Hľadám Affs- TU!
Chceš si objednať layout? - sem

Charlotte- 8. kapitola

15. listopadu 2011 v 19:36 | Mima

Charlotte- 8. kapitola

Teraz už viem, že som sa nemala vracať domov. Kvôli mojej hlúposti som prišla o to najcennejšie. Nikdy si to neodpustím. Môj chlapček zomrel iba mojou vinou. Moja zaslepenosť ho priviedla k tomu netvorovi, ktorý ho napokon....Nie, nedokážem to vysloviť. Nemôžem. To slovo strašne bolí. Chcem ho naspäť. Nedokážem bez neho žiť. Bol ešte len dieťa, nevinné malé dieťa! Z tej bolesti sa idem zblázniť. Súžuje mi to telo aj dušu. Nechcem už viac žiť. Nechcem už viac dýchať! Nedokážem viac existovať bez môjho chlapčeka. Chcem ísť za ním. Chcem byť s ním znova, spolu a navždy. Prečo mi to len urobil? Prečo sa mi pomstil takým krutým spôsobom?! Nenávidím ho. Z duše ho nenávidím!
Súčasnosť:
"Kto je tu?" zopakovala Elena jeho otázku a zmätene sa obzerala okolo seba.
"Hybrid. Cítim ho," pomalými krokmi som smerovala ku schodíkom, ktoré viedli do chodby. Za sebou som počula Damonov hlas ako kázal Elene, aby ostala na mieste.


Cítila som ho tak jasne a priamo. Energia, ktorá z neho vyžarovala mi prechádzala cez celé vnútro. Práve som sa otáčala ku vchodovým dverám, odkiaľ som túto silu cítila, keď v tom niekto zaklopal. Uprene som pozorovala dvere. Nedokázala som na nič myslieť. Pomyslenie, že za pár sekúnd sa stretnem s Klausom vo mne vyvolávalo mnoho pocitov. Ani som si nevšimla ako Damon okolo mňa prešiel a otvoril dvere. Ostala som zmätene stáť. Vo dverách stál mladík s čiernymi vlasmi.
To predsa nie je Klaus, pomyslela som si a zamračila sa.
"Ako vidím máte mi čo vysvetľovať," podišla som k Damonovi, ktorý na mňa zazrel a následne znova pozrel na chlapca.
"Smiem ďalej?" opýtal sa.
"Si robíš srandu?" odvetil mu otázkou Damon.
"Poď ďalej," ozvala som sa a Damon na mňa vražedne pozrel.
"No čo, ku návšteve by sa malo správať slušne," pokrčila som ramenami a vybrala sa za ním.
"Tyler," počula som Elenin hlas. Keď som dorazila naspäť do obývačky, Elena už stála na nohách a stránila sa ho.
"Povedz čo chceš a zmizni," sykol mu Damon. Pretočila som očami.
"Vieš byť aj niekedy milý?" pozrela som sa na neho.
"Katherine má pravdu. Vieš byť aj milý?" zopakoval moju otázku. Zasmiala som sa. On si myslel, že som Katherine. Fajn. To mi hralo do kariet. V mysli som si narýchlo dala všetko dokopy. Ak je tento chlapec hybrid vytvorený Klausom, bude mu oddaný. A ja predsa nechcem, aby sa on dozvedel, že som živá od niekoho iného ako odo mňa.
"Tento chlapec sa mi páči," usmiala som sa a podišla k nemu.
"Na čo si prišiel," ozval sa nabrúsene Damon.
"Iba som sa chcel opýtať, či náhodou niečo neviete o Caroline. Už pár dní o nej nemám správy," otočil sa s nádejou na Elenu.
"Možno, že sa s tebou nechce baviť po tom ako si sa dal na druhú stranu," odvetila mu ľahostajne.
"Vieš, že inak nemôžem," bránil sa.
"Človek má vždy na výber," ohradila sa.
"Lenže ja nie som človek," odstavil ju. Pozorne som to sledovala a všímala si správanie jednotlivých osôb. Skôr ako sa rozhodnem niečo podniknúť, musím prísť na to ako by asi zareagovali.
Po návšteve mi porozprávali ako sa to stalo. Ako sa z Tylera stal hybrid a opísali celý ten deň.
"Ak vám poviem, že viem ako ho dostať z Klausovho vplyvu?" spýtala som sa.
"Nebude to nič nové, to vieme. Stačí zabiť jeho stvoriteľa a je po probléme," uškrnul sa na mňa Damon akoby práve správne odpovedal na nejakú súťažnú otázku. Žiaľ, tentoraz bol len čiastočne k pravde.
"A ak je aj iný spôsob?" pokračovala som ďalej.
"Iný neexistuje," odvrkol.
"Si si tým istý?" úškrn som mu vrátila.
"Ty vieš o nejakom inom?" zapojila sa do toho Elena.
"Povedzme," otočila som sa k nej.
"A nie je to jedno? Klausa chceme aj tak mŕtveho," povedal Damon.
"Lenže kým sa to stane, Tyler mu bude slúžiť. A ak som to pochopila správne, je to váš kamarát," ujasňovala som si.
"Damon, Charlotte má pravdu. Tyler je môj kamarát, poznám ho od detstva. Ak je tu nejaký spôsob ako ho dostať z rúk Klausa, tak to urobíme," súhlasila Elena.
"A čo ak blafuje?" nedôverčivo sa na mňa pozrel.
"Mala som priateľku. Volala sa Kahlan. V podstate sme spolu vyrastali...." začala som rozprávať, no Damon mi skočil do reči.
"A čo to má spoločné s tým, že ti nemôžeme veriť?"
"Počúvaj ma a dozvieš sa," zazrela som na neho a začala spomínať na časy, keď som sa po necelých ôsmych rokov vrátila späť domov....
"Charlotte?!" ozvala sa moja mama a neveriacky na mňa pozerala. Oči sa mi zaliali slzami. Neverila som, že ju ešte niekedy v živote uvidím. Keď som odchádzala, nestihla som sa s ňou poriadne ani len rozlúčiť. A teraz? Teraz tu stojí oproti mne a jej pohľad je plný nehy a lásky.
"Mama," šepla som a rozbehla som sa k nej. Silno a vrúcne som ju objala. Cítila som ako mi objatie opätovala a ja som po dlhých rokoch konečne cítila teplo domova.
"Mama, chcem ti niekoho predstaviť," povedala som, keď som sa od nej odtiahla. Nechápavo sa na mňa pozrela.
"Henrich, zlatko!" zvolala som. Vo dverách sa objavil môj synček.
"Poď objať svoju starú mamu," dodala som a v tej chvíli sa moja mama srdcervúco rozplakala. Okamih, keď si prvý krát vzala do náručia svojho vnuka bola pre mňa jedna z najkrajších a najdojímavejších chvíľ v živote. Často som si to predstavovala, no až teraz sa to stalo reálne.
No táto chvíľa netrvala dlho. Následne na to som sa dozvedela správu, ktorá ma ranila. Môj otec, Frederick, za tú dobu zomrel. Zomrel skôr ako stihol spoznať svojho vnuka. Sadla som si na miesto, na ktorom najradšej sedával. Bol v rohu miestnosti pri okienku, kde mohol pozorovať okoloidúcich. Vzala som do ruky výšivku, ktorú mu mama dala na 50- te narodeniny. Jemne som po nej prechádzala prstami a spomínala na časy strávené s ním. Síce bol prísny a nekompromisný, pre mňa to bol najlepší muž na svete. Milovala som svojho otca, no nikdy som mu to nedokázala povedať. Nestihla som mu povedať ako ho ľúbim. Nestihla som mu dať ani posledné zbohom.
Pozrela som cez okienko vonku ako to robieval on a v tom som ju zbadala. Za tie roky sa ani veľmi nezmenila. Stále mala tie červenkasté líčka, ktoré pôsobili akoby boli vyštípané zimou. Svojím ladným pohybom sa vynímala nad ostatnými. Jej vlasy, ktoré boli o dosť dlhšie ako keď som ju videla naposledy sa jej jemne vlnili okolo tela.
Vyskočila som na nohy a vybehla som z domu. Moje kroky viedli rovno k miestu, kde som ju zbadala. Pomaly som sa plížila k nej. Bola otočená chrbtom ku mne, keď som vyslovila jej meno.
"Kahlan."
"Želáte si?" otočila sa na mňa bez známky záujmu.
"Ani si nevieš predstaviť aká som šťastná, že ťa znova vidím," nadšene som sa jej vrhla okolo krku, no jej správanie ma šokovalo. Rýchlo sa odo mňa odstúpila.
"Kahlan?" neisto som sa opýtala.
"A vy ste?" odvetila mi otázkou.
"Neblázni. To som ja Charlotte!" zasmiala som sa. Myslela som si, že si zo mňa robí iba srandu. No keď mi povedala, aby som jej dala pokoj a viac ju neotravovala, začala som pociťovať obavy. Tie sa prehĺbili v momente, keď mi moja mama povedala, že chvíľu na to ako som odišla sa začala správať divne.
"Chcela som zistiť čo v tom väzí. Musela som to zistiť," prerušila som rozprávanie a zapozerala sa do plameňov.
"Prečo si ťa nepamätala?" spýtala sa ma Elena po chvíli ticha.
"Raz večer som ju sledovala. Jej kroky viedli k jaskyni neďaleko lesa. Dovtedy som ani nevedela, že niečo také existuje. Stretla sa tam s jedným mužom. Zo začiatku som ho nespoznala, no keď som sa pozrela bližšie , spoznala som ho," na konci sa mi zachvel hlas.
"Kto bol ten chlap?" opýtala sa ma Elena a mne naskočila husia koža. Na toho človeka nerada spomínam.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Anketa

Čo zatiaľ hovoríte na Charlotte?

Skvelá
Dobrá
Nič moc
Hrozná

Komentáře

1 Mary Mary | 15. listopadu 2011 v 21:20 | Reagovat

Já to věděla! :D Říkala jsem si, že je na Klause trochu brzo. :D Ale super! Jako obvykle. :D Už se ani nesnažím být oroginální, protože to prostě nejde. :D V češtině je strašně málo "pochvalných" slov. :D Jinač jsem se chtěla zeptat... přišel ti ten e-mail, co jsem ti poslala??

2 admin admin | E-mail | Web | 15. listopadu 2011 v 21:31 | Reagovat

[1]:je skoro este si trochu pockame a dakujem :D a ee ziaden neprisiel a to som cakala, VIES CO SKUS MI TO P

3 admin admin | E-mail | Web | 15. listopadu 2011 v 21:32 | Reagovat

[1]:je skoro este si trochu pockame a dakujem :D a ee ziaden neprisiel a to som cakala, VIES CO SKUS MI TO POSLAT NA M.SASAKOVA@CENTRUM.SK

4 admin admin | E-mail | Web | 15. listopadu 2011 v 21:35 | Reagovat

kusok mi blbne net, tak mi to posiela samo a aj hore dole velke a male pismenka mi skacu, ten mail sa pisem s malymi pismenkami :D

5 verca verca | 16. listopadu 2011 v 5:30 | Reagovat

krasna kapitola uz se tesim kdo bude ten muz mam takovy typ na mikaela ale nevim je to uzasna kapitola uz se tesim na klause jen pisej dale

6 Kika Kika | Web | 17. listopadu 2011 v 13:05 | Reagovat

Super kapitola.. :D

7 Tina Tina | Web | 23. listopadu 2011 v 21:35 | Reagovat

super :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama