Hľadám Affs- TU!
Chceš si objednať layout? - sem

Krutá pravda- 7. kapitola

12. září 2011 v 21:33 | Mima/ Tina

Krutá pravda- 7. kapitola

CAROLINE:
Pozorovala som z okna ako slnko zapadá za kopec a premýšľala som nad svojim životom. Nad tým čo sa stalo posledné dni. O tom kam smeruje môj život. Teraz, keď som stratila Matta cítila som sa nesvoja. On bol ten, ktorý ma vedel v každej chvíľke rozveseliť, ten, u ktorého som cítila istotu a bezpečie. No teraz? Všetky tie krásne chvíle sú preč. Matt je preč. Odišiel bez toho, aby som mu mohla čokoľvek vysvetliť. Rekapitulovala som si posledné dni a v mnohých veciach som mala zmätok. Nevedela som pochopiť ako som mu dokázala tak ublížiť. Veď ešte pred mesiacom som ho považovala za moju životnú lásku. Za princa, za ktorého sa raz vydám. No teraz je všetko inak. Jeho miesto vystriedal on. Muž, ktorý ma úplne očaril. Muž, ktorému nedokážem povedať nie. A aj keď mnohokrát som proti tomu čo robí, stále stojím pri ňom. Vždy urobím to čo chce.
"Damon," zhlboka som si povzdychla a v očiach ma zaštípali slzy. Tak veľmi som si prijala, aby bol v tejto chvíľke pri mne. Potrebovala som cítiť, že ma má naozaj rád. Že to, že som stratila Matta, aspoň malo zmysel. Zavrela som oči a predstavila si jeho tvár. Jeho prenikavo modré oči, ktorými na mňa s láskou hľadí. Alebo nie? Naozaj je v jeho pohľade láska? Alebo si to iba namýšľam?


Z mojich myšlienok ma vyrušilo tiché klopkanie na okno.
"Smiem?" spýtal sa. Hneď ako som ho zbadala, vyskočila som na nohy.
,,Som rada, že si tu." Potiahla som nosom a utrela si slzy. Určite si ani nevedel predstaviť aké dôležité teraz pre mňa bolo, že tu bol.
,,Stalo sa niečo?"
,,Matt....on, rozišiel sa so mnou." Ku koncu sa mi zlomil hlas. Spomienka na ňho mi stále spôsobovala bolesť. Vedela som, že aj keď už nie som s ním, stále ostane pre mňa dôležitým človekom. Zacítila som ako ma Damon nežne k sebe privinul a ja som sa celá zachvela. Oprela som si hlavu o jeho hruď a nechávala sa utešovať.
,,Bude to dobré." Hovoril mi.
,,Netreba. Teraz viem, že medzi nami nič nestojí." Zodvihla som hlavu a napäto čakala, čo mi na to odpovie. Potrebovala som počuť tie slová. Slová, ktoré ma uistia, že on ma neopustí.
,,Tým by som si nebol taký istý." Povedal a zvráštil čelo.
,,Damon, ty ma neľúbiš?" pri tejto otázke sa mi až zatriasol hlas. Tak veľmi som sa bála jeho odpovede. Dlho váhal, pričom sa stále tváril veľmi vážne. Každá sekunda, ktorá prešla mi pripadala ako celá večnosť.
,,Ale áno. Ľúbim." Nakoniec povedal a v tej chvíli som mala pocit, že mi zo srdca spadol obrovský balvan.
,,Rovnako ako, dobré víno alebo whisky, alebo koláč." Dodal a zodvihol obočie. Nemala som náladu na jeho vtípky.
,,Nežartuj. Načo si tu?" spýtala som sa na rovinu. Za tú dobu som si zvykla, že vždy keď sa objaví, tak to bude kvôli niečomu. Najčastejšie to býva kvôli tomu, aby sa na mne nakŕmil alebo kvôli Elene. Nechápala som prečo mu tak veľmi záleží na tom, aby bol všade kde je ona so Stefanom. A ja som to vždy musela zorganizovať, aby to stretnutie vyzeralo ako čistá náhoda.
,,Mám pre teba úlohu." Povedal.
,,Zase? Ide o Elenu?"
,,Nie je to vlastne skôr návrh." To ma prekvapilo.
"Aký?" bola som zvedavá.
,,Viem ako rada sa bavíš a tak ma napadlo čo keby sme si zajtra zašli na večierok spolu?"
,, Myslíš ako pár?" spýtala som sa.
,,Ak to tak chceš." Usmial sa a ja som od šťastia skoro vyskočila z kože. Vždy som chcela ísť s ním na nejakú párty a predstaviť ho mojim kamarátom. Kebyže ho uvidia, určite by pukli od závisti. V tú noc u mňa Damon prespal. Ležala som v jeho náručí a pozorovala som ho ako sladko spí. Takto vyzeral tak nevinne. Kiežby sa takto správal aj naozaj. Chytila som si ranky na krku, ktoré mi pred chvíľkou spôsobil. Boli bolestivé na dotyk. Potichu som od bolesti zastonala a privinula sa bližšie k nemu. Schúlila som sa do kĺbka a hlavu si podoprela o jeho hruď.
"Ľúbim ťa, viem to," pošepla som a s úsmevom som zaspávala.
Hneď skoro ráno som sa stretla s Bonnie v neďalekej kaviarni. Volala mi, že sa so mnou musí súrne porozprávať. O deviatej som už sedela za stolom a čakala, kedy dorazí.
"No konečne, trčím tu už večnosť," privítala som ju.
"Caroline nepreháňaj meškám iba 5 minút," oponovala a sadla si oproti mne.
"Vieš čo som mohla všetko stihnúť za 5 minút?" spýtala som sa jej.
"Napríklad?"
"trebárs si opilníkovať jeden necht," povedala som vážne.
"Ten počká," zasmiala sa Bonnie a dodala: "Chcela som sa s tebou stretnúť, pretože sa o teba bojím."
"Bojíš?" nechápala som.
"Car, poslednú dobu si zvláštna. Neviem akoby si nebola vo vlastnej koži. Často v škole vymeškávaš a..." nestíhla dopovedať, pretože som jej skočila do reči.
"Moja mama bola chorá, musela som sa o ňu postarať."
"Dobre, to viem ale nejde len o to. Čo napríklad taký Matt? Inokedy si sa od neho ani len nepohla a teraz ho s tebou ani len nevidávam."
"Rozišli sme sa," povedala som stručne. Nechcela som to viac rozoberať, pretože to bolo až príliš čerstvé.
"Čože ste sa?!" vyvalila na mňa oči.
"Dobre si počula, rozišli sme sa," zopakovala som a snažila sa nedať najavo ako ma to bolelo.
"Ale ako, kedy a prečo?"
"Teraz nie Bonnie okej?" stopla som ju. V tom som zbadala ako do miestnosti prichádza Joshua, najlepší kamarát Matta. Chcela som vedieť ako sa Matt má, a tak som sa vybrala za ním.
"Ahoj," usmiala som sa.
"Pozrime sa kto tu je, nasadzovačka parohov," zasmial sa.
"Takže si sa stretol s Mattom," odignorovala som jeho poznámku.
"To som nepovedal," ohradil sa.
"Určite ti to povedal, inak by si to nemal odkiaľ vedieť," nedala som sa.
"Tu to už vie každý, hlupáčik," buchol ma po nose a obišiel ma.
"Nerozumiem," otočila som sa za ním.
"Zájdi sem tam do školy a uvidíš to sama," uškrnul sa a odišiel. Ostala som tam nechápavo stáť. Bonnie podišla ku mne.
"Čo sa stalo?" spýtala sa ma.
"Bonnie, čo sa deje v škole?"
"Nechápem," odvetila.
"Joshua mi povedal, že v škole každý hovorí o...." nedopovedala som, pretože sa mi zadrhol hlas.
"Aha, myslíš to. Ale nerob si z toho nič, ja viem, že sú to iba obyčajné klamstvá," usmiala sa a objala ma.
"Ale ako to vedia?" spýtala som sa.
"Vravím ti, že si z toho nič nerob. Sú to iba obyčajné klebety. To preto, lebo poslednú dobu vidia Matta samého ako sa túla po chodbách a teba nevideli už celú večnosť. A vieš ten chalan, čo sedí v zadnej lavici na dejepise, tuším sa volá Mark hovoril, že ťa minule videl ako sa bozkávaš s nejakým chlapom. A nejako sa to roznieslo. Ale sú to iba čisté hlúposti. Ja viem, že by si Matta nikdy nepodviedla."
Toto som už dlhšie nemohla počúvať. Bonnie mi tak veľmi verila. A k tomu všetky tieto veci boli pravdivé. Cítila som sa na nič z toho, že som tak ublížila Mattovi a že ku svojim najlepším kamarátkam nie som úprimná. Nechápala som čo sa to so mnou deje. Nikdy pred tým som im v žiadnej veci neklamala. A teraz? Klamem im v jednej veci za druhou. Chcela som byť sama a premýšľať. Sadla som si v parku na trávnik a oprela sa o vysoký strom. V tej chvíli mi nevadilo, že si zašpiním moje obľúbené kraťasy. Domov som došla, až keď začalo slnko zapadať. Bola som celá bez nálady. No vedela som, že sa musím pripraviť. Predsa som mala ísť s Damonom na večierok, to predsa musím byť naozaj krásna. Dopriala som si horúci kúpeľ a obliekla si biele šaty. Vlasy som si zopla do hora a okolo krka si previazala striebristú šatku, aby mi schovala kusance. Damon po mňa prišiel niečo po ôsmej hodine večer. Našťastie moja mama nebola doma, aspoň som jej nemusela vysvetľovať, prečo nejdem s Mattom ale idem s neznámym chlapom.
Celú cestu autom bol Damon akýsi zamyslený. Ani ja som dnes nemala náladu a tak som radšej potichu pozorovala cestu. Keď sme doraZIli k Lockwoodových, ich sídlo bolo plné ľudí. Hneď pri dverách som zbadala Elenu, ktorá niečo šepkala Stefanovi a pritom sa šťastne usmievala. Cítila som ako Damon pri mne ztuhol. Keď som sa na neho pozrela, zbadala som ako sa uprene pozerá práve na nich. V očiach mu pritom akoby šľahali blesky. Potiahla som ho za ruku a on sa kúsok uvoľnil.
"No táák poďme už konečne tancovať," ťahala som ho už asi po stý krát.
"Už som povedal, že sa mi nechce," odvrkol chladne.
"Tak na čo si ma tu so sebou vzal?" nechápavo som sa na neho pozrela.
"Nejako som sa sem musel dostať nie?" ironicky sa usmial.
"Takže si ma iba využil?" opýtala som sa ublížene.
"Chytré dievčatko," pohladil ma po tvári a zasmial sa.
"A-ale..." nestihla som dopovedať, pretože mi skočil do reči.
"Ale nič, teraz sa choď baviť," prikázal mi.
"Ale čo ty?"
"O mňa sa nestaraj, choď a užívaj si," uprene mi hľadel do očí. Otočila som sa na odchod no pri koncu stolíka som sa ešte otočila. Potrebovala som od neho niečo počuť.
"Damon?!" zvolala som za ním. On sa ešte nútene otočil.
"Áno?" spýtal sa ironicky.
"Záleží ti na mne aspoň kúsok?" stále som sa musela uisťovať, pretože jeho správanie niekedy hovorilo o niečom inom.
"Samozrejme," odvetil a mne táto odpoveď stačila. S úsmevom som sa vybralA medzi ľudí.
"Smiem?" zrazu sa pri mne objavil Stefan a ponúkol mi svoju ruku. Prekvapene som sa na neho pozrela.
"Veľmi rada," usmiala som sa a podala mu svoju ruku. Spoločne sme vyrazili na parket.
"Nebude Eelena žiarliť?" rýpla som.
"Určite nie," usmial sa.
"Ako sa cítiš?" zrazu sa ma opýtal.
"Fajn, teda neviem...." chvíľku som sa zamyslela.
"Stefan?"
"Hmm?"
"Mal si už niekedy pocit, že nie si sám sebou? Že si sa jedného rána zobudil a sám seba si nespoznával?" začala som sa ho pýtať. Vlastne som ani nevedela prečo práve jeho. Možno preto, že som sa potrebovAla s niekým porozprávať. S niekým, kto mi nie je až taký blízky.
"Prečo sa ma na to pýtaš?" zvraštil obočie.
"Ale len tak," odvetila som a usmiala sa.
"Nie Caroline, ak máš nejaký problém, chcem ti pomôcť," pozrel sa na mňa.
"Neviem, či by som to mala povedať práve tebe. Ale potrebujem sa ťa niečo opýtať," začala som nesmelo.
"Tak do toho," povzbudil ma úsmevom.
"Hovoril ti niekedy Damon o mne? O tom, čo ku mne cíti?" spýtala som sa neisto. On sa na chvíľku odmlčal.
"Prepáč, ale nie. Viem, že to nie je to čo chceš počuť. Ale chcem ti dať radu. Ber to ako radu od priateľa. Môj brat za to nestojí. Mala by si sa držať od neho čo najďalej a vrátiť sa k Mattovi, ten chlapec je pre teba," povedal a ja som si zhlboka povzdychla. Na jednej strane som vedela, že Stefan má pravdu. No na druhej strane som to nemohla urobiť.
"Poď," zrazu ma potiahol k stolíku a podával mi do ruky šampanské. Chutilo síce zvláštne, no nakoniec som ho vypila celé. Stála som s Elenou v kúte miestnosti, keď v tom som ho zbadala ako smeruje k nám. To bolo prvykrát čo som nechcela byť s ním. V jeho blízkosti. Nevedela som prečo, ale nechcela som byť s Damonom. Mala som pocit akoby sa niečo zmenilo. Akoby zrazu pre mňa nebol až taký dôležitý. Bola som z toho zmätená. Rýchlo som ušla cez dom do záhrady. Otočila som sa za seba, aby som videla, či ide za mnou. Odľahlo mi, keď som zistila, že ma neprenasleduje. No keď som urobila krok dopredu, narazila som do neho.
"Ty mi utekáš?" spýtal sa prekvapene.
"Nie, len som bola na odchode domov," zaklamala som.
,,Poď ku mne ." chytil ma za ruku.
,,Nie. Nechápem, prečo vždy robím všetko čo povieš. Ani to sama nechcem. Manipuluješ mnou." Odstúpila som od neho.
,,To nemyslíš vážne."
,,Damon pozri sama neviem čo sa to so mnou deje." Hovorila som zmätene.
,,Zlatko, čo keby sme išli niekam vieš len ty a ja?" snažil sa ma presvdčiť.
,,Nie." Odvetila som rozhodne.
,,No ták."
,,Nie Damon." Zopakovala som hlasnejšie. Videla som ako sa nahneval. Začala som pociťovať strach a tak som ho chcela čím skôr obísť a utiecť od neho. No skôr ako som sa spamätala, Damon ma surovo schmatol okolo pása a silno sa mi zahrýzol do krku. Jeho ostré zuby sa mi zaryli do pokožky a ja som od bolesti nahlas vykríkla. Bola som už síce zvyknutá, že sa na mne kŕmil, no nikdy to nebolelo ako teraz. Cítila som ako mi saje krv z tela a ja som bola čoraz viac a viac slabšia. Po chvíľke som už ani nevnímala bolesť, nohy sa mi podlomili a ja som spadla na zem. Z toho večera som si už viac nepamätala. Zobudila som sa až nad ránom vo svojej posteli. Otvorila som oči a zhlboka sa nadýchla. Chytila som si hrdlo a spomenula som si na včerajší večer. Síce som už nemala na krku žiadne ranky, do detailov som si pamätala čo sa v tú noc stalo. Rozplakala som sa a Ani som si neuvedomila, že mojim plačom ku mne dobehla mama, ktorá si ma privinula do náručia a utešovala ma. Síce pochybujem, že vedela čo sa mi stalo, no po dlhej dobe som cítila jej lásku.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Ako sa vám zatiaľ páči poviedka Krutá pravda?

Skvelá
Dobrá
Dá sa
Nič moc
Strašná

Komentáře

1 Ada Ada | Web | 13. září 2011 v 15:40 | Reagovat

třětí kapitola Second Chance =))
http://damon-online.blog.cz/1109/second-chance-fanfiction-3-kapitola

2 vev vev | 13. září 2011 v 17:54 | Reagovat

pěkný, těším se na další díl :D

3 Dany :) Dany :) | Web | 13. září 2011 v 19:45 | Reagovat

pekný dielik...a dlhý :D :d
bolo to veľmi milé hlavne ten koniec, už sa teším na pokračovanie :D

4 Kika Kika | Web | 14. září 2011 v 17:56 | Reagovat

super kapitola.. :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama