Hľadám Affs- TU!
Chceš si objednať layout? - sem

Skúšky života- 3. kapitola

3. září 2011 v 18:11 | Mima

Skúšky života- 3. kapitola

Sedela som na zemi opretá o posteľ a v ruke držala fotografiu mojich rodičov. Od kedy som odišla z domu, nemala som žiadne správy o nikom z mojej rodiny. V ten deň ma mama zavrhla a môj otec bol stále vo väzení. No a môj brat? Tomu celý život bolo jedno čo je so mnou.
V hlave sa mi miešalo mnoho spomienok. Dodnes si pamätám ako ma mama varovala pred Johnom. Prízvukovala mi, že tento vzťah nedopadne dobre. Kiežby som ju vtedy poslúchla. Všetko by bolo inak. Môj život by bol iný, lepší. Všetko by bolo lepšie v porovnaní s tým ako teraz žijem. No teraz je už neskoro plakať nad rozliatym mliekom. Čas už nevrátim.
Dlhšie som už nedokázala len tak nečine sedieť a trýzniť sa otázkami typu čo ak by som sa vtedy rozhodla inak. Utrela som si oči a postavila sa zo zeme. Prezliekla som sa a vybrala sa na jediné miesto, ktoré mi pripomína, že niektoré stvorenia sú na tom oveľa horšie ako ja. Stvorenia, ktoré nevyhnutne potrebujú našu pomoc a lásku. Moje kroky viedli do mestského útulku opustených a týraných psíkov. Tak ako aj iné dni, tak aj dnes som im priniesla mnoho dobrôt. Zbožňovala som okamih, keď som videla ako od šťastia krútia chvostíkmi. Boli to naozaj vďačné zvieratká. Stačilo im málo a dokázali sa človeku odvďačiť svojou pozornosťou.


"Tak čo fešák ako sa mi máš hm?" čupla som si k labradorovi. Ten hneď po mne skočil a chcel ma oblízať, no bol taký ťažký, že som sa neudržala a spadla som zadkom na zem.
"Skvelé a ako pôjdem teraz domov," zasmiala som sa, keď som si uvedomila v čom sedím. Po do mnou bola malá mláka, ktorá tu ostala po poslednom daždi. Tedovi, tak sa volal, to bolo asi jedno, pretože po mne ďalej skákal a tým mi nedovolil postaviť sa.
"No táák Ted počkaj," skúšala som ho dať od seba, no nedal sa.
"Prepáčte, ale ja vám nerozumiem," počula som Jankin hlas, dievča, ktoré tu pracovalo. Na to som započula ďalší ženský hlas, ktorý však nehovoril našou rečou.
"Nechaj tak, ona nám aj tak nerozumie. Nadarmo tu strácame čas, daj jej do ruky ten šek a tak jej to možno dôjde," hovorila žena po anglicky a následne sa z uličky vynorila Janka.
"Ja mám ale šťastie," povedala s úľavou, keď ma zbadala.
"Ted!" zvolala na psa a on k nej okamžite pribehol. Konečne som sa postavila zo zeme, no moje celé oblečenie bolo kvalitne zašpinené. Na mojom zadku sa vynímal obrovský mokrý fľak a môj sveter bol ozdobený Tedovými packami. Snažila som sa ako tak očistiť a pritom som si nevšimla, že s Jankou ku mne smerujú ďalšie dve osoby.
"Ona po anglicky vedieť," snažila sa po anglicky, aj keď jej to moc nešlo. Zodvihla som hlavu, aby som videla s kým to rozpráva. No keď som zbadala s kým prišla, celá som skamenela. Predo mnou stála tá blondínka a chlap z raňajšej akcii v Auparku. Musela som vyzerať naozaj strašne, pretože keď ma zbadali začali sa obaja smiať. Tej chvíli som sa cítila dosť trápne.
"Ashley? Pretri si aj tvár, máš na nej blato od Tedových paciek," pošepla mi Janka a tiež sa zasmiala.
"Ted!" pozrela som na neho krivo a utrela som si tvár.
"Ty svoju prácu berieš naozaj vážne," zasmiala sa blondínka.
"Ty si Caroline," pozrela som na ňu.
"A ty Paul však?" spýtala som sa a ukázala na neho neisto prstom.
"Ak ti poviem, že som to naozaj ja, vrhneš sa na mňa ako všetky pojašené fanúšičky?" odvetil mi Paul.
"Takže si dobre pamätám," zašomrala som si skôr sama pre seba.
"Takže čo, mám čakať nejaký ten útok z tvojej strany?" spýtal sa žartovne.
"Nemusíš sa obávať. Nepatrím medzi ako by som to povedala, vašich verných fanúšikov," snažila som sa to povedať mierne. To čom sa mi naskytlo vidieť dnes ráno, správanie ich fanúšikov mi naozaj stačilo. Pripadalo mi to už skôr ako nejaký fanatizmus.
"Ale poznáš nás," usmiala sa Candice.
"Pravdou je, že nepoznám."
"Vedela si naše mena," nedala sa.
"Tie som si zapamätala z tej akcií čo sa dnes konala," odvetila som.
"A ja, že odkiaľ sa mi zdáš povedomá," prešiel po mne pohľadom Paul a následne dodal: "No jasné," pričom sa usmial.
"To si pamätáš všetkých tvojich fanúšikov?"
"Nie. Iba niektorých, ktorí vzbudia pozornosť. A k tomu, ty nepatríš k fanúšikom," zopakoval moje slová.
"Vzbudia pozornosť?" nechápavo som na neho pozrela.
"U Iana si teda určite vzbudila. Ešte nikdy sa nestalo aby išiel za niekým iba kvôli tomu, že si zabudol kartičku s jeho fotografiou," vysvetlil mi.
"To bude asi tým, že si ju ešte nikdy nikto nezabudol," zasmiala sa Candice.
"To je tiež pravda. Veď kto by si len tak nechal ujsť príležitosť získať fotografiu s podpisom od samotného Iana Somerhaldera!" doplnil ju Paul a obaja sa začali smiať.
Buď ja som vážne nejaká vadná alebo títo dvaja na niečom určite fičia, preletelo mi hlavou a neisto sa na nich usmiala.
"Ale ale, čo to počujem? Niekto ma tu ohovára?" ozval sa ďalší mužský hlas za mojim chrbtom. V tej chvíli mi zovrelo žalúdok a naskočila mi husia koža. Ani som sa nemusela otočiť a vedela som, že ten hlas nepatrí nikomu inému ako jemu.
"Ian," šepla som si pre seba a znova pocítila nával nervozity. Počula som ako sa približuje smerom k nám, no nenašla som odvahu, aby som sa otočila. Možno ho delilo od nás už len pár krokov, keď pobavene povedal:
"Páni, taký špinavý zadok som ešte nikdy nevidel," pričom sa zasmial nad mojimi rifľami a ja som si v tej chvíli nepriala nič iné ako sa prepadnúť pod zem.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama