Hľadám Affs- TU!
Chceš si objednať layout? - sem

Charlotte- 9. kapitola

24. listopadu 2011 v 12:54 | Mima

Charlotte- 9. kapitola

P.S.: tie zmieňované mince v tejto kapitole, tak tým myslím mince, ktoré su v tomto videu v 0:42 sekunde Mrkající
Stratila som ďalšieho človeka. Kahlan zaplatila za to, že som pre ňu bola ako sestra. A síce ma nevidela pár rokov, stále som pre ňu znamenala veľa. Presne ako ona pre mňa. No teraz je preč. A ja nerozumiem prečo. Prečo to Mikael urobil? Čo tým chcel dosiahnuť. A prečo práve ona? Musím ju zachrániť, ale ako? Ako ju môžem vziať z rúk toho diabla?
Klaus. Jasné, je jediný, ktorý mi môže pomôcť. Vždy stál pri mne a pomáhal mi. Bol so mnou až do chvíle, kedy som mu nedala posledné zbohom. Ako asi tak vyzerá? A ako sa mu asi tak darí? Musím ho vyhľadať. Musím ho poprosiť o pomoc. Jediný on mi môže pomôcť.
Súčastnosť:
Vrátila som sa do domu, kde som teraz bývala. Elene s Damonom som neodpovedala na všetky otázky. Nemôžu vedieť celú pravdu ihneď. To by mohlo všetko pokaziť. Všetky moje plány by išli k čertu.
Vzala som si z chladničky sáčok s krvou a vyvalila som sa na posteľ. Pomaly som odpíjala z tej červenej tekutiny a cítila som ako sa čoraz viac cítim silnejšia. Zbožňovala som ten pocit. Premôcť túžbu po krvi je úžasné, no oddať sa jej je omnoho lepšie.
Vychutnávala som si tento pocit, no iba do chvíle, keď som nezacítila vibrácie. Rýchlo som sa postavila a striehla. O pár sekúnd na to, už niekto zaklopal na dvere. Pousmiala som sa. Už som presne vedela kto to je. Čakala som, že sa skôr či neskôr objaví, no netušila som, že to bude tak rýchlo.


Podišla som k dverám a otvorila ich. Predo mnou stál muž v celku vysoký, tmavo hnedé vlasy a s chlapčenským výrazom.
"Charlotte," usmial sa na mňa.
"Finn," opätovala som mu úsmev a pootvorila dvere na znak, že bol pozvaný.
"Ako vidím, vôbec sa nesnažíš byť nenápadná," podotkol, keď prešiel cez prach dverí.
"Nemám sa už prečo schovávať," pokrčila som ramenami a zavrela som dvere.
"Nebojíš sa, že ťa môj brat nájde skôr ako ty jeho a zabije ťa?" opýtal sa ma a vyvalil sa do pohovky.
"Klaus ani nemá najmenšie tušenie, že som na žive. A k tomu, obaja ho poznáme až príliš dobre a obaja vieme, že by mi nedokázal ublížiť," zasmiala som sa a skopla mu nohy, ktoré vyvaľoval na mojom stolíku.
"A práve preto, že ho poznám až príliš dobre a viem, že je až priveľmi impulzívny. Stretnutie s tebou ho určite úplne vyvedie z rovnováhy a kto vie čo potom urobí," uškrnul sa na mňa.
"Myslím si, že som v oveľa väčšom bezpečí ako ty. AK zistí, že si prežil aj ty, nezaváha ani chvíľku a prebodne ti srdce kolom," vrátila som mu úškrn.
"A práve preto mám teba," povedal rázne a vstal z pohovky. Nič som už na to neodpovedala, iba som pozrela do zeme.
"Stále si na mojej strane však?" opýtal sa a priblížil sa ku mne.
"CHarlotte," zdôraznil moje meno a dodal: "Nezabúdaj, že viem až priveľa o tebe. Stačí mi iba lusknúť prstami a zničím ťa."
"Vyhrážaš sa mi?" pozrela som na neho.
"Ber to ako upozornenie," odvetil a naklonil sa ku mne. Jemne sa ma dotkol perami, no ja som cúvla.
"Potrebujem niečo od teba," povedala som.
"Prečo ma to neprekvapuje?" ironicky poznamenal.
"Potrebujem získať tie mince a to urýchlene," odignorovala som jeho poznámku.
"Prečo ti na nich až tak záleží?" vyzvedal.
"Tak získaš ich pre mňa alebo si po ne budem musieť ísť sama?"
"Vieš, že pre teba urobím čokoľvek," pousmial sa a znova sa ku mne priblížil.
"Tak sa mi páčiš," usmiala som sa a pobozkala ho.
Ešte v ten večer Finn odišiel splniť moju úlohu. Chudáčik, ani si neuvedomoval, že ním manipulujem. Stačilo mu kúsok mojej náklonosti a bol mi úplne oddaný. Samozrejme sem tam síce vystrkoval rožky, no nikdy by ma nedokázal zradiť. Už od prvej chvíle, kedy ma spoznal bol mi ako môj sluha.
Ráno som sa vychystala do školy. Ďalší deň strávený ako normálny človek. Celkom sa mi to páčilo. Byť medzi ľuďmi a nachádzať priateľov. Skutočných priateľov.
Hneď na vchodových dverách do školy ma zaujal jeden plagát.
"Ples pre maturantov," prečítala som nadpis a pousmiala sa.
"Prečo nie?" pošepla som si pre seba.
"Čo prečo nie?" ozval sa pri mne ženský hlas a ja som sa na ňu pozrela. V tej chvíli som celá zmeravela. Pozerala na ten plagát a ja som na ňu uprene hľadela. Za ten dlhý čas sa skoro vôbec nezmenila. Je rovnako krásna ako keď som ju videla naposledy. V tej chvíli ma zaplavila hŕba spomienok. Nevedela som, že to so mnou až tak pohne. No vidieť niekoho po tak dlhej dobe a pri tom, keď pre vás znamenal veľa, dá zabrať.
"Rebeca," vyslovila som jej meno a ona na mňa zazrela.
"Myslíš, že by so mnou išiel STefan ak by som ho pozvala?" opýtala sa ma a znova pohľadom zazrela na plagát. Očividne ani nemala najmenšie tušenie kto som. A ja som dlhšie nemohla ostať na rovnakom mieste. Netušila som, že ona chodí tiež do školy. Skôr ako si to stihla všimnúť, vyparila som sa.
"Becca," pošepla som si jej prezývku, ktorou som ju vždy volala a pousmiala som sa. V tej istej chvíli som na svojom líci zacítila niečo vlhké. Dotkla som sa toho miesta a zotrela si slzu.
"Už dosť. Nemôžeš sa nechať unášať spomienkami," hovorila som si sama pre seba, kým som rozdychávala tento šok. Keď som sa ako tak upokojila, namierila som si to do triedy. Našťastie som prišla ešte pred zvonením a tak som sa posadila do zadnej lavici za Elenu, ktorá tam už ticho sedela. Všimla som si ako STefan z nás nespúšťal zrak a ako Tyler hľadí na prázdnu lavicu, kde sedáva Caroline.
"Prečo si mi nepovedala, že Rebeca chodí do školy?" opýtala som sa potichu Eleny, ktorá sa ku mne vzápätí otočila.
"O čom to hovoríš?" nechápavo na mňa pozrela.
"O tomto," ukázala som hlavou dopredu k dverám, do ktorých práve Rebecca vstupovala.
"To nie je možné," zaúpela Elena.
"Ahojte," usmievala sa Rebeca na svojich nových spolužiakov. To bolo pre ňu typické. Vždy zbožňovala, keď mohla niekoho prekvapiť. A toto si priam vychutnávala. No žiaľ netušila, že teraz to bude ona, ktorá ostane prekvapená.
"Rada ťa znova vidím," postavila som sa zo zadnej lavici.
"Becca," doplnila som a usmiala sa. Bolo vidieť ako celá zmeravela. Toto určite nečakala ani v tom najhoršom sne.
"Ani ma neprivítaš?" opýtala som sa a pomaly sa k nej približovala. Rebecca sa nezmohla ani na jedno jediné slovíčko. Polootvorenými ústami na mňa hľadela a do očí sa jej tisli slzy. Za iných okolností a keby som si odmyslela minulosť by som sa jej vrhla do náručia a tešila sa, že ju znova vidím. No nemohla som. Prišla som kvôli niečomu inému. A nikto a nič mi to nemôže pokaziť.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Anketa

Čo zatiaľ hovoríte na Charlotte?

Skvelá
Dobrá
Nič moc
Hrozná

Komentáře

1 verca verca | 24. listopadu 2011 v 14:38 | Reagovat

uzasne uzasne a zese uzasne uz moooc tesim na dalsi kapitolu doufam ze ji tu das co nejdriv je to tak strasne napinave to s beccou jsem necekala fakt si me prijemne prekvapila jen tak dal uz se tesim na klause a na dalsi kapitolu kazdy den chdim na tvuj blog abych vedela jestli si dalsi kapitolu nepridala tuhle povidku miluju!!!!!!!!!!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama