Hľadám Affs- TU!
Chceš si objednať layout? - sem

Please, Don’t walk- 8. kapitola

22. října 2011 v 18:21 | Mima

Please, Don't walk- 8. kapitola

Stála som tam iba v osuške a čakala som čo sa z neho vysúka. Každá chvíľka čo sa na mňa pozeral mi bola nepríjemná.
"Takže, rozprával som sa tu to s babami," začal a ukázal na nich. Všimla som si, že Mary z neho nespúšťa svoj zrak.
"A?"
"Ponúkol som im možnosť vypadnúť z tejto diery," pokračoval. Zamračila som sa. Vôbec sa mi nepáčilo k čomu to smeruje.
"Vybavil som pre vás hotel, kde sa môžete už dnes ubytovať," dopovedal a zatváril sa ako spasiteľ mŕtvych duší.
"Tak na to zabudni," odsekla som rázne a dodala: "Ak baby chcú nech si idú, ale ja ostávam tu."
"Chceš sa vystaviť nebezpečenstvu zožratím pavúkov," ozvala sa Suzi.
"Dobrý pokus," zazrela som na ňu.
"Pozri ja viem, že ma nemusíš. No volal som s tvojou mamou a sľúbil som jej, že dám na teba pozor," hovoril, pričom sa tváril akoby mu na mne neviem ako záležalo.


Pokrytec, prebehlo mi v hlave. Všetci sme tu dobre vedeli, že keby mohol, najradšej by ma priškrtil. Aspoň, že to bolo vzájomné.
"Volaj si s kým chceš, ja ostávam tu," trvala som na svojom.
"Ale Vann, nebuď taká," pristúpila ku mne Mary.
"Vy choďte a užite si to," toto som povedala po slovensky, aby nerozumel.
"Nie, prišli sme tu spolu, tak ostaneme aj spolu," protirečila mi Maťka.
"Ale toto miesto je naozaj strašné," povzdychla si smutne Suzi.
"Nie vážne baby, vy...." chcela som im povedať, aby išli s ním, keď v tom Joseph silno zakričal a vyskočil na posteľ Mary. Všetky sme sa na neho nechápavo pozreli.
"Myš!" zakričal a ukázal smerom pod moju posteľ. Všetky baby vyskočili k nemu. Priznávam, že môj prvotný pud bol tiež skríknuť a pridať sa k tejto skupinke na posteli. No vedela som, že Joseph si to iba vymyslel, aby som súhlasila s jeho ponukou.
"Ty- ty sa nebojíš?" zakoktala Tina.
"Žiadna myš tu nie," mávla som rukou.
"Ja som ju videl," obhájil sa hneď.
"Vážne a kde?" zasmiala som sa a odsunula som moju posteľ, aby som sa sama presvedčila.
"Aaaaa!" Začala som vrieskať ako šialená, keď som za mojou posteľou videla malú myš, ktorá si pochutnávala na mojej gumičke do vlasoch, ktorá mi musela spadnúť. Myslím si, že tá myš bola viac vydesená ako my všetci dokopy, pretože ihneď utiekla.
"Idiot! Zabijem ťa!" Hodila som po Josephovi vankúš, no nechtiac som trafila Mary, ktorá bola na neho tesne nalepená.
"Au," hodila ho po mne naspäť.
"Prepáč to bolo na neho," hodila som ešte raz, no teraz už presne.
"Čo som zasa urobil?" nechápal.
"Mohol si ma aspoň varovať, že tam je!"
"Veď to som aj urobil!" hájil sa.
"Hej, kebyže nepoužiješ ten tón, že Aaaa myš, tak by som ti to aj uverila," napodobnila som jeho výkrik.
"Skvelé a nakoniec som na vine ja," pretočil očami.
"Mohli by ste sa už konečne prestať hádať? Pobehuje nám tu myš, ktorá ktovie koľko dní už nejedla, čo znamená, že môžeme byť jej ďalšou potravou.....," rozhovorila sa Majka, následne sa nadýchla a dodala: "dobre to už trochu preháňam, ale mali by sme odtiaľ čo najrýchlejšie vypadnúť!"
"Tak po tomto ja tu neostávam už ani minútu," povedala Maťka.
"Dobre ideme, ale rýchlo!" dodal Joseph a všetci sa rozutekali ku dverám. Ostala som tam sama stáť.
"A čo ja?!" zakričala som za nimi, no nikto sa už neozýval.
"Skvelé," povzdychla som si a rýchlo vyskočila na posteľ. Obzerala som sa okolo seba, či sa náhodou tá myš nepripravuje na útok, no nikde som ju nevidela. Počula som iba škrabanie, no každú chvíľku sa to nieslo z iného kúta. Začalo ma prepadať zúfalstvo. Zliezť z tejto postele na to nemám odvahu, no stvrdnúť tu už navždy tiež nie je veľmi lákavé.
"Nerozmyslela si si to?" zrazu sa pri dverách objavil Joseph. Lepšie povedané iba jeho hlava. Dnu sa neodvážil vojsť. Po prvýkrát v živote som bola naozaj rada, že ho vidím.
"Nenechávajte ma tu," zaúpela som.
"Tak na čo ešte čakáš? Poď" spýtal sa.
"Takto?" ukázala som na seba.
"Rýchlo sa obleč. Čakáme ťa dole," usmial sa a chcel odísť.
"Počkaj!" zakričala som na neho a zasa sa objavila iba jeho hlava.
"Áno?" spýtal sa. Toto bol asi aj náš najmilší rozhovor.
"Podaj mi prosím ťa oblečenie zo skrine," ukázala som na starú drevenú debňu, ktorá pripomínala iba skriňu svojimi dverami.
"Hou, tak na to zabudni," odbil ma.
"Ale veď je bližšie pri tebe," snažila som sa ho prehovoriť a hodila som na neho psie oči.
"Za tou skriňou môže byť tá príšera. Choď si po to sama," stál za svojím.
"Fajn. Poviem mame, že si ma naschvál vystavil nebezpečenstvu. Tá ihneď zavolá tvojej, a teba zdrbú za to, že neplníš sľub, že na mňa dozrieš," ironicky som sa na neho usmiala. Ak to nepôjde po dobrotky, pôjde to po zlom.
"Dobre počujem? Ty ma práve vydieraš tým, že budeš žalovať?" vytreštil na mňa oči.
"Nazývaj si to ako len chceš. Len sa už pohni!"
"Uvidíme sa dole," odignoroval to.
"Tak to urob, aby som sa presvedčila, že si aspoň polovičný chlap!" skúsila som. To bola posledná vec čo mi napadala. Hrať na jeho mužské ego.
"Ak ma tá krysa uhryzne, máš ma na svedomí," ukázal na mňa prstom a ja som iba prikývla. Opatrne sa prikradol ku skrini a ešte opatrnejšie ju otvoril. Vytiahol rifle a tričko a hodil mi ich.
"Ehm," odkašlala som si.
"Čo?" pozrel na mňa nechápavo.
"A spodné prádlo?" napovedala som mu.
"Aha," usmial sa zvláštnym spôsobom a začal sa prehrabovať v mojom regáli.
"Preboha hoď mi už nejaké!" hnala som ho.
"Už hneď. Iba nájdem tie zelené s macíkmi," odvetil mi pričom prehraboval všetok moje prádlo. Pretočila som očami. On mi asi nikdy s nimi nedá pokoj.
"Pozor, prebehla tam myš!" zakričala som a on od ľaku podskočil. Hodil mi prvé gaťky čo našiel a vybehol na chodbu. Začala som sa smiať.
"To bol žart?" spýtal sa a ja som sa na neho iba usmiala.
"To mám ako vďaku, že ti pomáham," zašomral a otočil sa. Rýchlo som sa prezliekla a vybehla na chodbu. Dole sme zišli peši. Cez dvere som zbadala baby ako stoja pri aute a o niečom debatujú. Skôr ako sme sa k nim dostali, neodpustila som si poznámku.
"Takže ty sa bojíš myší?" zasmiala som sa.
"No nie je to roztomilé?" odvetil mi otázkou pričom sa arogantne usmial. Asi z mojej poznámky vycítil kúsok ironickosti. Vedela som, že nemám až tak intonovať.
"Je to veľmi roztomilé," skúsila som milým hlasom a on až od prekvapenia zastal. Všimla som si jeho malý úsmev na tvári.
"No za to vôbec chlapské," dodala som a škodoradostne som sa zasmiala.
"Ha-ha-ha vtipné," povedal a vybral sa k babám. Čo už. Aspoň som vedela, že mám už niečo proti nemu, z čoho si môžem robiť srandu.
"Som rada, že si sa nakoniec rozhodla ísť," Usmiala sa Maťka.
"Síce bývať s krysou alebo s otravou," pozrela som sa na Josepha a dodala: "Nie je veľký rozdiel. No tam budem mať aspoň vás."
"Potrebujem sa s vami vážne porozprávať," z ničoho nič zvážnela Tina a pozrela sa na nás.
"O čo ide?" pýtala sa Suzi.
"Tu nie. Až keď budeme samé."
"Je to niečo vážne?" spýtala sa Mary.
"Veľmi vážne," prikývla hlavou. Síce sa snažila tváriť vážne, no neviem prečo som mala pocit, že to čo nám chce povedať je iba jeden z jej uletených nápadov.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Anketa

Máte radi Josepha Morgana?

Áno
Nie

Komentáře

1 Kika Kika | Web | 23. října 2011 v 15:28 | Reagovat

super.. :)

2 Kika Kika | Web | 25. října 2011 v 14:43 | Reagovat

Prosím hlasla by si za mňa, som tam ako kika.. :) http://daily-ninad.blog.cz/1110/1-kolo-sonc#komentare

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama