Hľadám Affs- TU!
Chceš si objednať layout? - sem

23. kapitola- Fázy

14. října 2011 v 20:30 | Mima

23. kapitola- Fázy

Počula som neznáme hlasy. S veľkými problémami som otvorila čo i len oči. Cítila som sa absolútne vyslabnutá. Moje všetky zmysly boli akoby otupené. Nič som nevidela okrem slabučkého svetla, ktoré sa šírilo spod dverí.
"Je tam niekto?" zachrapčala som slabým hláskom. V tom hlasy stíchli. Chvíľku sa nič nedialo a v tom sa otvorili dvere. Lúče svetla mi svietili rovno do očí. Bolo to tak ostré, že som ich musela okamžite zatvoriť.
"Konečne sa prebrala. Môžeš priviesť ďalšieho," počula som mužský hlas. Pomaly som otvorila oči, pričom som ich stále žmúrila.
"Kto si?" pýtala som sa, no nič neodpovedal. Nevidela som mu do tváre. Jediné čo som mohla zaregistrovať bola jeho silueta. Po chvíľke sa pri ňom objavil ďalší človek, ktorý držal v náručí ženu. Jej pohlavie som spoznala vďaka dlhými vlasmi, ktoré mala spustené k zemi. Snažila som sa pohnúť, no nevládala som. Ani neviem ako som sa sem dostala. V myšlienkach som chcela prísť na to čo sa vlastne stalo, no v hlave som mala iba veľkú dieru. Chlap, ktorý držal ženu pristúpil ku mne. Pomaly ju položil vedľa mňa a následne sa na do mňa nahol. Opatrne si vzal moju ruku. Zbadala som na nej mnoho kusancov.


"Nie," šepla som a v tom som zacítila ostré zuby ako sa mi zaborili do kože. Vykríkla som od bolesti a znova som zamdlela.
DAMON:
Už sú to dva dni čo Elena zmizla. Viem, že by mi to malo byť v podstate jedno, no čo ak sa jej naozaj niečo stalo? AK by chcela mať iba na chvíľku pokoj od zlého, arogantného upíra, čiže mňa, dala by to vedieť aspoň Bonnie. Lenže tá tiež o nej nič nevie. Prečo pociťujem strach? Už mnohé roky mi bol tento pocit neznámy, tak prečo práve teraz?
Z mojich myšlienok ma vyrušilo silné buchnutie vchodových dverí.
"Vitaj doma," poznamenal som ironicky, pričom som sa ani neobrátil. Až priveľmi dobre som vedel, že je to môj "milovaný" braček.
Lenže moment. Cítim ľudskú krv, prebehlo mi v hlave a rýchlo som sa otočil v domniení, že prišiel s Elenou. Zamračil som sa vo chvíli, keď som pred sebou uvidel útle žieňa s orieško hnedými vlasmi a veľkými hnedými očami.
"A to je tvoja nová hračka?" usmial som sa na neho.
"Ako si sa dostal von?" šokovane na mňa hľadel. Skoro som aj zabudol na to, že skôr ako odišiel, otrávil ma sporýšom a zavrel ma do búdy ako nejakého psa. No mne sa podarilo utiecť.
"To ti ešte zrátam," nalial som si pohárik.
"Kde je Elena?" zrazu sa opýtal akoby niečo vytušil.
"Neviem," pokrčil som ramenami a predstieral ľahostajnosť. V momente stál pri mne.
"Ak si jej nejako ublížil, tak prisahám, že...."
"Nevidel som ju dobre? Odo dňa kedy som si pokúsil dať na večeru tú čarodejnícku potvoru o nej nemám správy," ironicky som sa mu škeril do ksichtu.
"O čom to hovoríš?" mračil sa.
"Aha, ty si tu nebol! Je to jednoduché. Jedného pekného večera, mimochodom bolo to presne vtedy, keď som sa dostal z tvojho väzenia, som musel nájsť nejakú korisť. A tak som blúdil po lese a hľa koho som nenašiel? Bonnie. Už už by som sa do nej chutne zahryzol, keby sa tam neobjavila Elena a neprekazila by mi to z jej schopnosťami," vysvetlil som jej.
"Schopnosťami?" ozvalo sa to neznáme dievča.
"A ty si kto?" premeral som si ju očami.
"Som Elise, ale radšej mi odpovedz na moju otázku. Akými schopnosťami," pristúpila k nám.
"Vezmi si Stefan tvoju novú kamarátku a nechajte ma osamote," odignoroval som ju.
"Damon ak vieš niečo čo ja nie, tak povedz," povedal Stefan.
"Prečo by som to robil?" odpil som si z pohára.
"Pre Elenu," odvetil stručne, no pri tom jasne. Na malú chvíľku som mal z neho pocit akoby vycítil môj strach o ňu.
"Akoby pre mňa niečo znamenala," zasmial som sa prešiel okolo neho.
"Viem, že ma nenávidíš. Máš na to plné právo. Prinútil som ťa stať sa upírom, vzal som ti jediné na čom ti záležalo. Urobil som mnoho chýb, za ktoré sa ospravedlňujem. No teraz ťa prosím, ak vieš niečo čo sa týka Eleny, povedz nám to," prihováral sa ku mne, pričom mi to vyznelo úprimne. Zvráštil som čelo. Zrazu som v hrdle pocítil veľkú buľu. Skoro by ma jeho slová dojali, lenže týmto nezmení minulosť, nezmení to čím som dnes.
No nakoniec som sa rozhodol im povedať pravdu. Možno Stefan zistí, kde je Elena a ja budem mať pokojné svedomie.
"Elena mi už dvakrát spôsobila obrovskú bolesť v hlave a tým ma skoro omráčila. Síce neviem ako to dokázala, no myslel som si, že každú chvíľku umriem," odpovedal som im na ich otázku.
"Tretia fáza," šepla Elise a my sme sa na ňu pozreli.
"Čo si povedala?" spýtal sa Stefan.
"Tretia fáza," zopakovala hlasnejšie a celá zbledla.
"Znamená to, že ju už čakajú posledné tri fázy, kým sa nestane tým čo jej skutočná matka," hovorila nahlas, pričom sa tvárila zamyslene.
"Prišiel som o niečo?" ozval som sa.
"Vy to nechápete?! Keď sa Elena dostane do šiestej poslednej fázy, tak ju už nikto a nič nezastaví. Má to predurčené. Jej osud je predurčený už od malička," rozprávala dve na tri a ja som nič nechápal.
"Aké fázy?" snažil som sa porozumieť.
"Prvá fáza sú vidiny, druhá fáza sú jej záchvaty, po ktorých si nič nepamätá, tretia fáza je jej schopnosť omráčiť všetko nadprirodzené, štvrtá...."
"Čo z nej bude keď dosiahne šiestu fázu?!" skočil jej do reči Stefan.
"Najhoršia nočná mora," pozrela na neho.
"Nie, to sa nestane. Ja ju ochránim. Musím ísť za ňou."
"Ušetri si cestu. Nie je doma," zastavil som ho.
"A kde je?" pozrel na mňa.
"Neviem, dva dni je nezvestná," pokrčil som ramenami.
"To nie," šepla znova Elise, čím pripútala našu pozornosť.
"Mám pocit, že sme prišli neskoro," dodala.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama