Hľadám Affs- TU!
Chceš si objednať layout? - sem

Skúšky života- 7. kapitola

24. listopadu 2011 v 15:39 | Mima

Skúšky života- 7. kapitola

Stála som pred zrkadlom a pozorovala svoj odraz. Niečo bolo iné. Niečo sa muselo zmeniť. Už som necítila odpor, pri každom mojom pohľade na seba. Nie. Nevidela som tú handru, ktorou môžu zamätať. Jediné čo som v zrkadle zbadala bolo mladé dievča, ktoré sa doteraz schovávalo v tme, pretože si myslelo, že je to jej osud. No teraz to už nechce. Chce byť znovu vypustené a žiť život. Svoj život, síce netuší koľko jej ostáva času.
Pri tejto myšlienke som sa vrátila do postele. Čas strávený tu mi pomohol. Uvedomila som si, že mám ešte toľko nesplnených snov. No kto vie, či ešte stihnem aspoň jeden zrealizovať. Najradšej zo všetkého by som sa asi chcela vrátiť domov. Chcela by som vidieť znova moju rodinu, ktorú som opustila. Kto vie ako sa im darí? Keby som mala aspoň ich číslo, no nemám nič.


Tieto myšlienky ma trýznili. Cítila som sa zúfalo, pretože som vedela, že moje šance znova ich vidieť sú naozaj mizivé. Zakryla som sa paplónom až po uši a schúlila sa do kĺbka. Čas v nemocnici sa vliekol naozaj veľmi pomaly. Zavrela som oči a snažila sa zaspať. Už už by sa mi to podarilo, keby som nezapočula niečí krik. Jeho hlas som ihneď spoznala, a tak som vyskočila z postele. Môj manžel John vtrhol do izby ako zmyslov zbavený. Hneď za ním dobehla rozrušená sestrička, ktorá ho upozorňovala, že nie sú návštevné hodiny.
"Je to moja manželka!" okríkol ju John.


"Prosím vás, mohli by ste ho nechať so mnou na chvíľku?" vstúpila som im do toho.
"Ste si istá?" spýtala sa ma mladá sestrička.
"Som," usmiala som sa na ňu a ona zabuchla dvere.
"Čo to tu dočerta stváraš?!" vyskočil na mňa John.
"Som v nemocnici ak si si to nevšimol," odvrkla som.
"Miesto toho aby si pracovala a zarábala na živobytie, tak si tu vyvaľuješ šunky a oddychuješ!" začal na mňa zvyšovať hlas.
"Nie som tu dobrovoľne," bránila som sa.
"Tak teraz pekne vstaneš, oblečieš sa a spoločne odídeme," schmatol ma za lakeť a ťahal ma von z postele.
"To bolí, pusti ma!" vytrhla som si ruku z jeho zovretia.
"Nerob scény a obleč sa!" hodil po mne oblečenie, ktoré som mala v skrini. Bolo mi z toho na nič. Ani sa len neopýtal ako mi je a čo je vlastne so mnou. Nezaujímalo ho to. Jediné na čo ma potreboval doma, bolo aby nebol sám. Veď kto iný by s ním dokázal vydržať?
"Čo tu stojíš ako hlupaňa? Poďme, obliekaj sa!" naháňal ma.
"John, ja nemôžem," snažila som sa mu vysvetliť čo je vo veci, no on ma nepustil ani k slovu.
"Neštvi ma! Už som dosť vytočený. Celé dni som o tebe ani len nepočul! Keby nebolo tej hlúpej Leny, s ktorou sa kade tade flákaš, ani by som nevedel, že si v nemocnici!" začal mi vytáčať.
"Keby mi aspoň raz zdvihneš mobil, tak by si to aj vedel!" ohradila som sa.
"Nevystrkuj na mňa tie tvoje pazúre!" pristúpil ku mne a znova ma schmatol, no tentoraz s väčšou silou. Zakvílila som od bolesti, no s ním to ani len nepohlo.
"Tu máš, obleč sa. A už nediskutujem," hodil po mne tričko s druhou rukou. Iba som prikývla a on sa odstúpil. Cítila som sa ešte pomerne slabo, no snažila som sa na to nemyslieť.
Pravou rukou som si rozopínala zadné gombíky na nemocničnej košely, keď do izby vošiel Ian, ktorý si zjavne nevšimol, že nie som sama. John sedel na kresle za dverami, takže ho nebolo moc vidieť.
"Ups, prepáč asi som mal zaklopať," ospravedlnil sa, keď zbadal, že sa práve plánujem vyzliecť. Znervóznela som. Bála som sa ako John zareaguje, keď zbadá neznámeho muža v mojej izbe.
"Ale počkaj, čo tie veci?" pozrel sa na posteľ, kde ležali.
"M- mal by si ísť," zakoktala som sa.
"Nehovor mi, že chceš utiecť?" pozrel na mňa prísne.
"Ian prosím," úpenlivo som na neho pozerala a dúfala, že odíde.
"Nie, to predsa nemôžeš. Zbláznila si sa?" podišiel ku mne a chytil ma za ruku. Pocítila som úzkosť. Nechápala som ako je to možné, že tento chlap pociťuje o mňa oveľa väčší strach ako môj vlastný manžel. V hrdle sa mi urobila hrča, cez ktorú som len ťažko drali slová. Cítila som ako sa mi do očí tisnú slzy.
"Ty to nechápeš," pokrútila som hlavou.
"Tak mi to vysvetli," nabádal ma, no vtedy do toho zasiahol John.
"Pokojne ti to vysvetlím ja," ozval sa z roha a Ian sa celý strhol. Otočil sa k nemu.
"A ty si?" prekvapene sa ho spýtal.
"Som Johnattan, ale volajú ma John. No v prvom rade som manžel Ashley," posledné slová zdôraznil. Pozrela som sa do zeme. Síce som nevidela Ianovu tvár, cítila som jeho pohľad na sebe. Zrazu moja ruka bola voľná. Už som necítila jeho hrejivé teplo.
"Stratil si reč?" opýtal sa ho arogantne John.
"Nie, iba som prekvapený," odvetil.
"Určite ti táto malá mrcha pobláznila hlavu a nič ti o mne nepovedala. Však je to tak?" opýtal sa ho na rovinu a v tej chvíli som sa cítila zasa ako tá najväčšia špina. Nazval ma mrchou a to pred ním.
"V podstate nie. Nie som prekvapený z toho, že má manžela. O tom mi povedala," odvetil mu Ian a ja som na neho nechápavo pozrela. V živote som sa mu o tom ani len nezmienila. S touto odpoveďou však zrejme vykoľajil aj samotného Johna, ktorý si nervózne podupkával pravou nohou.
"Tak potom z čoho si prekvapený?" nechápavo sa ho opýtal.
"Z toho akého úbožiaka si vzala. Už na prvý pohľad je zrejmé, že si ju vôbec nevážiš. Nezaslúžiš si ženu ako je Ashley," povedal a ja som ostala ako obarená. Neverila som vlastným ušiam. Toto pre mňa ešte nikdy nikto v živote neurobil. Ian bol ako môj anjel strážny, ktorý ani na to nemal dôvod, no ochraňoval ma.
"Ty hajzel, toto ešte odvoláš!" zavrčal zlostne John a skočil po ňom. Ostatné sa udialo až príliš rýchlo. Registrovala som ako sa bijú, ja som zúfalo kričala a snažila sa ich oddeliť. Nakoniec sa to podarilo až lekárom, ktorý mali službu na tomto poschodí. Johna vyhodili z nemocnice a Ian vybavil, aby mal zákaz sa tu približovať.
"Si v poriadku?" posadil sa ku mne na posteľ, keď sme ostali samý.
"Zbláznil si sa?!" vyskočila som po ňom. Síce sa mi páčilo, že sa ma zastal, no neuvedomil si, že to týmto všetko zhoršil. John ma zabije keď sa vrátim domov a na druhej strane som pociťovala strach o Iana.
"Iba som ťa chránil," bránil sa.
"Neprosila som ťa o to. Viem sa aj sama brániť," odvrkla som.
"Videl som. Pokojne si od neho necháš hovoriť mrcha a podobné veci. Ten chlap je chorý. Stačil mi jeden jediný pohľad na neho a vedel som, že od neho nemôže človek čakať nič dobré."
"Je to môj manžel," upozornila som ho.
"To z neho nerobí menšieho hajzla," odvetil a ja som sa na neho pozrela. V podstate mal pravdu. Chcela som ho ešte hájiť, no nemala som prečo. Miesto odpovede som sa iba na neho usmiala.
"Ďakujem," šepla som.
"Vieš čo nechápem?" spýtal sa zrazu.
"Hm," nadvihla som obočím.
"Ako je možné, že si si vzala takého kreténa?"
"John nebol vždy taký. Keď som ho spoznala bol úžasný. Taký dobrodruh, slobodný a s veľkými ideálmi a snami."
"Chápem, zamilovala si sa do neho," skočil mi do reči.
"Nenazvala by som to tak."
"Nevydala si sa za neho z lásky?" prekvapene sa opýtal.
"Nie," pokrútila som hlavou.
"Tak potom prečo?" vyzvedal.
"Povedzme, že som to urobila preto, aby som zabudla na niekoho iného," pozrela som sa mu do očí, ktoré ma pozorovali.
"Auč," povzdychol nahlas a prekvapene nadvihol obočím.
"Čo už. Teraz už viem, že to bola chyba," snažila som sa to odľahčiť.
"Môžem sa ťa niečo opýtať?"
"Jasné," odvetila som.
"Pomohlo to aspoň?" opýtal sa.
"Čo či pomohlo?" nechápala som.
"Ten sobáš. Zabudla si na toho chlapa, na ktorého si chcela?"
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 happysitecelebs happysitecelebs | Web | 24. listopadu 2011 v 15:41 | Reagovat

pekné :P

dáš mi prosím hlas ? :P rada oplatím v čomkoľvek :P

http://vianocny.datart.sk/ema-porubska-si-praje-notebook-hp/

P.S. prepáč za reklamu ;)

2 Kika Kika | Web | 24. listopadu 2011 v 18:12 | Reagovat

Super.. :D

3 Kika Kika | Web | 28. listopadu 2011 v 18:32 | Reagovat

Ahoj, strašne moc ťa prosím pridaj ozdôbku na tento stromček http://vianocny.datart.sk/dominika-kolackovska-si-praje-digitalny-fotoaparat-nikon/ diki moc.. :)

4 Kika Kika | Web | 30. listopadu 2011 v 19:01 | Reagovat

Ahoj, chcem ťa poprosiť či by si mi nedala hlas v SONC http://tvd-stefan-elena-damon.blog.cz/1111/sonc-1-kolo#komentar95608912 som tam ako Kika s Paulom Wesleym.. :)

5 Angie Angie | 1. prosince 2011 v 19:20 | Reagovat

Jééj

6 Sima Sima | E-mail | Web | 4. prosince 2011 v 14:21 | Reagovat

Ahoj, prosím ťa mohla by si za mňa zahlasovať tu

http://domcikeee.blog.cz/1111/best-stelena-scene-from-vampire-diaries-6-kolo

Som tam ako Sima.
Hlasuje sa v ankete pod článkom. Ak budeš potrebovať, tvoj hlas rada oplatím :)

7 Kika Kika | Web | 4. prosince 2011 v 19:02 | Reagovat

Ahoj, prosím prečítaj si tento článok... je to dôležité.. Ďakujem.. http://domcikeee.blog.cz/1112/new-gallery

8 docolor docolor | Web | 6. prosince 2011 v 20:54 | Reagovat

Ďalšiu! Ďalšiu! :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama