Hľadám Affs- TU!
Chceš si objednať layout? - sem

Please, Don’t walk- 5. kapitola

19. října 2011 v 13:29 | Mima

Please, Don't walk- 5. kapitola

Celý zvyšok dňa som pobudla v izbe. Nemala som náladu nikoho vidieť. K tomu vedela som, že moja mama sa na mňa hnevá a tak som usúdila, že najlepšie čo môžem urobiť je, neukazovať sa jej na očí, do kým ju to neprejde.
Večer som si ľahla pomerne skoro. Celodenné nič nerobenie ma úplne zmohlo. Aspoň som pochopila prečo je moja sestra vždy unavená. Celé dni presedí za internetom vyvalená v posteli a sťažuje sa, že nevládze.
Uprostred noci som sa zobudila na hlasný smiech spojený s krikom, ktoré sa šírili zdola z obývačky.
"Ja niekoho zabijem," zašomrala som si a rozospato som sa posadila. Júlia nebola vo svojej posteli. Natiahla som sa, že zapálim malú lampičku, no žiarovka ani len raz neblikla.
Asi došla, preletelo mi hlavou a postavila sa. Obula som si papuče v tvare macíkov a vybrala sa z izby. No pri dverách som zarazene zastala. Boli zamknuté. Niekto ma zamkol vo svojej vlastnej izbe! Stlačila som zapínač na veľké svetlo, no zistila som, že ani to nefunguje.
"Čo sa to doparoma robí?" zaúpela som nervózne. Začala som pociťovať strach. Z duše som nenávidela tmu. Od mala som sa jej nehorázne bála. Pomaly som prešla do mojej posteli, kde som si sadla a zakryla sa až po uši. Oprela som sa o stenu a išla si vziať vankúš, ktorý som si chcela objať.


"Aaaaa!" vyskočila som z postele v momente, keď som sa dotkla niečoho huňatého čo mi ležalo pod vankúšom. Bola tma tak som to poriadne nemohla vidieť a priblížiť sa k tomu som sa určite tiež nehodlala.
"Otvorte!" začala som silno búchať do dverí, lenže nikto neprichádzal. Postupne ma začala chytať paranoja. Stále silnejšie som búchala do dverí a začala hlasno kričať. Našťastie nakoniec mi prišiel otvoriť môj otec, ktorý bol prezlečený v nejakej čudnej maske.
"Deje sa niečo zlatíčko?" spýtal sa ma pobavene.
"Ty sa ma ešte pýtaš, či sa niečo deje?!" vyletela som na neho a on iba pokojne prikývol.
"Niekto ma zamkol v izbe, v posteli mám nejakého tvora a ty si prezlečený za....čo to vlastne je?" nevedela som prísť na koho sa mi podobá.
"To je prosím pekne maska Gluma."
"Ten Glum z Pána prsteňov?" zvraštila som čelom.
"Nevyzerám skvele?" zatočil sa predo mnou a ja som na neho pozerala ako na najväčšieho idiota.
"Johny!" započula som hlas, ktorý sa šíril od schodísk.
"Johny?" zopakovala som znechutene.
"Tak má volá Joseph," usmial sa.
"Ale ty si Ján," odvrkla som.
"U nich v Amerike som...." nestihol dopovedať, pretože sa objavil Joseph, ktorý bol prezlečený za ....upíra? To si robí srandu?
"Pozrime sa kto sa nám prebudil?" hodil na mňa ten svoj úsmev.
"Môžeš mi povedať čo má znamenať táto maškaráda?" odignorovala som jeho poznámku a pozrela sa na otca.
"Predčasný Haloween," odvetil otec s nadšením.
"Haloween? Nikdy sme nič také neoslavovali," zdalo sa mi to úplne absurdné.
"Bol to práve tu, Josephov nápad," potľapol ho po pleci a on sa tváril akoby jeho nápad bol úplne majstrovský. Okej priznávam. Za iných okolností by sa mi takýto nápad páčil, no už iba fakt, že ho vymyslel Joseph ma znechutil. A k tomu. Nikto mi o tom nič nepovedal!
"Prekvapuje ma tvoja fantázia," pozrela som sa na neho.
"A nie je to skvelé? Je prezlečený za tvoju najobľúbenejšiu postavu," povedal otec.
"Ako to?" pozrel sa nechápavo Joseph na neho.
"Zbožňuje všetko čo súvisí s upírmi," prezradil.
"Otec!" skríkla som.
"To naozaj?" zasmial sa Joseph a dodal: "A poznáš seríál The Vampire DIaries?"
"Ten má najradšej, hlavne toho Damona," odpovedal môj oco za mňa.
"Kto by to povedal," nadvihol Joseph obočím, pričom sa zvláštne zatváril. Pokrútila som hlavou. Pripadala som si ako v nejakom blázinci. Zišla som dole schodmi. Všade boli pozapaľované sviečky a lampáše. Všade boli pozavesované rôzne strašidlá a každý mal nejakú masku. Moja mama sa premávala s metlou, moja sestra zasa bola prezlečená v bielych šatách, ktoré boli celé od krvi. Usúdila som, že môže byť za krvavú Marry. Júlia bola zasa prezlečená za jednorukého piráta, Sophie pripomínala nejakého zombie a jej manžela som typovala podľa outfitu za Mayrlina Mansona.
"Toto je na mňa naozaj priveľa," zašepkala som si a vybrala sa vonku. Vzala som si deku a posadila sa na hojdačku, ktorú sme mali na dvore. Síce vonku nebolo najteplejšie, radšej som ostala tu ako medzi bláznami. Odkedy prišla táto návšteva ku nám, pripadalo mi akoby bolo všetko naruby.
Vydýchla som si až vo chvíli, keď som s Júliou sedela v autobuse cestou späť na internát. Síce ešte veľmi dlho som počúvala jej zážitky, ktoré rozprávala každému koho stretla. Vždy som sa iba nad tým zasmiala a odišla. Čas plynul a pomaly som aj zabudla, že sme mali nejakú tú návštevu z Ameriky. Všetko sa vrátilo do starých koľají. Rodičia boli znova tí zodpovední a prísny ako pred tým.
Bolo tesne pred letnými prázdninami. Tak veľmi som sa na nich tešila. S pár kamoškami z jednej skupiny, ktorú sme mali založenú na internetovej sieti o seriály The Vampire Diaries sme sa rozhodli, že sa zúčastníme na jednej akcie, ktorá sa bude konať v Benátkach. Tak veľmi sme chceli stretnúť hercov z tohto úspešného seriálu. Najviac u nás vyhrával Ian Somerhalder, ktorý by svojím dokonalým výzorom mohol zlomiť nejedno ženské srdce. Druhý veľmi populárny bol u nás Paul Wesley, ktorý vyzeral až príliš nevinne na môj vkus. No vedeli sme, že ani jeden z nich sa žiaľ na tejto akcii nezúčastní. Lenže nám stačilo vedomie, že tam uvidíme Daniela Gillies, ktorý stvárnil rolu Elijaha. Vždy je lepšie aspoň niečo ako nič.
"Nemôžem uveriť, že už o pár hodín letíme!" rozplývala sa večer Mary.
"Je to ako sen!" pripojila sa Suzi.
"Som zvedavá aký Daniel naozaj je. Prvý krát, keď som ho videla v seriály, mala som z neho dosť strach :/" napísala som.
"Lenže nezabúdajme, že iba on tam nebude. Bude tam aj predstaviteľ Klausa," pripojila sa Maťka.
"To je pravda. Čítala som, že by svojim sexepílom mohol prekonať aj samotného Damona...čo je samozrejme nereálne :D" napísala Mary.
"No to je ozaj nereálne. Taká dokonalosť aká je u Iana už na svete niet," pripojila sa Majka.
"Baby nezabúdajme na Paula, ktorý je tiež naozaj božský," bránila si svojho obľúbenca Tina.
"K tomu sa radšej nevyjadrujem :D" napísala som.
"Zdieľam rovnaký názor :D" ozvala sa aj Suzi.
"Neviete čo je dobre :P" nedala sa Tina.
"Dobre baby, túto hádku vynechám. Idem skúsiť zaspať, lebo o päť hodiny vstávam, že stihnem vlak do BA. Vidíme sa o desiatej na letisku. Teším sa!" rozlúčila sa s nami Maťka.
"To nie to už toľko hodín?! Ja vstávam o dve a pol hodiny :D To len bude, mega sa teším! Ale teraz už aj ja idem, aj keď sa mi isto nepodarí ani zažmúriť oko :/" odpísala Mary a odhlásila sa.
"Ešte, že ja bývam v Bratislave :D A tak vstávam až o ôsmej :P" podrypla Suzi
"Škodoradosť? Tak sa pridám, mne to trvá iba polhodinku, kým tam dôjdem :D" pridala sa Tina.
"Skvelé, mne trvá 5 hodín vlakom, kým tam dôjdem :D Idem tiež, zajtra sa vidíme. Vlastne s niektorými po prvý krát, naša premiéra :D Majte sa krásne" s týmto som vypla Notebook a zaliezla do postele. Zajtra nás všetky čaká veľký deň. Vlastne ten najväčší až pozajtra.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Anketa

Máte radi Josepha Morgana?

Áno
Nie

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama