Hľadám Affs- TU!
Chceš si objednať layout? - sem

Please, Don’t walk- 14. kapitola

22. listopadu 2011 v 16:08 | Mima

Please, Don't walk- 14. kapitola

"Na túto noc nikdy nezabudnem," povzdychla si nadšene Tina po tom ako dorozprávali svoje zážitky. Pozerala som na nich s polootvorenými ústami. Práve som si v mysli predstavovala to čo mi práve povedali a popravde nevedela som, či sa mám smiať alebo sa z nich úplne udrbávať. Predstava ako Ian polonahý vybehne na balkón a z plných pľúc kričí:
"Som Tarzán!" pričom vydáva tie opičie zvuky a búcha si do hrude mi príde vcelku zábavná. Nakoniec to však zaklincovala Mary, keď iba v bielej plachte, ktorú mala cez seba previazanú dobehne za ním a hodí sa mu do náručia so slovami:
"Som tvoja Jean, vezmi si ma!"
Alebo ako sa Mike natrepal do postele k Suzi, ktorá sa zakryla až po uši. No bolo jej to zbytočné a pred Mikeom sa neschovala. On na ňu vykydal celý kýbel nutelly a chcel si na nej pochutnať. Suzi celá neviem či práve vystrašená alebo nadšená, vybehla na chodbu ku recepcii, kde oznámila prepad kaniballom. Keď k nej dobehol Mike iba v trenírkach a mal na sebe už med, ktorý si stihol dať na telo počas toho ako išiel výťahom dole, pozornosti neunikli. Všetci si ich začali fotiť.
"Ja len dúfam, že sa neobjavím v žiadnych novinách. Ak to zistia moji rodičia, zabijú ma," zakvílila Suzi.
"To je malá pravdepodobnosť," zasmiala sa Majka.
"Páni, stačila jedna noc a .....wau, kde som ja bola?" bola som nahnevaná sama na seba, že som si to dala ujsť. Zachove predvádzanie v ženských veciach, Steven a jeho napodobňovanie Bocceliho, pri ktorom skoro všetkým praskli bubienky alebo Paul a jeho sprchovanie, ktoré neminulo nikoho.


"Myslím si, že chalanom sa to páčilo rovnako ako nám," konštatovala Suzi.
"No len škoda, že dnes večer už odlietame," povzdychla si zúfalo Maťka. Pozrela som sa na ňu. Mala pravdu. Už iba posledné hodiny máme na to, aby sme ich mohli stráviť s castom. V noci som túto divokú párty premeškala, no tento deň už nepremrhám.
Počkala som na baby, ktoré sa pomaly dávali dokopy a spoločne sme vyšli z izby. Mary sa celý čas ani len neukázala. Myslela som si, že je s Ianom, no keď sme došli do jedálne, zbadala som ju s Josephom. Sedeli za stolom, držali sa za ruku a uprene si hľadeli do oči. Zmiatlo ma to. Vyzerali ako dvaja zaľúbenci. Vo dverách do jedálne som zastala. Pozorovala som ich. Vyzerali tak spokojne, no vyrušili ich baby, keď si k nim prisadli. Rýchlo sa od seba odtiahli a začali sa im venovať. Vtedy som konečne urobila aj ja krok k nim. Sadla som si za stôl a čakala kedy príde čašník.
"Vann," oslovila ma zrazu Mary a ja som na ňu pozrela.
"Prepáč mi, že som sa na teba nahnevala. Už viem pravdu, Joseph mi to vysvetlil."
"To je v poriadku," usmiala som sa na ňu a myslela som si, že táto téma tým bude ukončená.
"Ja som si naozaj na chvíľku myslela, že vy dvaja..." nedopovedala, pretože sa začala smiať. Pozrela som sa na Josepha, ktorý sa na tom rovnako dobre zabával. Štvalo ma to a vlastne ani nemalo prečo. Nechápala som prečo je zrazu vo mne toľko hnevu. Jediné čo som vedela bolo, že musím odtiaľto čím skôr vypadnúť, inak by som asi vybuchla. Bez slova som vstala od stola a odišla. Cestou som narazila na Matta, ktorého som poslala do jedálne. Vyšla som pred hotel, kde som si sadla na schodíky.
Ponorila som sa do svojich myšlienok, ktoré boli dosť zmätené. Nemohla som prestať myslieť na pohľad, ktorý sa mi naskytol v jedálni.
"Smiem?" vyrušil ma mne už známy hlas. Nadvihla som hlavu. Stál tam, s rukami zastrčenými v rifliach a pozeral sa na mňa.
"Ak poviem nie, pomôže to?" odvetilo som mu otázkou.
"Nie," odvetil.
"Tak na čo sa pýtaš," povedala som a pozrela som pred seba. Cítila som ako sa posadil vedľa mňa, no viac som na neho už nepozrela.
"Hneváš sa?" začal, no ja som ho odignorovala. Nechápala som ako sa to môže opýtať po tom ako ma včera využil.
"Asi áno," odpovedal si sám po chvíli.
"Pozri, neurobil som to naschvál dobre?" pokračoval.
"Bola si tam iba ty. A keď som ich zbadal, tých novinárov, bola to prvá vec čo ma napadla," začal mi vysvetľovať a ja som na neho nechápavo zazrela.
"Takže ak by tam bol hocikto iný, urobil by si to aj tak?" opýtala som sa.
"Pravdepodobne," odvetil.
"Ty nie si normálny," ironicky som sa zasmiala a pokrútila hlavou.
"Potrebujem niečo od teba," odignoroval moju poznámku.
"Si robíš srandu?" zamračila som sa.
"Nie," odvetil pokojne.
"Nechápem prečo tu s tebou strácam čas," odvrkla som a vstala zo schodov.
"Chceš tu ostať o týždeň dlhšie?" zrazu sa spýtal a ja som zastala.
"Viem, že to chceš rovnako ako ostatné baby. Takú možnosť už viac ani jedna z vás nebude mať," pokračoval.
"K čomu tým smeruješ?" nechápala som.
"Povedzme, že viem zariadiť, aby sa tento výlet o kúsok predĺžil," usmial sa na mňa a tiež vstal zo schodov.
"Lenže určite to má háčik," povedala som.
"Iba taký maličký," ukázal prstami malý kúsok a prižmúril jedno oko.
"Čo za to budeš chcieť?" opýtala som sa na rovinu.
"Nič veľké. V podstate je to celkom jednoduché," začal hovoriť okolo horúcej kaše. Hlasno som zakašlala, aby som upozornila, že čakám na priamu odpoveď.
"Dobre, ide o to, že si so mnou začneš," povedal nakoniec a ja som vybuchla smiechom.
"Čože?" smiala som sa ďalej.
"Jasné, že nie naozaj. Chcem iba naštvať Emily," doplnil.
"A nie je to kúsok úbohé? Vlastne prepáč, zabudla som s kým sa tu bavím," odvetila som si sama ihneď.
"Ha ha ha vtipné," odvrkol.
"Vravíš, že tu budeme o týždeň dlhšie?" spýtala som sa náhle.
"Uhm," prikývol.
"A my. Žiadne dotyky a žiadne ďalšie nechutné bozky?" uisťovala som sa.
"Ak chceš," pokrčil ramenami.
"Fajn. Beriem," usmiala som sa spokojne, čím som ho očividne zaskočila.
"Ruku na to," natiahla som svoju ruku a podala mu. Potriasli sme si na našu dohodu a ja som spokojne odišla.
"Chúďa chlapec, keby len vedel, čo ho ešte čaká," zasmiala som sa, keď som vchádzala späť do jedálne za ostatnými. Ako sa hovorí: Pomsta býva sladká.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Máte radi Josepha Morgana?

Áno
Nie

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama