Hľadám Affs- TU!
Chceš si objednať layout? - sem

Charlotte- 4. kapitola

1. listopadu 2011 v 11:26 | Mima

Charlotte- 4. kapitola

"Dnes je môj deň. Presne pred sedemnástimi rokmi som prvý krát uzrela svetlo sveta. Rodičia pre mňa určite zorganizovali oslavu ako každý rok. No ak mám byť úprimná, veľmi sa mi na ňu nechce ísť. Najradšej by som tento deň strávila s ním. S Klausom. Niekedy sa až desím toho, čo cítim keď som s ním. Stačí, že ma jemne pohladí a ja strácam pojem o všetkom. Sústredím sa iba na hrejivé teplo, ktoré z neho vyžaruje. Milujem ho. Tak veľmi by som to chcela vykričať celému svetu. Chcela by som sa podeliť o moje šťastie so všetkými mojimi blízkymi. Žiaľ, nemôžem to urobiť. Ak by sa dozvedeli, že sa s ním každodenne stretávam, boli by schopný zabiť ma. Nikdy by mi to neodpustili. Na jednej strane ich chápem. Majú o mňa strach. Myslia si, že Klaus je iba netvor. Tak veľmi by som ich chcela presvedčiť o opaku. Chcela by som im ukázať Klausovu ľudskosť, ktorú mi preukazuje vždy keď je so mnou. To je môj najtajnejší sen..."


MINULOSŤ:
Všetko bolo pripravené na oslavu. Celá osada, v ktorej žila Charlotte aj so svojou rodinou sa pripravovala osláviť jej narodeniny. Od rána vládla dobrá nálada. Každý sa už tešil na večer, kedy prepukne oslava. Nečudo. Po dlhých mesiacoch zármutku, ktorý sa niesol cez túto dedinu sa už nevedeli dočkať. Konečne po dlhom čase zasvietilo slnko aj na ich domy. Ľudia si hvízdali a podskakovali do rytmu, deti sa naháňali po dvore. Jediná Charlotte sedela zavretá v dome. Jej myšlienky patrili iba jednej jedinej osobe. Chýbal jej. Nevidela ho už týždeň. Dostala od neho iba vzkaz, ktorý jej prišiel odovzdať Elijah. Vlastne ani jeho od vtedy nevidela. Ten muž jej bol sympatický. Síce bol úplný opak Klausa, dokázal ju zaujať. Jeho dobrosrdečnosť zmiešaná s opatrnosťou ju fascinovala. Priala si ho bližšie spoznať. Chcela vedieť, či aj k iným pristupuje s takou vážnosťou ako k nej.
"Tak tu si," prerušil ju z myšlienok známy hlas.
"Kahlan? Čo tu robíš?" prekvapene sa spýtala a išla ju privítať.
"Prišla som na tvoju oslavu," usmiala sa a silno ju objala. Tie dve boli kamarátky už od skorého detstva. Všade chodievali spolu, strávili spolu každučkú voľnú chvíľku. No potom Kahlan odišla z dediny a dlhší čas sa neukázala. Charlotte už nedúfala, že ju niekedy v živote ešte stretne. No keď sa pred nedávnom vrátila, prekvapilo ju to.
"Čo je?" zamračila sa Charlotte, keď sa Kahlan od nej odrazu odtiahla. Na jej tvári sa ráčil zvláštny pohľad.
"Kahlan?!" zodvihla hlas a až vtedy začala reagovať.
"Ako si len mohla?" odstúpilo od nej dievča, pričom neveriacky krútilo hlavou.
"Ako som mohla čo?" nechápala Charlotte.
"Ty si ich zradila, zradila si nás všetkých!" začala rozrušene kričať Kahlan.
"Nerozumiem o čom to hovoríš. Upokoj sa prosím ťa," snažila sa ju upokojiť, no bolo to márne.
"Zaplietla si sa s tým netvorom! Ty si sa do neho zamilovala!" začala byť ako šialená a Charlotte nechápala odkiaľ pozná pravdu. Snažila sa jej to vyvrátiť, no bolo to nadarmo. Jej krik do domu privolal aj jej rodičov.
"Kahlan odíď, hneď!" zvrieskol na ňu Charlottin otec a ona iba prikývla. Charlotte si všimla ako len tak tak zadržiavala slzy. Bola zmätená. Hneď ako sa zavreli za ňou drevené dvere chalupy, Frederick, Charlottin otec zúrivo začal rozbíjať nábytok.
"Frederick, upokoj sa!" snažila sa ho skľudniť jeho žena, no bolo to na nič.
"Už sa s ním v živote nestretneš!" začal ziapať na Charlotte, ktorá sa snažila byť silná. Vedela, že táto chvíľa raz príde, no nikdy neverila, že by to bolo až také zlé.
"Nie," šepla potichu a nahlas prehltla.
"Čo si povedala?!" nabádal ju otec.
"Že sa s ním budem stretávať aj naďalej!" zvýšila hlas a v tej chvíli pocítila na svojom líci silnú facku. Rukou si chytila začervenané miesto.
"Nie! Nikdy! Počuješ?! Už ho v živote neuvidíš!"
"Ja ho milujem otec!" už to dlhšie nevydržala a všetky jej doteraz skrývané pocity vyplávali na povrch.
"To slovo už viac nevyslovuj!" upozornil ju.
"Prečo? Iba preto, že to vy dvaja nechcete sa mám zrieknuť toho, vďaka ktorému som našla zmysel života?! Nie, nikdy sa ho nevzdám! Nikdy ma od neho neodtrhnete! Nikdy!" rozrušene kričala. Frederick to už nevydržal a celý rozrušený vybehol z chalupy. No ešte skôr ako odišiel, vzal si so sebou drevený kôl, ktorý ležal pod pecou. Táto rodina až priveľmi vedela čomu v tomto svete musia čeliť a tak bola ako tak zabezpečená.
"Mama prečo?" uplakane sa na ňu pozrela.
"Chceme ťa len uchrániť," pohladila ju po vlasoch.
"Ale, ale on nie je zlý. Nikdy by mi neublížil, ľúbi ma," snažila sa jej to vysvetliť.
"Nie zlatko. Tieto tvory nevedia čo je to láska. Necítia, iba ubližujú," trvala na svojom.
"On taký nie je. On je iný. Chráni ma, ľúbi ma, robí ma šťastnou."
"Aj keby to tak bolo, musíš s tým prestať a to hneď!"
"Ale prečo? Prečo nemôžem byť s niekým, kto pre mňa je všetkým!"
"Pretože sa stane tvojou záhubou! Pochop to! Nemôžeme nechať, aby ste ostali spolu. Ty si sa preto nenarodila," dohovárala jej mama.
"Ak ma od neho odrhnete, to bude pre mňa záhubou."
"Počúvaj ma teraz dobre Charlotte," chytila jej uplakanú tvár do dlaní a s nehou sa jej pozrela do očí.
"Všetko čo robíme, robíme, pretože ťa milujeme. Ak by sme nechali aby si s ním ostala, bolo by to akoby sme ťa poslali na cestu smrti. Nemôžeme prísť aj o teba, o teba nie," posledné slovíčka prízvukovala.
"Nerozumiem," zamračila sa Charlotte a odtiahla sa.
"Hovoríš to akoby ste už o niekoho prišli," dodala. Jej matka stíchla a pomalým krokom sa presunula k peci, ktorá zahrievala celú miestnosť. Otočila sa jej chrbtom a jej pohľad bol uprený do plameňov.
"Mama," prešla ku nej Charlotte a jemne sa jej dotkla pleca.
"Choď sa pripraviť na oslavu," odvetila.
"Ale..."
"Aspoň raz ma počúvni."
SÚČASTNOSŤ:
Klaus s Rebecou a omráčeným Stefanom sa vracali do Mystic Falls. Rebeca mala tušenie, že Stefan im niečo tají a tak sa rozhodli zistiť pravdu.
"Tá Elena, naozaj sa podobala na pôvodnú?" spýtala sa svojho brata.
"Bola to jej dvojníčka," odvetil pričom pohľadom prepaľoval bezvládne telo Stefana.
"A ty si ju len tak zabil," nebola to ani otázka, ale skôr konštatovanie.
"Vysal som ju do poslednej kvapky," odvetil nezaujate.
"Neverila som, že by si to niekedy dokázal," zasmiala sa a Klaus sa na ňu pozrel.
"Tak to si ma podcenila sestrička."
"Ja len, že obaja veľmi dobre vieme čo si cítil k Charlotte. A keď si mal Elenu pred sebou...." nestihla dopovedať, pretože jej skočil do reči.
"To je už zabudnuté. Akákoľvek spomienka na ňu zomrela v deň, keď som sa dozvedel pravdu, v deň, keď zomrela," povedal ľahostajne a znova sa zapozeral na Stefana.
"Jednému nechápem," pokračovala Rebeca a doplnila: "Ako ťa mohla tak ľahko oklamať. Teba?!"
"Zaplatila za to vysokú cenu. Tak isto ako zaplatí každý kto sa mi postaví do cesty," postavil sa a prešiel k Stefanovmu telu, ktorý sa začal pomaly preberať. V duchu stále tajne dúfal, že Stefan mu celý ten čas čo boli spolu neklamal.
"Kde sme to?" slabučkým hláskom sa spýtal.
"Vitaj späť v Mystic Falls, Stefan," usmial sa Klaus a otvoril dvere nákladného auta.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Máte radi Josepha Morgana?

Áno
Nie

Komentáře

1 mileyfan-blog mileyfan-blog | Web | 1. listopadu 2011 v 11:34 | Reagovat

zaujímavé

2 verca verca | 1. listopadu 2011 v 16:12 | Reagovat

velmi povedena kapitola uz se tesim na dalsi vazne by me zajimalo co se stalo tuhle povidku uplne zeru :-D

3 mima mima | E-mail | Web | 1. listopadu 2011 v 20:52 | Reagovat

[2]: som rada, ze sa ti paci :) pokusim sa kazdy den pridavat jednu kapitolu :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama