Hľadám Affs- TU!
Chceš si objednať layout? - sem

Sila troch- 2. kapitola

2. října 2011 v 18:58 | Mima /Tina/ Vann

Sila troch- 2. kapitola

CAYLA:
Rodinu si nikto nenavyberá. Nikto sa nikoho nepýta komu by sa najradšej narodil. Prečo je to tak? To nikto nevie. Možno je to dané vyššou mocou, ktorú nazývame osud. A možno, že ani nie. V tomto svete je toľko nezodpovedaných otázok medzi nebom a zemou. Často sa zamýšľam nad tým, či niekedy na ne aj dostaneme odpoveď. Možno, keď zomrieme sa dozvieme všetko čo nás kedy zaujímalo. No bude to mať pre nás ešte zmysel? Po smrti už nie sme, neexistujeme. Smrť pre nás znamená koniec našej cesty, koniec nášho života.
Presne to som si myslela polku môjho života. Dnes už viem ako veľmi som sa mýlila. Už viem, že smrťou sa nič nekončí práve naopak, všetko sa iba len začína. Keď mi zomrel môj najbližší človek, bola som ešte len dieťa. Malé, nevinné dievčatko, ktoré prišlo zo dňa na deň o milovanú matku. Dodnes si pamätám na ten deň, na tie výkriky a na ten strach. Stále to mám zafixované niekde v hlave. Často sa pýtam samej seba prečo práve ona? Prečo práve moju matku musel ten netvor zabiť? Čo urobila také hrozné, že si zaslúžila takú krutú smrť?
Síce od toho dňa prešlo už 17 rokov, stále verím, že jedného dňa sa mi podarí nájsť toho vinníka. V ten deň sa mu postavím z oči voči. A v ten istý deň zacíti na vlastnej koži čo je to skutočné utrpenie.


"Láska vstávaj," pocítila som dotyk na mojom líci. V tej chvíli som sa zhlboka nadýchla a otvorila som oči. Precitla som do nového slnečného dňa.
"Zasa sa ti o nej snívalo, však?" Lucasove orieškovo hnedé oči na mňa prívetivo pozerali.
"Počula som jej hlas," odvetila som mu s kúsok trasúcim hlasom.
"A čo ti hovorila tento krát?"
"Aby som nezabudla kto som," nechápavo som zopakovala jej slová. Lucas sa iba zasmial.
"Nemala by si po večeroch toľko jesť, potom mávaš tie čudné sny," skonštatoval a vstal z postele.
"Kiežby to bolo len tým," povzdychla som si potichu a znova som zaľahla do postele. Bolo tu niečo čo som Lucasovi nikdy o sebe nepovedala. Možno to bolo preto, že som sa bála, že mi neuverí. Alebo preto, lebo som sa bála, že ma opustí a ja by som tak zostala znova sama. Veď kto by už ostal s niekým kto komunikuje s mŕtvymi? Ba dokonca môže vrátiť čas a zachrániť ich? Mne samej dlho trvalo, kým som sa s týmto mojim darom vyrovnala. Trvalo mi to dlhé roky, kým som sa to naučila správne ovládať. Dnes už viem, že vďaka tomu môžem ponúknuť mnohým ľuďom druhú šancu na život. Jediné čo ľutujem je, že som o tom nemala zdania, keď som mala 10 rokov. Možno by som vtedy dokázala zachrániť aj moju milovanú mamu.
"Zlatko, zameškáš do práce," počula som Lucasov hlas, ktorý sa niesol z kuchyne. Pozrela som na budík, ktorý som mala položený na nočnom stolíku.
"Do čerta!" zvolala som a vyskočila z postele. Rýchlo som si obliekla prvé čo som našla v šatníku, prepláchla tvár a nastúpila do auta. Zapla som si rádio a začala počúvať ranné správy:
Noc z nedele na pondelok priniesla ďalšiu obeť. Tento krát ide o mladého muža vo veku 21 rokov. Jeho telo našli v lese neďaleko mesta Mystic Fall. Predbežné správy hovoria o napadnutí divým zvierom. Chudák u neho platí staré dobré príslovie. Nachádzal sa v nesprávny čas na nesprávnom mieste.
"Kretén," zašomrala som si a prepla na inú stanicu.
"Povedal to, akoby si ten chlapec vybral, že chce dnešnú noc zomrieť," rozčuľovala som sa nad redaktorovými prístupom. Do roboty som sa dostala s polhodinovým meškaním. Rýchlym krokom som si to zamierila do svojej kancelárií, v ktorej ma už čakalo nemilé prekvapenie.
"Zasa dlhé kolóny?" spýtal sa.
"Joshua prepáč," snažila som sa ospravedlniť.
"To, že sme spolu cez strednú randili neznamená, že si môžeš chodiť do práce ako sa ti zachce," postavil sa zo stoličky.
"Nerobím to naschvál," ohradila som sa.
"Niekedy mávam iný pocit. Do desiatej chcem od teba vypracovanú správu o minulotýždňovom prepade," pristúpil ku mne.
"Veď tá má čas až do piatka," nechápavo som sa na neho pozrela.
"Chcem ju dnes do desiatej a už o tom nediskutujem," povedal rozhodne a vykročil k dverám.
"A Cayla?" Otočila som sa k nemu.
"Tá modrá ti pristane," ukázal na môj sveter a usmial sa.
"Idiot," sykla som medzi zuby a posadila som sa za stôl. Hlavu som si podoprela o ruky a chvíľku tak ostala.
"Cayla," niekto zavolal moje meno.
"Áno?" pomaly som zodvihla hlavu.
"Cayla," znova som počula moje meno, no tento krát intenzívnejšie.
"Je tu niekto?" postavila som sa a podišla k dverám. Vykukla som z kancelárie na chodbu.
"Ahoj Cayla, ako sa darí?" usmial sa Frank, môj kolega.
"Ty si ma pred chvíľkou volal?" odvetila som mu otázkou.
"Nie, teraz som iba dorazil," zvráštil čelo a dodal: "Je všetko v poriadku?"
"Jasné," silene som sa usmiala a zatvorila sa v kancelárii. Vo chvíli, keď som sa otočila k oknu som pocítila silný vánok, ktorý mi prešiel celým telom.
"Pomôž mi, prosím," započula som hlas a v tom som pred sebou zbadala mladíka, ktorému z krku vytekala krv.
"K-kto si?" koktavo som sa spýtala.
"Prosím, pomôž," zopakoval ešte raz.
"Ale..."
"Mystic Falls," povedal a zrazu zmizol tak ako sa objavil.
"Mystic Falls?" potichu som zopakovala. A v tom sa to stalo. Bolo to rovnaké ako vždy, keď ma niekto požiada o pomoc. Pred očami sa mi začne opakovať sled udalostí z posledných hodín a ja to nedokážem zastaviť. Síce neviem ako dlho to trvá, no keď znova otvorím oči, ocitnem sa v mojej posteli. Ani tento krát to nebolo inak. Hneď ako som si uvedomila čo sa stalo, rýchlo som vyskočila na nohy. Na sebe som mala červené tielko a modré kraťasy ako včerajšie ráno. Pomalým krokom som si to nasmerovala na chodbu, kde som započula tečúcu vodu.
"Dobré ránko," zrazu sa otvorili dvere kúpeľne a v nich sa objavil polonahý Lucas.
"Luc aký je dnes deň?" spýtala som sa kúsok zmätene.
"Neboj sa, nezameškáš do roboty, je iba nedeľa," usmial sa a podišiel ku mne.
"Takže je to tu," pošepla som si skôr pre seba.
"Čo je tu?"
"Ale nič," pozrela som sa na neho a dodala: "Počul si už o mestečku Mystic Falls?"
"Mystic čo?"
"Falls," zopakovala som. Nemusel ani odpovedať. Jeho výraz tváre nasvedčoval tomu, že nikdy o tomto mieste nepočul. Rýchlo som si to nasmerovala do spálne, kde som zapla laptop. Následne som do Google napísala názov mesta a čakala čo mi vyhľadá. Mala som šťastie. Mystic Falls neležalo ďaleko od môjho mesta.
"Ty si sa zbláznila? To chceš len tak odísť? A kedy sa vrátiš?" kričal na mňa Lucas a nasledoval ma, kým ja som kráčala k autu.
"Ja neviem."
"Ja ti nerozumiem. Chceš odo mňa, aby som ti dôveroval, a k tomu robíš takéto veci."
"Luc, pozri," otočila som sa k nemu, keď som už bola pri aute. Keď som videla jeho zmätený výraz, zrazu som nevedela čo povedať.
"Je tu toľko vecí, ktoré by som ti chcela povedať. Lenže ja- ja nemôžem. Možno raz, keď...."
"Kedy hm? Už mám toho plné zuby. To tvoje čudné správanie, to ako niekedy odídeš ako teraz a o pár dni sa vrátiš akoby sa nič nestalo. Žiadne vysvetlenie, nič." Skočil mi do reči.
"Ani nevieš ako sa cítim, že ti to nemôžem povedať," pohladila som ho po líci.
"A je to tu znova. Stále iba ty. A čo ja? Ako sa ja mám cítiť, keď máš predo mnou tajnosti. Si sebecká Cayla, vždy myslíš iba na seba," pokrútil hlavou a otočil sa mi chrbtom.
"Lucas počkaj!" zvolala som za ním.
"Prepáč mi to," pošepla som si už pre seba. Najradšej by som ho zadržala, no nemohla som. Nemala som na to čas. Moje poslanie bolo dôležitejšie ako čokoľvek iné. Na mne závisel život mladého človeka a nemohla som dovoliť, aby kvôli mne prišiel o šancu žiť. Aj keby to znamenalo, že stratím jediného človeka, ktorého na svete mám.
Zhlboka som sa nadýchla, sadla do auta a šľapla na plyn. Celý čas cesty som mala pred očami Lucasov výraz. Trápilo ma, že mu tak ubližujem. Možno jedného dňa príde chvíľa a ja mu budem schopná povedať o mojom tajomstve.

Po asi dvoch hodinkách cesty sa predo mnou objavila tabuľa s názvom VITAJTE V MYSTIC FALLS.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama