Damon nie je až taký zlý." Pri prvej vete mi Stefan skočil do reči.
"Sama si videla koľko je v ňom nenávisti a...." nestihol dopovedať, pretože som ho prerušila:
"Ja viem Stefan. Chcela som tým povedať, že nemusel by byť až tak zlý. Ja neviem mám pocit, že potrebuje pomoc. Ak by cítil, že má brata, ktorý pri ňom drží, možno by ti dokázal odpustiť a tak...." nedokázala som mu vysvetliť čo tým chcem vlastne povedať. Cítila som to tak jasne, no nevedela som ako to povedať.
"Nechaj tak. Chcela som tým povedať, že by si sa s ním mal skúsiť porozprávať," nakoniec som dopovedala, keď som videla jeho výraz.
"On sa nikdy nezmení," stále trvaL na svojom Stefan. Už som to radšej nechala tak. Videla som ako ho téma Damon rozhodila. Oprela som sa mu o hruď a ani neviem ako a zaspala som.
DAMON:
Musel som na chvíľu vypadnúť z domu. To ako som stretával Elenu v mojom dome spôsobilo, že som čoraz viac myslel na Katherinu. Tak veľmi mi ju pripomínala. Už som sa nevedel dočkať chvíle, kedy ju vyslobodím z hrobky. Už mi nikto nezabráni v tom, aby sme boli spolu a naveky. Pretože to je čas, ktorý máme. Jedna z výhod nesmrteľnosti.
Domov som sa vrátil až neskoro v noci. V obývacom pokoji som narazil na môjho otravného brata.
"Kde si stratil svoj prívesok?" podrypol som.
"Už spí," odvetil nezaujate a hľadel do ohňa v kozube.
"Tak jej idem zaželať sladké sny," otočil som sa na odchod.
"Damon počkaj!" zvolal za mnou.
"Stefan pokoj. Idem do svojej izby," povedal so mu.
"Prečo sa to tak všetko pokazilo?" spýtal sa zrazu a otočil sa ku mne. V jeho očiach som zbadal veľa smútku.
"Čo máš na mysli?" nechápal som.
"Medzi nami. Pamätáš? Keď si odchádzal bojovať na východný front? Povedal si mi: Všade kde budem, pamätaj, ostaneš v mojom srdci. Pretože si môj malý brat" začal spomínať na časy, kedy sme boli ako skutočný bratia. V okolí nás poznali ako nerozlučných priateľov. Bratia Salvatorových, najlepší priatelia. Tak nás nazývali.
"Nebodaj ťa pochytila nostalgia," zasmial som sa mu.
"No tak Damon, nebuď cynický. Som si istý, že to máš zafixované v hlave rovnako ako ja," pristúpil ku mne.
"Musí byť v tebe ešte niečo z toho starého Damona, ktorého som poznal. Ten, ktorý okolo seba rozdával iba dobrú náladu a radosť. No tak Damon, viem, že to máš v sebe!" nabádal ma.
"Máš pravdu. Ten Damon naozaj existoval, no zomrel vo chvíli, keď ho zastrelili," odvetil som mu úplne ľahostajne.
"Neverím, že v tebe z neho už nič neostalo," krútil hlavou. V tej chvíli sa ozval zo schodov Elenin rozospatý hlások.
"Stefan si tu?"
"Naozaj neveríš?" pozrel som sa na neho a dodal: "Tak pozeraj."
Urobil som pár krokov a už som stál pri Elene. V tej istej chvíli tam už bola aj Stefan. Stihol ešte vykríknuť moje meno, keď som sa jej zakúsil do krku.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Dany :) Dany :) | Web | 8. září 2011 v 18:36 | Reagovat

páni :D a ten koniec! :D dúfam, že čo narýchlehjšie napíšeš novú časť :-)
elena už má pochybnosti :D :D
osobne si tiež myslím, že je pre ňu lepší Damon, ale nechajme sa prekvapiť :D :D

2 Ada Ada | Web | 9. září 2011 v 15:21 | Reagovat

na blogu je druhá kapča Second Chance =))
http://damon-online.blog.cz/1109/second-chance-fanfiction-2-kapitola

3 Kika Kika | Web | 11. září 2011 v 11:14 | Reagovat

Ahoj, som rada.. len  i prosím ešte sem napíš koho na ikonu a akú skupinu (Elite/Top) http://domcikeee.blog.cz/1107/naberianie-affs

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama