Hľadám Affs- TU!
Chceš si objednať layout? - sem

Please, Don’t walk- 6. kapitola

19. října 2011 v 19:03 | Mima

Please, Don't walk- 6. kapitola

Sedela som vo vlaku a čítala si časopis. Čas sa vliekol strašne pomaly. Miestami mi oči klipkali, no vždy som sa premohla. Nemohla som zaspať. Chcela som si užiť každučký okamih z tohto výletu. A táto cesta vlakom k nej tiež patrí. Zavrela som časopis a zapozerala sa von oknom. Ani som si nevšimla, že do môjho kupé si prisadla ďalšia kôpka ľudí. Nevnímala som nič. Moje myšlienky sa sústredili iba na Benátky. Na to, že zajtra si splníme aj keď iba čiastočne náš sen. Začala som fantazírovať. Predstavila som si, aké by to asi bolo, keby sa tejto akcii zúčastnili aj Ian a Paul. Pri tejto myšlienke som sa musela pousmiať. Čo by sme asi urobili, ako by sme sa zachovali, kebyže sa tam zrazu objavia? Aká by bola naša reakcia? Omdleli by sme? Skočili po nich? Alebo by sme iba na nich zízali s polootvorenými ústami a vypleštenými očami, pričom by sme sa nezmohli ani na jedno slovko?
"Bratislava," prečítala som si veľkú tabulu a vyskočila som na nohy.
"Prepáčte," ospravedlňovala som sa, keď som s kufrom narážala do cestujúcich, ktorý na mňa zízali ako na najväčšie nemehlo. V tej chvíli mi to bolo jedno. Cítila som sa šťastne. Pri predstave, že o chvíľku uvidím dievčatá a spoločne sa vyberieme na výlet, ktorý pre nás tak veľa znamená, sa mi chcelo kričať.


Prvé čo som urobila, keď som vystúpila z vlaku bolo, že som sa nahlas začala smiať. Okoloidúci sa na mňa vyjavene pozerali a niečo si šepkali. No ja som nedokázala ukryť radosť.
"Dobrý, mohli by ste ma zaviesť na letisko?" spýtala som sa taxikára.
"Samozrejme," usmial sa a pomohol mi naložiť kufor.
"Kam cestujete?" pýtal sa po ceste.
"Do Benátok," povzdychla som s úsmevom.
"Fíha a čo tam? Dovolenka?"
"Skôr splnenie sna," odvetila som. Na letisko som došla niečo po desiatej. Baby som už videla zdiaľky. Rýchlym krokom som sa k nim vybrala. Maťku s Mary som už poznala zo stretka. Ďalšiu babu som spoznala vďaka fotkám na internete.
"Majka," usmiala som sa a "oficiálne" sme sa zoznámili.
"A kde sú ostatné?" spýtala som sa.
"Ešte nedošli," odvetila Maťka.
"Počkajte, keď zaspali," zasmiala sa Mary.
"A to sa ešte včera chválili, že bývajú tu," zasmiala som sa tiež.
"Dúfam, že prídu čím skôr," nesmelo sa usmiala Majka, ktorá mi pripadala akoby mala veľké stresy. Určite to bolo z toľkej nervozity, každá z nás určite pociťovala dávku neistoty a napätia. No bola som si istá, že do večera sa to všetko určite zmení.
"Aha už asi idú!" zhíkla zrazu Mary a ukázala ku vchodu. Pozrela som sa tým smerom. Oproti nám kráčali dve dlhovlasé baby, ktoré za sebou ťahali batožinu.
"AHojte," pozdravila sa Tina a dala si dole slnečné okuliare.
"Ahoj," usmiala sa aj Suzi.
"Prepáčte, že meškáme, no Suzi si nedala povedať, že by si vzala menší kufor," ukázala na jej batožinu, ktorá bola asi najväčšia zo všetkých.
"To čo máš všetko zbalené?" zasmiala sa Majka.
"Potrebné veci plus prekvapenie. Uvidíte," záhadne sa usmiala. Privítali sme sa a vybrali sa do čakacej miestnosti, pred ktorou nás čakala ešte kontrola.
"Aj opasok vás poprosím," hovoril Mary kontrolór, keď vždy pípala. Mali sme z toho zábavu. Už sme všetky boli hotové, no ona nie a nie prejsť. Vrátil ju už najmenej 5 krát. Stále nevedel prísť na to z čoho pípa.
Nakoniec sa aj jej podarilo úspešne prejsť. Let do Benátok našťastie netrval dlho. Dorazili sme tam okolo tretej poobede a išli sme sa hneď ubytovať. Našťastie pri letisku bol taxík, ktorý nás zaviedol rovno pred hotelom. Inakšie by sme boli úplne stratené. Hotel nebol síce nič moc, no boli sme rady, že máme aspoň strechu nad hlavou. Tento výlet bol dosť drahý špás a tak sme sa snažili nájsť všetko najlacnejšie. Mali sme všetky jednu izbu, v ktorej boli iba postele, stolík a jedna veľká skriňa. Samozrejme kúpeľňa s weckom tam boli tiež.
"Bojové podmienky?" zasmiala sa Maťka, keď sa posadila na polo zlomenú posteľ.
"Vyzerá to tak," dala jej za pravdu Suzi, keď z roha strhávala pavučinu.
"Dobre v noci máte zakázané ísť preč z tejto izby," ozvala sa Mary a stúpla na podlahu, ktorá hlasno zavŕzgala.
"Ou," zaúpela Majka. Všetky sme sa na seba pozreli. Priznávam, že mi všetko nebolo jedno. Pobudnúť tu taký týždeň, to nie je nič moc.
"Dobre baby, myslíme pozitívne. Väčšinu dňa tu aj tak nestrávime. Toto nám slúži iba na prespatie," snažila na to mať optimistický pohľad Tina. Nakoniec sme sa ako tak vybalili všetky do jednej skrine. Bolo v nej 7 regálov a tak sme sa rozhodli, že každá bude mať jednu a tá siedma bude slúžiť na potraviny, ktoré sme si išli hneď na to nakúpiť. Obchod sme mali cez ulicu.
"Keď to všetko zjeme, budeme fakt dobré," smiala sa Majka nad kôpkou jedla.
"Ževraj jedlo pomáha proti nervozite. Ak je to tak, tak som schopná to zjesť úplne všetko," ozvala sa Maťka.
"Baby ste si vedomé, že už zajtra ráno?" spýtala sa Suzi, ktorá si už pochutnávala na čokoláde.
"Pšššt ani nehovor, lebo mi zoviera celý žalúdok," odvetila som jej rozpačito.
"Dúfam, že to nebude iba také, že ahoj tu máš podpis, môžeš ísť, čau," pripojila sa Mary.
"To hádam nie," povzdychla si Tina.
Nakoniec sme sa zarozprávali na toľko, že sme si ani nevšimli a začalo aj svitať. Do postelí sme sa dostali okolo piatej ráno a o šiestej nám už zvonil budík.
"Vstávame!" Tina plná energií nás začala všetkých budiť.
"To hádam nie," šomrali sme jedna cez druhú a prevaľovali sa v posteli.
"Neuveríte čo som práve zistila!" ďalej pokračovala.
"Tini ešte polhodinku aspoň, prosím," zamrnčala Suzi a prikryla si tvár paplónom.
"Fajn ak nechcete vedieť tú novinku nech sa páči. Ale potom mi nehovorte, že som vás nevarovala pred možným infarktovým stavom."
"Tak čo si zistila?" nadvihla som rozospato hlavu a pozrela som sa na ňu.
"Tak fajn, poviem vám to. Bola som na recepcii dole, kde boli nejaké baby z Poľska. Tiež prišli na túto akciu a započula som ich rozhovor."
"A?" opýtala sa Maťka, ktorá si už pomaly začala sadať. Mary s Majkou ani neregistrovali známky života a Suzi sa iba prevaľovala na posteli.
"Neuveríte kto na poslednú chvíľu potvrdil účasť," usmiala sa a mňa napadli iba dvaja ľudia. Asi na tom rovnako bola Maťka, pretože celá zbledla a Suzi sa už posadila tiež.
"Ian! Bude tu aj on!" zakričala a v tom sa spustil jakot na celú izbu. Dovtedy spiace "mŕtvolky" Majka a Mary sa zmenili na jačiace fanynky skákajúce po posteli, ku ktorým sme sa všetky pridali. Len Tina tam stála a zapchávala si uši.
"Aspoň, že som vás prebrala," začala sa hlasno smiať a my sme na ňu pozreli.
"Baby nezabite ma, ale ja som si to celé vymyslela," zasmiala sa a my sme znehybneli.
"To vážne?" spýtali sme sa zborovo smutne.
"Vážne sorry, ale vás dostať z postele je nemožné. Takto ste aspoň prebudené a môžeme vyraziť," usmiala sa.
"Také šoky z rána robiť," ozvala sa Suzi a všetky sme začali predychávať tento šok. Na malú chvíľku sme si mysleli, že naozaj príde. Ten pocit bol neopísateľný. No žiaľ pravda to nebola.
"A sme tu," povzdychla som si, keď sme stali pred budovou, kde sa konala akcia. Program bol nasledovný. Najprv autogramiáda, kde sa aj môžeme vyfotiť s jedným z hercov. To by malo trvať približne do jednej a o pol druhej sa presunieme do veľkej sály, kde sa začne veľká diskusia a kde oficiálne predstavia herca, ktorý stvárni Klausa.
"Skôr ako vkročíme dnu, chcelo by to fotku," zadržala nás ešte Suzi, ktorá položila svoj foťák na múrik a stlačila samospúšť.
"A teraz už môžeme hor sa za naším snom," doplnila a spoločne sme vošli dnu. Hneď pri vchode nás stopla ochranka, ktorá nás poriadne skontrolovala. Následne sme boli vpustené do veľkej haly, kde už stál rad fanúšikov.
"To si z nás robia srandu však?" spýtala sa Mary, keď zbadala tú šoru.
"Mám pocit, že to bude na dlho," odvetila Maťka. Stáli sme v rade hodiny, kým sme sa dostali až po dvere, ktoré nás oddeľovali od miestnosti, kde sa konala autogramiáda. Vždy púšťali skupinku piatich ľudí dnu, ktorí potom vychádzali z opačnej strany. U nás urobili výnimku, keďže sme boli šesť.
"Dobre baby a je to tu," Tinin hlas sa celý klepal.
"Ak by som to náhodou neprežila, chcem aby ste vedeli, že som vás mala rada," pridala som sa.
"Asi už nestíhame spísať náš testament čo?" pripojila sa Mary a všetky sme sa zasmiali. Na každej z nás bolo vidieť veľké napätie a nervozitu.
"Môžete, ste na rade," ozval sa hlas ochrankára a pár z nás až zapišťalo.
"Ja to asi nezvládnem," zaúpela Majka.
"Zvládneš, všetky zvládneme. Sme tu spolu," chytila ju Maťka za ruku.
"Myslíte, že aký trest majú pre tých, ktorý sa na nich vrhnú?" spýtala sa Mary a tvárila sa zamyslene.
"Tak pôjdete už dnu alebo budú na vás ešte dlho čakať?" znova sa ozval nepríjemný hlas ochrankára, ktorý sa tváril, že je tu akoby zdonutenia. Krivo sme sa na neho pozreli a vykročili sme vpred. Prvá išla Tina a za ňou Maťka, ktorá musela celú dobu držať Majku za ruku. Za nimi sme išli ja, Mary a Suzi, ktorá vyzerala ako by mala každú chvíľku omdlieť. Boli sme už dnu, keď sa ozval Majkin piskot. Od ľaku som podskočila. Prikročili sme k nim dopredu a tak sa nám naskytol výhľad. Všetky baby sa prihrnuli dopredu ku ich stolu, len ja som ostala stáť.
"Toto má byť žart?" zaúpela som, keď som ho zbadala. Sedel tam za stolom vedľa Daniela, pričom sa usmieval. Neregistrovala som baby, môj zrak sa sústredil iba na neho. Nahrnula sa do mňa zlosť a zmätenosť. Jeho pohľad po chvíľke padol na mňa. Jeho úsmev v tej chvíli zamrzol. Toto určite ani on nečakal.
"Ne, ne, ne toto je iba zlý sen," začal krútiť hlavou, pričom sa na mňa pozeral.
"Skôr nočná mora," pristúpila som tiež k stolu. Baby sa na mňa nechápavo pozreli.
"Čo tu robíš?" pozrel zamračene na mňa.
"Dobrá otázka. Čo tu dočerta robíš?"
"Som nový Klaus," odvetil s úsmevom.
"No zbohom, týmto výberom tento seriál zatratili." Povedala som a Daniel sa zasmial.
"Ak má také fanúšičky ako ty, tak to by som sa ani nečudoval," vrátil mi to.
"To som naozaj vysolila dvesto éčok, aby sa mi naskytol pohľad na teba?" nechcela som tomu uveriť.
"To si určite nečakala," ironicky sa na mňa usmieval a ja som mala sto chutí odtiaľto vypadnúť. Jednoducho som Josepha a jeho správanie nemohla vystáť. Vytáčalo ma už iba vedomie toho, že som sa takú diaľku trepala kvôli nemu. Ak by som vedela, že je herec a k tomu herec, ktorý si zahrá Klausa, nikto by ma tu nikto nedostal.
Rozhodla som sa ho odignorovať. Pristúpila som k Danielovi, ktorý sa mi podpísal na kartičku s jeho fotografiou.
"Vy sa poznáte?" šepla mi do ucha Tina.
"Žiaľ," povzdychla som si.
"Ale odkiaľ?"
"Poviem potom," odvetila som a ona prikývla. Ostatné baby sa vyžívali v tejto chvíli. Bolo mi ľúto a hnevalo ma, že si to nemôžem užiť rovnako. Joseph mi skazil celú moju radosť z tohto výletu. Neznášala som ho. A očividne to bolo obojstranné, pretože ak na mňa pozrel, stále sa iba mračil.
"Mohli by sme sa aj odfotiť?" opýtala sa nesmelo Mary, ktorá nespúšťala zrak práve z Josepha. Zamračila som sa.
Len nech sa jej nepáči, preletelo mi hlavou. Postupne sa každý vyfotografoval s tým s kým chcel. Ja som si samozrejme vybrala Daniela.
"Skvelé, a je to," usmievala sa spokojne Suzi.
"Mohol by som si pozrieť tie fotky?" spýtal sa Joseph a prikročil k nej. Celá znervóznela.
Ako môže byť každý z neho tak hotový, v duchu som na neho začala nadávať.
"Mohla si sa aspoň usmiať," povedal Joseph a pozrel na mňa.
"Ako by som mohla, keď ťa mám pred sebou," odvrkla som mu.
"Pohľad na teba tiež nie je príjemný a ja som to dokázal ."
"Si herec, to bude tým. A k tomu ja sa neviem pretvarovať," nedala som sa.
"Ja som aj zabudol aká dokážeš byť nepríjemná," zasmial sa a pokrútil hlavou.
"Za to ja som nezabudla na tvoje hlúpe správanie," odvetila som nabrúsene. Vytáčal ma ešte viac tým, keď sa mi smial do tváre. Najradšej by som sa na neho vrhla a vyškrabala mu oči. Baby s Danielom to iba s údivom pozerali a asi nechápali čo sa deje.
"Aspoň viem, že mňa si budú ľudia pamätať," mykol plecom akoby to čo som mu práve povedala bol pre neho kompliment. Už som dlhšie nevydržala byť v jednej miestností s ním. Ak by som tu ostala, tak by určite tento chlap prišiel k úrazu.
"Počkám vás vonku," už som ho odignorovala a otočila som sa k babám, ktoré iba nechápavo prikývli. Otočila som sa mu chrbtom a vybrala sa na odchod.
"Inááák, ešte stále máš tie zelené gaťky s medvedíkmi?" spýtal sa, čím ma zadržal. Myslela som si, že ma v tú chvíľu vystrie. On si to pamätá? Pamätal si ako mi vtrhol do izby, keď som bola iba v spodnom prádle a k tomu si pamätá aj to čo som mala na sebe! A k tomu to použil tu pred všetkými! Počula som ako sa všetci zasmiali.
"Trhni si," otočila som sa k nemu a sykla na neho.
"Vážne ma to zaujíma, pretože sa mi naozaj páčili," nedal si pokoj, pričom sa stále usmieval. Už som to dlhšie nevydržala, rozbehla som sa a od zlosti som sa na neho vrhla.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Máte radi Josepha Morgana?

Áno
Nie

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama