Hľadám Affs- TU!
Chceš si objednať layout? - sem

Charlotte- 7. kapitola

11. listopadu 2011 v 17:59 | Mima

Charlotte- 7. kapitola

Rozhodla som sa. Už niet cesty späť. Prijala som Estherinu ponuku, no mala som podmienku. Dnes sa s ním naposledy stretnem. Dnes v noci mu poviem posledné zbohom. Viem, že mu tým zlomím srdce. Viem to. Ale ja sa jednoducho nechcem obetovať pre niečo, čo môže byť o pár rokov alebo storočí zlomené. Nechcem zomrieť.
Súčasnosť
Elena ma naozaj zaujala. Možno to bude tým, že mi pripomínala mňa. Aj ja som verila, že človek, ktorého milujem dokáže byť ešte zachránený. Lepšie povedané, že chce byť zachránený.
Cestou do domu Salvatorových som premýšľala. Dávala som si ešte raz dohromady veci, ktoré sa tu udiali za posledné mesiace. Jedno mi však nešlo do hlavy. Na to, že sa tu motá bezcitný hybrid, Elena je v celku pokojná. Pochybujem, že to bude iba kvôli Damonovej ochrane. Musí v tom byť viac. Oveľa viac. Niečo mi muselo uniknúť, no dnes v noci to zistím. Skôr ako spustím môj plán, musím poznať všetky podrobnosti.
Zaparkovala som auto pred domom. Pomaly som vystúpila z auta. V dome sa svietilo. Určite ma už očakávali. Pousmiala som sa a podišla k dverám. Skôr ako stihla zaklopať, otvoril mi Damon.


"Charlotte," podvihol pravým kútikom úst a snažil sa pôsobiť pokojne.
"Damon," vrátila som mu rovnako koketným tónom a vstúpila som dnu. Cítila som jeho blízkosť každým krokom čo som urobila. Určite striehol, ak by som náhodou napadla Elenu, ktorá sedela v obývacom pokoji a pozerala do plameňov v krbu.
"Fascinujúce však?" ozvala som sa a ona na mňa zazrela.
"Oheň je symbolom vášne. Vždy som ho mala rada," zišla som po dvoch schodíkov a nasmerovala si to k pohovke, kde sedela.
"Zosobňuje silu, ktorej sa mnohí ľudia boja, no bez ktorej by nemohli žiť," zapozerala som sa tiež do plameňov.
"Tak ako láska," ozvala sa Elena. Sklopila som zrak ku nej. Pozorne sa na mňa dívala a čakala ako zareagujem. Viem, k čomu tým smerovala.
"Dajme tomu," nadvihla som obočím, prešla okolo pohovky a posadila sa na ňu bez toho, aby som sa spýtala či môžem. Elena sa ihneď odo mňa odstúpila.
"Neuveriteľné. Nikdy by ma nenapadlo, že moja dvojníčka bude na vlas rovnaká ako ja," usmiala som sa na ňu a vzala si jeden jej prameň do ruky.
"Už nám chýba iba Katherina," doplnila som a prešla jej prstami po prameni vlasov. Zacítila som ako znervóznela.
"Nechcem rušiť, ale čo keby si prešla k veci, na čo si prišla" ozval sa Damon, ktorý ku nám mieril.
"Elena vie, prišla som na návštevu," odvetila som pokojne.
"Náplňou ktorej je?" opýtal sa.
"Spoznať ďalšiu z môjho rodu?" odvetila som mu otázkou.
"Tak to ti neuverím," prižmúril oči.
"Čo keby si mi miesto tej nedôverčivosti, doniesol niečo k pitiu?" navrhla som mu. Damon sa pozrel na Elenu, ktorá mu prikývla. Jeho obavy o jej život boli viditeľné už na diaľku. Nechápem ako doteraz dokázala odolať jeho šarmu. Ja na jej mieste nezaváham ani na chvíľku.
"Kedy mu to chceš konečne povedať?" obrátila som sa k Elene, keď sme ostali samé.
"Nerozumiem," zamračila sa.
"Záleží ti na ňom. Máš ho rada, tak prečo mu to nepovieš?" ďalej som dobiedzala.
"Ja milujem Stefana," odvetila rázne.
"A si si tým istá?" zazrela som na ňu.
"Som," odvrkla. Bolo vidieť, že sa o tejto téme nechcela viac baviť, no mňa len tak ľahko neodstaví.
"Aj napriek tomu, aký je teraz? Uvedomuješ si, že je zlý a bezcitný? Už to nie je ten Stefan, ktorého si poznala. Ten je už dávno preč a k tomu...."
"Tak už dosť! Neviem, o čo sa snažíš, ale ihneď s tým prestaň! Nemáš na to právo!" skočila mi rozrušene do reči.
"Iba ti hovorím, to čo vidím," obraňovala som sa.
"Nie som na to zvedavá," odvrkla.
"Aj tak si myslím, že by si sa mala od Stefana odpútať skôr ako bude neskoro," rýpala som ďalej.
"To mi radíš z vlastnej skúsenosti?" položila mi otázku, ktorou ma znova raz dostala. Tá holka v sebe naozaj mala veľa z mojej rodiny.
"Možno?" odvetilo som kúsok neisto.
"Ale to nemení nič na tom, že by si Damon zaslúžil počuť pravdu. Nechápem, na čo čakáš?" Doplnila som.
"Odpoviem ti, keď mi aj ty odpovieš na jednu otázku," odvetila mi. Začínala som z nej cítiť ako sa uvoľnila. To bolo dobre.
"Akú?" opýtala som sa.
"Ty si sa dokázala vzdať lásky ku Klausovi aj keď si vedela aký je?" položila otázku, ktorou trafila do čierneho. V tej chvíli som si uvedomila, že to dievča je v podobnej situácií, v ktorej som bola aj ja. Bohužiaľ, ja som sa rozhodla nesprávne. Presne som si vedela predstaviť čo cíti. Sklopila som zrak a rozmýšľala som čo odpoviem. Nakoniec som sa rozhodla, že nebudem klamať. Pravda sa tak či tak raz odhalí, tak na čo to odkladať.
"Nie," odpovedala som a znova sa na ňu pozrela.
"Nedokázala. A bola to chyba, ktorú si dodnes vyčítam," doplnila som.
"Tak vidíš. Už chápeš, prečo nič nepoviem Damonovi? A prečo sa nedokážem vzdať Stefana? Milujem ho. To čo cítim k Damonovi je silné, no nie až na toľko, aby som sa vzdala jediného človeka, ktorý pre mňa znamená celý môj život," povedala.
"Chápem," usmiala som sa. V tom do miestnosti vstúpil Damon a v jednej ruke držal pohárik whiskey a v druhej pohárik krvi. Postavil sa predo mňa a čakal čo si vyberiem.
"ďakujem," nevinne som sa usmiala a vzala si pohárik whiskey. On mi úsmev opätoval a sadol si na stôl oproti nám. Jeho naivita ma naozaj každou sekundou prekvapovala viac a viac. On si asi myslel, že za tú dlhú dobu, ktorú som na svete si ešte stále neviem všimnúť a zacítiť, keď mi niekto do pohára primieša sporýš. Zasmiala som sa a vypila to. Pozorne ma pozoroval a ja som iba vstala z pohovky a zamierila si to k stolíku, kde mal celú fľašu. Pomaly som ju otvorila a naliala si ďalší pohárik. Obaja mlčali. Otočila som sa k nim a kúsok si odpila.
"Naozaj si taký naivný alebo hlúpy?" pozrela som na neho. On na to iba pokrčil ramenami.
"Vy to nechápete? Chcem vám pomôcť," úpenlivo som sa na nich pozrela.
"A tomu by sme mali prečo veriť?" opýtal sa Damon.
"Pretože mne viac ako komukoľvek inému záleží na tom, aby Klaus zmizol už navždy zo zemského povrchu," odvetila som.
"Toto ma moc nepresvedčilo," nedal sa odbiť Damon.
"A ak vám poviem dôvod prečo ho chcem zničiť?" opýtala som sa a obaja spozorneli. Vedela som, že kúsok odhalenia z mojej minulosti ich presvedčí. A tak som si sadla nazad k Elene a začala rozprávať.
Po prijatí Estherinej ponuky ma čakalo posledné stretnutie s Klausom. Ako sa blížilo k večeru, čoraz viac sa ma zmocňovali pochybnosti. Bola som si plne vedomá, že toto bude naša rozlúčka. Na naše miesto som dorazila ako prvá. Síce som sa snažila neplakať, slzy mi tiekli samé. Bolo to pre mňa najťažšie rozhodnutie v mojom živote. Jediná nádej čo som mala, boli Estherine slová, ktoré zneli :"Ak sa vzdáš lásky môjho syna, čaká ťa ešte silnejší cit, ktorý ti už nik nebude môcť vziať."
Uverila som im. Bolo to ako moje svetlo, ktoré ma poháňalo urobiť to na čo som sa chystala teraz. Keď Klaus konečne dorazil, bol celý od krvi. Jeho košeľa bola celá krvavá a on sa tváril akoby sa nič nestalo. Vedela som, kto je a vedela som aj to, že to má v sebe. Že žije preto aby zabíjal. No vtedy som ešte netušila, aká túžba po krvi môže byť silná. Stále som verila, že to môže kontrolovať. Že láska, ktorú ku mne cíti je silnejšia ako čokoľvek iné, pri týchto slovách som sa pozrela na Elenu. Počúvala ma pozorne a jej výraz tváre naznačoval, že chápala kým tým mierim.
Smrteľníci si nevedia predstaviť, čo to pre upíra znamená byť v blízkosti a cítiť tlkot srdca. Nedokážu si ani len predstaviť tie muky čo cítia, keď sa nútia kontrolovať. Je to každodenné trýznenie. Idú tým proti prírode a tým pádom aj proti sebe.
No aj tak napriek tomu, som si bola istá, že Klaus uspeje. Pretože on nebol zlý. Bol ľudský. Mal v sebe život a lásku, ktorú keď rozdával, tak ju rozdával úplne. Odovzdal sa celý bez ohľadu na cenu, ktorú musel podstúpiť.
No moje rozhodnutie všetko zmenilo. Od toho dňa, zviera čo v ňom driemalo sa prebudilo. Bol ako zmyslov zbavený. Ublížila som mu, viem to. Lenže, ja som inak nemohla. Nechcela som zomrieť. Bola som ešte príliš mladá a mala som celý svoj život pred sebou. V ten večer som prvy krát na vlastnej koži pocítila čo dokáže spôsobiť jeho hnev. Ak by neprišiel Mikael, jeho nevlastný otec, možno by ma zabil. Kto vie. No nanešťastie prišiel on a zabránil mu v tom. A ja som vzala nohy na plecia a utiekla som. Utekala som až kým som nedorazila domov, kde ma už čakali moji rodičia s Esther, ktorá si ma následne vzala a odviedla preč. Cestovali sme celú noc aj deň. Odišla som. Opustila som nielen muža, ktorého som milovala, ale aj moju rodinu, mojich priateľov. Keď sme dorazili do Francúzka, Esther sa následne vrátila. Ja som tam ostala. Bola som sama a nemala som nikoho. No netrvalo to dlho. Hneď v prvý deň za mnou došiel Tobias. Bol to v celku milý a pekný muž, no nič som k nemu necítila. Bola som ublížená. Všetko bolo až príliš čerstvé. No aj napriek tomu som sa podvolila. Musela som. Bola to jediná možnosť. O pár mesiacov na to sa mi narodil krásny synček. A vtedy som pochopila, čo slová Esther znamenali. Žiadna láska sa nedokáže vyrovnať rodičovskej. Puto medzi dieťaťom a matkou je nezlomiteľné.
"Ty- ty si mala syna?" skočila mi do rozprávania Elena.
"Volal sa Henrich," usmiala som sa.
"Čo sa s ním stalo?" ozval sa Damon.
"Zabili ho," odvetila som rázne.
"Bože môj," povzdychla si zhrozene Elena.
"Mal iba sedem. Bol nevinný a aj napriek tomu ho zabil. Pred mojimi vlastnými očami ho rozkusal na malé kúsky," začala som spomínať, pričom som sa snažila neplakať. Musela som sa premáhať, aby som potlačila moju ľudskosť.
"Kto ho zabil?" zamračila sa Elena.
"Hádaj," pozrela som sa na ňu.
"Klaus," pošepla a ja som iba prikývla.
"Už chápete prečo ho chcem vidieť mŕtveho? Zabil mi dieťa, hoci netušil, že..."
Chcela som dopovedať, no v tom som to zacítila. Prešlo to mnou ako elektrina. Cítila som to tak priamo a tak jasne.
"Charlotte," ozvala sa Elena, no ja som ju už nevnímala.
"Je tu," šepla som a pozerala smerom na chodbu.
"Kto?" nechápal Damon.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Čo zatiaľ hovoríte na Charlotte?

Skvelá
Dobrá
Nič moc
Hrozná

Komentáře

1 Mary Mary | 11. listopadu 2011 v 18:27 | Reagovat

Tohle je normálně mučení!! :D To se nedělá! Ale jako vážně. :D Prosím, prosím, že přidáš další kapču brzo?? :D Že jo?? :D Já se asi zblázním. :D Je to Klaus že? :D Ááááá :D úžasné, prostě se klaním! :)) Včera jsem se trochu dívala na anglické ff o Klausovi a konečně jsem našla, jak se K. a Ch. shippují. Takže.. já chci Klaulette!!! :)) A jak Char říkala, že Klaus netušil.... - to o jejím synkovi - kdybych nevěděla, že upíři nemůžou mít děti, tak bych si myslela, že to byl Klausův syn... Ale tak možná, že u původních to neplatí. :D ... Závěr?? Jako obvykle... ÚŽASNÉ!! :))

2 Kika Kika | Web | 11. listopadu 2011 v 19:32 | Reagovat

Ahoj, prosím zahlasuj za mňa tu http://triplej.blog.cz/1111/vysledky-2-kola-snos-a-zaciaktok-3-kola#comment95092996 som tam ako Kika :D ďakujem

3 verca verca | 11. listopadu 2011 v 19:39 | Reagovat

woooow ty nam to delas naschval uz se tesim na dalsi kapitolu nemuzu se dockat je to nedherne uz se strasne tesim az pridas dalsi kapitolu kdyby to bylo uz dnes tak by sem byla stastna ale nevadi jestli to bude zitra hlavne at to je co nejdriv je to bozi povidka bozi kapitola proste je to boziiii vim ze ji zabil syna ale bylo by hezke kdyby byly spolu ja chci videt klause stastneho a z nakou  holkou nadhera pis honem dalsi kapitoly miluju tuhle povidku :-D :-D :-*

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama