Hľadám Affs- TU!
Chceš si objednať layout? - sem

Please, Don’t walk- 1. kapitola

2. října 2011 v 16:27 | Mima

Please, Don't walk- 1. kapitola

"Za trochu lásky šel bych světa kraj
šel s hlavou odkrytou a šel bych bosý
šel v lednu, ale v duši věčný máj
šel vichřicí, však slyšel zpívat kosy
šel pouští a měl v srdci perly rosy
za trochu lásky šel bych světa kraj.
Jak ten, kdo zpívá u dveří a prosí'."


"Kto si má takéto hlúposti vtĺcť do hlavy?!" rozčuľovala som sa nad veršami jedného českého básnika.
"Náhodou jeho básne sú nádherné. To ako opisuje lásku je úplne fascinujúce," ozvala sa Júlia, moja spolubývajúca.
"Neviem čo sa ti na tom môže tak páčiť. Veď tie vety ani poriadne nedávajú zmysel."
"To hovoríš preto, lebo nechápeš čo týmto chcel básnik vyjadriť," stála za svojím.
"Lásku nie?" pozrela som sa na ňu.
"Ukazuje aké je to čarovné niekoho milovať. Aké je nadpozemsky krásne cítiť, že niekto ťa ľúbi najviac na svete a...."
"Dobre dosť, pochopila som," stopla som ju a znudene som sa postavila. Knihu som hodila na posteľ a nasmerovala si to do kúpeľne.
"Kam ideš?"
"Dnes je predsa ten večierok u Tomáša na izbe. To si predsa nemôžem nechať ujsť," usmiala som sa.
"A ja som si myslela, že pôjdeš večerným autobusom na víkend domov. Teda aspoň si to spomínala," hovorila Júlia.
"Chcela som, ale segra mi volala, že prišla k nám návšteva a tak radšej ostanem tu," vysvetlila som jej.
"A to nemôžeš ísť domov, keď je u vás návšteva?" nechápala.
"Môžem, ale nechcem. Ževraj je to mamina najlepšia kámoška z mladosti, ktorá prišla až z Ameriky aj so svojim mužom a synom a ja ich vôbec nepoznám. Radšej ostanem tu a budem sa celý víkend zabávať," pri tejto myšlienke som sa musela usmiať.
"Vaši majú známych v Amerike?!"
"Asi hej. Nestarám sa," pokrčila som ramenami.
"Vann prosím, vezmi ma k sebe domov," zrazu priskočila ku mne Júlia.
"Tebe nebere však? Práve som ti povedala, že ostávam tu," pozrela som sa na ňu.
"Ja som to počula, ale prosííím. Vieš ako snívam o tom, že sa raz dostanem do Ameriky aspoň na týždeň. Možno by mi tvoji známi mohli pomôcť."
"Mamini známi," opravila som ju.
"Tak tvojej mamky známi. Ale prosím, prisahám, že nebudem otravovať ."
"Ach bože," povzdychla som si.
"Tak pôjdeme k tebe?" spýtala sa a nahodila psie oči.
"Možno som blázon, ale choď sa rýchlo pobaliť, inak nestihneme bus," odvetila som a ona mi od radosti skočila okolo krku. Ja som z toho moc nadšená síce nebola, ale aspoň ma upokojoval fakt, že Júlia je šťastná. Pobalila sa v takej rýchlosti, že som si nestihla poriadne ani vysušiť vlasy.
"A ty si žiadne veci neberieš?" pozrela sa na mňa a za sebou ťahala veľký kufor.
"Na čo. Pár šiat mám ešte doma, nič mi netreba. No ako vidím, ty sa hodláš k nám už aj rovno nasťahovať čo?" zažartovala som a ona sa iba zasmiala. Taxík, ktorý nás mal zaviesť na stanicu už čakal pred intrákom. Na stanici sme čakali vyše hodiny a pol, pretože autobus sa rozhodol štrajkovať. Zatiaľ čo mňa išlo z toho poraziť, Júlia si celý čas vyspevovala a bola v dobrej nálade.
"Už som sa mohla poriadne zabávať a nie tu sedieť ako prikovaná," sťažovala som sa.
"Nezabúdaj, že to robíš pre dobrú vec," usmiala sa Júlia.
"Pre teba dobrú. Kto konečne niečo urobí pre dobro mňa?!"
"Raz sa ti to určite všetko vráti uvidíš," drgla do mňa.
"No tak to som teda zvedavá," prekrížila som si nohy.
"Aby si nebola prekvapená," zasmiala sa a ja som iba pretočila očami.
Keď sa konečne autobusu uráčilo dostaviť, rýchlo sme nastúpili na zadné sedadlá. Čakala nás ešte dlhá cesta a tak som si zapla hudbu a zavrela oči.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Máte radi Josepha Morgana?

Áno
Nie

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama