Hľadám Affs- TU!
Chceš si objednať layout? - sem

Please, Don’t walk- 12. kapitola

4. listopadu 2011 v 18:00 | Mima

Please, Don't walk- 12. kapitola

"Dobre baby, len nekričte," upozorňoval nás Daniel, keď sme sa postavili do úzadia.
"Ale, ale to...." koktala rozrušene Majka, pričom sa snažila pravidelne dýchať. Stáli sme neďaleko námestia pod jedným z mostov kde bolo málo ľudí. Chalani nás tam dotiahli hneď na to ako dohrala pesnička. Ja som stála opretá o múrik a začala si pomaly uvedomovať čo sa robí. Síce, vedela som kto pred nami stojí v tých smiešnych oblekov, no môj rozum to popieral. Jednoducho nemohla som uveriť, že zrazu môj najtajnejší sen sa stal realitou a ja na to vôbec nie som pripravená!
Baby asi boli na tom úplne rovnako. Všimla som si Suzi, ktorá opatrne naťahovala ruku k jednému z chalanov. Vyzeralo to akoby sa snažila dotknúť ducha.
"Som reálny," zasmial sa a dal si dolu masku. Všetky sme zborovo zapišťali a Suzi až od neho odskočila. Stál tam pred nami s roztrapatenými čiernymi vlasmi a sladko sa usmieval.
"Mike," zašepkala Suzi neistým hláskom.
"To nás neprídete ani vyobjímať?" ozval sa ďalší a dal si tiež dolu masku. Bol to Steven a jeho pohľad padal z jednej na druhú.
"Kámo tiež som si myslel, že budú šťastnejšie," povzdychol si Matt.
"Joe, veď si nám hovoril, že nás tie baby zbožňujú," ozval sa ďalší hlas.
"Aaaaa!" zajačala som spolu s Mary a Maťkou. Rovnako ako ja spoznali jeho hlas. Srdce mi bilo o stošesť. Keby som sa neopierala, do sekundy by som skvecla na zem a bola tuhá.
"I- ia-n?" koktavo sa spýtala Mary.


"Nie I-ia-n ale Ian," zasmial sa tým jeho sexy smiechom, podišiel k nej a pobozkal jej ruku. Pozorovala som to s vyvalenými očami. Priznávam, že v tej chvíli som Mary tíško závidela. Samozrejme v dobrom. Vedela som, čo pre ňu toto stretnutie znamená, pretože sme v tomto boli na tom rovnako. Ian bol pre nás naša láska. Síce nesplniteľná, no o to väčšia.
"A ty si?" spýtal sa jej a ona sa nezmohla ani na slovo.
"To je Mary," vstúpil im do toho Joseph. Trvalo nám skoro celú hodinu, kým sme sa ako tak spamätali a pozoznamovali sa s nimi. My sme to ako tak predýchali a chalani sa tešili na ples. Nasadili si masky a spoločne sme sa vybrali do centra k nášmu stolu. Na parkete to už hemžilo tanečnými kreáciami hostí.
"Tak čo budeme tu iba tak sedieť?" preťal ticho Paul. Tina z neho za celý čas nespúšťala oči. Porozhliadla som sa okolo seba. Videla som ich spokojné tváre. Bola som šťastná. Toľkokrát sme si predstavovali túto chvíľu a fantazírovali o tom ako po nich skočíme, keď ich raz za život stretneme (no videla som nás, ako sme sa na nich vrhli). Nezmohli sme sa ani na jedno jediné slovíčko.
"Môžem sa niečo opýtať?" ozvala sa trasľavým hlasom Suzi.
"To si pýtaš povolenie?" zasmial sa Steven.
"Nie, ja len..." znervóznela.
"Steve, prestaň!" okríkol ho Matt.
"Sorry, ale príde mi to milé," usmial sa a Suzi sa začervenala.
"Tak čo si sa to chcela spýtať?" ozval sa Ian.
"Koho to bol nápad? Toto všetko."
"Tak skontaktoval nás Joseph, či náhodou nemáme náladu na mini výlet do Benátok," odvetil jej Zach.
"Joseph?" zopakovala som. Nechcelo sa mi veriť, že by niečo také on urobil.
"Ja som vedela, že je úplne úžasný!" rozplývala sa Mary.
"Keď už o ňom hovoríme, kde je?" zapojila sa Maťka. Až vtedy som si uvedomila, že pri nás nesedí. Zvláštne, ani mi tu nechýbal.
"Tuším, že ostal pri moste," odvetil Steven.
"Dobre, nemyslíte si, že už bolo dosť rozprávania?" ozval sa Paul a všetky sme sa na neho pozreli.
"Ide sa tancovať. Poďme, všetci povinne," vstal od stola a začal každého ťahať na parket. Páni, kto by to o ňom povedal. Práve o ňom. Ja teda určite nie.
"Ty sa nepridáš?" opýtala sa ma Mary, keď som ostala sedieť.
"O chvíľku," usmiala som sa a napila sa šampanského. Chvíľku som ich pozorovala ako sa bavia. Tina predvádzala s Paulom rôzne kreácie, ktoré vyzerli dosť smiešne s tými jej šatami. Mary si naplno vychutnávala náručie Iana, ktoré jej ponúkol, Suzi zasa žiarila pri tom ako sa Mike okolo nej neustále točí. Majka sa rozplývala pri Stevenovom úsmeve a Maťka venovala svoj tanec Zachovi. Danielovi ostal Matt. No nie na dlho, pri každej pesničke sa obsadenie menilo. Pozrela som smerom k mostu. Asi by som sa mu mala ísť poďakovať. Ak by nebolo jeho, naše sny by sa nikdy nestali skutočnosťou. Cestou k mostu som premýšľala čo mu poviem.
"Myslím, že bude stačiť iba ďakujem," šomrala som si popod nos. Keď som dorazila k miestu, Joseph sedel na múriku. Vyzeral opustený.
Dobre teraz alebo nikdy, v duchu som naberala odvahu. Nakoniec som urobila krok vpred.
"Zábava je tam," ozvala som sa. Myslela som si, že sa zľakne, no on sa iba pokojne pozrel za seba.
"Prídem o chvíľu," odvetil a znova upol pohľad pred seba. Pretočila som očami. Bolo zrejmé, že so mnou nemal ani tú najmenšiu chuť rozprávať.
"Krásny pohľad," priblížila som sa k nemu a chcela si sadnúť vedľa neho, no s mojimi šatami to bolo kúsok zložitejšie.
"Môžeš sa posunúť? Snažím sa posadiť," drgla som do neho. Niečo si zamrmlal, no nakoniec sa posunul.
"Páni tak tu by som ostala už celú večnosť," povedala som a zasnene sa zadívala na osvietené mesto pred nami.
"Čo povieš? Nemyslíš, že Benátky sú jedným z najkrajších miest na svete?" pozrela som sa na neho. On sa na mňa zamračene pozrel.
"Síce neviem o čo sa snažíš, ale prestaň s tým a to hneď," odvrkol mi nahnevane.
"O nič sa nesnažím," ohradila som sa.
"Tak aj tak prestaň," zašomral.
"To musíš byť stále taký nepríjemný?" nechápavo som sa opýtala.
"Pozrime sa kto to hovorí. Najväčší sebec akého poznám," škaredo na mňa zazrel.
"Nie som sebecká," bránila som sa.
"Naozaj? No tak povedz mi, prečo si za mnou prišla?" opýtal sa ma, čím ma zmiatol.
"Aby som sa ti poďakovala?" odvetila som mu neisto otázkou.
"Vidíš a presne o tom hovorím. Predtým by si nikdy neprišla. Teraz, keď sa ti vďaka mne splnil sen, zrazu vieš byť aj milá. Prídeš so sladkými rečičkami a staráš sa."
"Tak to nie je," krútila som hlavou.
"To hovor niekomu kto ťa nepozná. Možno ti aj uverí." Odvrkol.
"Vieš čo, ani neviem prečo sa snažím. Je to zbytočné. Seď si tu sám a ďalej sa ľutuj nad svojim úbohým životom. Ja sa idem baviť. Zbohom."
Nemotorne som sa postavila a odišla som. Človek mu chce poďakovať a aj tak z toho vylezie zle. Tomu chlapovi asi nikto nevyhovie.
"Bola si za Joeym?" opýtala sa ma Mary, ktorá si všimla, že prichádzam od mosta.
"Nespomínaj mi ho," odvrkla som a išla si sadnúť. Všimla som si ako tentoraz Mary ide smerom kde sedel.
"Poprosím ešte také tri," ukázala som čašníkovi pohár šampanského. Potrebovala som sa upokojiť. Nedovolím jednému hlupákovi, aby mi skazil dnešný večer. Vlastne ani neviem prečo ma tak trápi čo mi povedal. Veď mi je ľahostajný!
"Čo tu tak sama?" prisadol si ku mne Ian a ja som v tej chvíli úplne zabudla na moje nervy. Na mojej tvári sa zračil úsmev.
"Vnímaš ma?" zamával mi pred očami a ja som zasnene povzdychla.
"Asi s tebou nebude žiadna reč," nadvihol obočie a ja som iba prikývla. Správala som sa ako totálna hlupaňa, no nevedela som sa ovládať. Práve v tom prišiel čašník s pohármi šampanského, ktoré som do seba šupla naraz. Potrebovala som sa odreagovať, aby som bola schopná povedať čo i len slovo.
"Ty a Mary hráte hru, ktorá vydrží dlhšie mlčať?" spýtal sa pobavene.
"Jaaa...." začala som, no na viac som sa nezmohla.
"Tyyyy?" opýtal sa.
"Potrebujem panáka," odvetila som a rýchlo som od neho odišla. Prišla som k stolíku s občerstvením a začala som hádzať do seba jeden pohárik za druhým. Po chvíľke sa ku mne pridala aj Suzi s Majkou, ktorým to ani dlho netrvalo a dobehli ma. Kým sme sa vrátili späť k nášmu stolu boli sme maximálne odviazané a zhovorčivé. To už za stolom sedel aj Joseph s Mary a o niečom sa spoločne bavili. Obaja mali úsmev na tvári. Ona bola šťastná to bolo vidieť a on bol spokojný. Ale ako to? Ešte pred chvíľkou bol mrzutý a smutný! A k tomu skoro mi skazil náladu. Nemal by byť takto v pohode.
Takéto moje myšlienkové pochody na chvíľku zaplnili moju hlavu. Spamätala som sa až vo chvíli, keď zrazu Zach vykríkol a vyskočil od stola. Všetci sa začali pobavene smiať.
"Ups," zatvárila sa previnilo Suzi. Vtedy som si všimla Zachov fľak na jeho kostýme. Vyzeral akoby nestihol na toaletu.
Do hotela sme dorazili až nad ránom. Kúsok sa mi točilo v hlave, no za to som chodila rovno. Teda aspoň som si to myslela až do chvíle, kým som sa nevysypala na schodisku. Keď sme sa konečne dotackali do izby, unavene som si zaľahla do postele. Suzi spadla na posteľ vedľa mňa a do minútky spala ako zabitá. Už už som tiež zaspávala, keď v tom niekto zaklopal. Bola som v polospánku, takže som ledva vnímala. Úplne prebratie nastalo, keď som započula chalanov hlasný smiech spojené s krikom dievčat.
"Toto nie," posadila som sa a pozerala na nich ako sa bijú vankúšmi.
"Kde som sa to dostala," povzdychla som.
"Vann ak sa chceš vyspať, môžeš ísť do mojej izby," hodil po mne kľúčik Mike a šmaril sa na Tinu, ktorá skríkla.
"Blázni," zasmiala som sa. Pozrela som sa ešte na Suzi, ktorej tento krik zrejme vôbec nevadil. Pokojne spala s jemným úsmevom na tvári. Kto vie čo sa jej asi tak snívalo. Vyšla som na chodbu a nasmerovala si to na jej začiatok k výťahu. Mikova izba bola prvá na chodbe. Práve som ju odomýkala, keď výťah zastal na našom poschodí a vystúpil z neho Joseph. Iba čo ma zbadal, zamračil sa na mňa. Zo začiatku som ho chcela odignorovať. No potom, keď prešiel okolo mňa a nepovedal ani mú, nezdržala som sa.
"Čo máš za problém?!" otočila som sa jeho smerom.
"Žiaden," odvetil pokojne a zastal.
"Zazeráš na mňa ako keby som ti zjedla večeru."
"To sa ti zdá," zasmial sa.
"Nie nezdá! Viem, že ma neznášaš ale nemusíš to dávať tak najavo!" zvýšila som hlas.
"Mala by si sa ísť vyspať, si opitá," podišiel ku mne a vzal mi kľúče z ruky.
"Čo to robíš?" nechápavo som na neho pozerala.
"Pomáham ti do postele?" odvetil otázkou.
"To zvládnem aj sama," odvrkla som mu a nasmerovala som si to do izby. Keď som prechádzala okolo neho, započula som ako si niečo zamrmlal. Nestihla som ani zareagovať, pretože ma schmatol a dotiahol do izby, pričom nechal otvorené dokorán dvere. Ocitla som sa nalepená na stene, na ktorú ma pritlačil.
"Zbláznil si sa! Čo to...?" začala som vyvádzať, no on mi zapchal ústa. Uvoľnila som si ruky a začala ho mlátiť.
"AU! Prestaň!" sykol na mňa potichu a chytil mi ruky., čím mi znova uvoľnil ústa.
"Tak ma pusť!" zvrieskla som.
"Pšššt!" ukázal prstom na pery. Nechápala som čo sa robí. Hlavou sa pozrel smerom na chodbu.
"Do čerta, do čerta!" začal byť kúsok nervózny.
"Dobre toto už nie je naozaj vtipné. Nechaj ma," snažila som ho od seba od štopnúť.
"Neber to osobne," zrazu povedal.
"Čo?" nestihla som už viac nič povedať, pretože som zacítila ako ma pobozkal.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Máte radi Josepha Morgana?

Áno
Nie

Komentáře

1 Kika Kika | Web | 4. listopadu 2011 v 18:46 | Reagovat

Super..:D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama