Hľadám Affs- TU!
Chceš si objednať layout? - sem

Please, Don’t walk- 18. kapitola

14. ledna 2012 v 18:09 | Mima

Please, Don't walk- 18. kapitola

Cestou späť na hotel sme sa všetci zabávali na Paulovom účte. Chúďa, ten iba mĺkvo pozeral von oknom a celý čas sa mračil. Viezli sme sa taxíkom, v ktorom sme sedeli ja, Tina, SUzi, Mary, Joseph a Paul. Ostatní išli ďalšími taxíkmi.
"Wesley, ber to z pozitívnej stránky," ozvala sa Suzi, ktorá so smiechom doplnila: "Prišiel si na to skôr ako ťa odprevadila do svojho pokoja."
Len tak tak som zadržiavala smiech. Ostatné baby vybuchli, len Tina na neho súcitne hľadela. Joseph bol tiež kúsok nesvoj. Možno, že premýšľal koľko z tých ženských v skutočnosti ani ženské neboli. Ale tak im treba. Doplatili na svoju chlipnosť.
"Mne sa nezdala ani tá dlhonohá čiernovláska," zamyslela sa nahlas Mary a Joseph na ňu okamžite zazrel, ktorý mal cez seba prehodené iba svoje sako, keďže jeho tričko som mala na sebe ja.
"Samantha je žena," ohradil sa ihneď.
"Ako si tým môžeš byť tak istý?" pozrela som sa na neho.
"Nie som hlúpy, že by som nerozoznal chlapa od ženy," zamračil sa, pričom si neuvedomil čo povedal.
"No tak to ti pekne ďakujem," pozrel na neho nahnevane Paul.
"Prepáč braček, nemyslel som to tak," potľapol ho po pleci, no Paul sa ihneď uhol. Asi mu bol aj ten najmenší dotyk chlapa nepríjemný.


"Teraz som za toho najväčšieho debila," zašomral a znova sa zadíval von oknom.
"No tak Paul, neber si to tak," prihovorila sa k nemu Tina a chápavo na neho pozrela.
"To sa stáva," povedala.
"Vážne?" pozrel sa na ňu.
"Dobre, preháňam. Nestáva sa to, ale aspoň máš zážitok," trepla prvé čo ju napadlo a ja som vybuchla do hlasného smiechu. Taxikár na mňa zazrel a Suzi ma buchla po ruke, aby som prestala. Každý sa ho snažil utešiť, síce si z neho možno aj nevedomky robili srandu.
"Paul, poviem ti to tak. Si hlupák," povedala som mu a znova som vybuchla smiech. Stále dookola som si premietala tu situáciu a nemohla som sa utíšiť. Ostatné baby pomaly prechádzal smiech, no mňa stále držal. Možno im ho prišlo naozaj ľúto.
"Mohla by si sa upokojiť?" spýtal sa ma Joseph.
"Prečo? Nič zlé nerobím. Ja za to nemôžem, že sa Paul nechal ocucávať chlapom," bránila som sa. Našťastie práve v tom taxík zastal a ja som vyšla vonku. Potrebovala som chytiť druhý dych. No ešte pred odchodom do izby som si neodpustila štipľavú poznámku.
"A Paul!" zvolala som za ním, keď odomykal dvere svojej izby.
"Ak by si mal zlé sny, zavolaj na recepciu. Určite budú takí milí, ak ich požiadaš a pošlú ti jedných z ich nabitých SBS- károv, aby ťa utešili," doplnila som.
"Tiahni niekam," odvrkol mi a silno trepol za sebou dverami.
"Chudáčik," zasmiala som sa a pobavene vošla za ostatnými babami do izby.
"Nepreháňaš to?" opýtala sa ma Majka.
"Iba sa zabávam," pokrčila som plecami.
"Dobre robí. Zaslúži si to. Oklamali nás," zastala sa ma Maťka a ja som sa na ňu usmiala. V tom sa Tina bez slova zdvihla a s vážnym výrazom sa vybrala ku dverám.
"Kam ideš o tejto hodine?" spýtala sa jej Mary, ktorá sa práve prezliekla do pyžama.
"Iba sa prejsť," odvetila bez záujmu a zatvorila za sebou dvere.
"Zdá sa mi to alebo sa hnevá?" pozrela som na dievčatá, ale oni nič nepovedali. Nechápavo som pokrútila hlavou a vošla do kúpeľne. Práve som si umývala zuby, keď som započula klopanie na dvere. Následne som počula Ianov hlas, ktorý sa pýtal Mary, či by sa s ňou nešiel prejsť na pláž.
Keďže som bola ešte stále v podnapitom stave, vykukla som cez dvere so zubnou kefkou v ústach a usmiala sa na nich.
"Ty ešte nespíš?" pozrel sa na mňa a ja som pokývala hlavou, že nie.
"Počkáš chvíľku?" spýtala sa ho Mary a on s úsmevom prikývol.
"Kúpeľňa voľná," vybrala som kefku z úst a vyšla som von. Mary následne vošla do nej a zavrela sa.
"Takže čo?" pristúpila som na chodbu k Ianovi a neuvedomila som si, že v kúpeľni som si už stiahla rifle. Na sebe som mala iba Josephove tričko.
"Čo čo?" nechápavo na mňa zazrel.
"Ty máš záujem o našu Mary," usmiala som sa.
"Možno," odvetil nezaujate.
"Takže prechádzka. Len ty a ona v noci po pláži. Studený vánok vám bude viať do tvári, ty ako gentlman jej ponúkneš tvoje sako a objímeš ju okolo pása, aby jej bolo teplejšie. Potom zastanete, budete si dlho hľadieť do očí a...." rozhovorila som sa a predstavovala som si to. To bola moja chyba. Vždy, keď som bola opitá, veľa som rozprávala. A v tomto prípade som úplne zabudla, že Ian je niekto koho som chcela stretnúť už pár rokov. Niekto kto sa stal mojim idolom a jedným časom aj platonickou láskou. Teraz som na to všetko zabudla. Pri predstave ako kráča s Mary po pláži, som sa blažene usmievala. Vedela som presne ako je Mary z neho hotová.
"To by stačilo," zastavil ma Ian.
"Alebo by si s ňou mohol vkročiť do mora. Ale nehoď ju tam surovo. Poradím ti. Vezmi si ju nežne do náručia a pomalými krokmi vstupuj do vody. Keď už budeš do pol pása vo vode...."
"Bože čo som komu urobil?" skočil mi do reči, no v tom z izby vyšiel Joseph.
"Čo sa to tu deje?" opýtal sa.
"Nič, iba Ianovi vysvetľujem ako by mohol zbaliť Mary," usmiala som sa.
"Si moja záchrana," pozrel sa Ian na Josepha, ktorý sa tváril, že ničomu nechápe.
"Teraz ťa tu s ním nechám. Idem si ešte po niečo do svojej izby. Povedz Mary, že ju tam čaká," pozrel sa na mňa.
"Ale ešte som ti nedopovedal všetko. Chýba to najhlavnejšie!" kričala som za ním, keď sa nám zdiaľoval.
"Ešte som sa nedostala k bozku," povzdychla som si a poškrabala sa za hlavu.
"Si v poriadku?" opýtal sa ma Joseph, pričom sa mračil.
"Uhm," prikývla som.
"Tak môžem ísť spať, dobrú," odvetil a otočil sa mi chrbtom. Tentoraz som to bola ja, ktorá sa zamračila. On chce iba tak odísť, ani sa nerozlúči. Ani mi len nedá bozk na dobrú noc!
"Joe, počkaj!" zastavila som ho a on sa ku mne otočil.
"Vraciam," doplnila som a začala som si nemotorne vyzliekať tričko.
"Čo to robíš? Si na chodbe!" upozornil ma.
"Iba ti vraciam čo je tvoje," podávala som mu tričko, pričom som ostala iba v spodnej bielizni. Joseph na mňa zarazene hľadel a v tom vyšla na chodbu aj Mary, ktorá na nás zazerala.
"Mám sa pýtať?" povedala a Joey iba pokrútil hlavou.
"Kde je Ian?"
"V izbe, čaká ťa," usmiala som sa a ona sa zhlboka nadýchla a nasmerovala si to k jeho izbe. Pozorovala som ju, kým nedošla k jeho izbe a nezaklopala. Urobila som pár krokov k Josephovi, aby som lepšie videla ako vchádza dnu do jeho izby, keď som v tom nemotorne zakopla o jeho nohu. On ma však našťastie zachytil a ja som nespadla. Ocitla som sa v jeho náručí a znova som pocítila to čo pred chvíľkou v tom bare.
"Ďakujem," usmiala som sa.
"Mala by si ísť už spať," ukázal mi na dvere izby, ktoré Mary pred odchodom zatvorila.
"Mne je dobre," odvetila som.
"Som si istý, že zajtra budeš tvrdiť pravý opak," povedal, pričom sa tváril stále vážne. Ani raz sa neusmial a to sa mi nepáčilo. Tváril sa akoby som mu bola ľahostajná. Akoby to, že tu stojím polonahá v jeho náručí s ním vôbec nič nerobí. A možno to naozaj nič s ním nerobí. Nikdy mi nedal ani ten najmenší náznak toho, aby som si myslela niečo iné. Práve naopak, buď sa ku mne správal zle alebo akoby som neexistovala.
Pri tejto myšlienka som zosmutnela. Ak by to bola pravda, tak by to znamenalo, že som mu naozaj úplne ľahostajná.
"Som hlupaňa," pošepla som si a odtiahla sa od neho.
"Si opitá," opravil ma. Pokrútila som hlavou a bez slova som vošla do izby, kde už v posteli ležali ostatné baby. Pomalými krokmi som sa dostala do postele. Ani som sa len neprezliekla. Nemala som na nič náladu. Stále dookola som musela myslieť na to, že som Josephovi úplne ukradnutá. Určite to tak bude, inak by sa nechoval tak chladne, ako sa chová. A vlastne prečo by ma to malo trápiť? Veď ho neznášam. Od prvej chvíle, keď som ho zbadala som ho neznášala. Áno v to ráno, keď som ho načapala ako si pochutnáva na mojich toastov.
Pri tejto spomienke som sa zasmiala. Ešte dnes si pamätám aké haló som kvôli tomu robila. Možno som to prehnala. Možno má Joe pravdu, keď mi hovorí, že sa správam ako rozmaznané decko.
Ráno, keď som sa prebudila, už nikto neležal vo svojej posteli. Nadvihla som hlavu, v ktorej mi neskutočne trešťalo a pozrela som sa na mobil. Bolo pol dvanástej na obed. Lenivo som sa vytrepala z postele a išla sa umyť. Bolo mi zle. Nechápem ako je možné, že ostatným babám skoro nič nebolo. Zo začiatku hej, ale potom sa nejako skoncolidovali. Len ja som bola tá, ktorej to poriadne udrelo.
"Sakra. Už nepijem," šomrala som podráždene, keď mi padali veci z rúk.
"Kašlem to," zabuchla som dvere kúpeľne a zaľahla naspäť do postele. Objala som si vankúš, keď v tom mi zazvonil mobil.
"Prosím?" unavene som sa opýtala a v tom sa spustil krik mojej mami:
"Čo to mal ten včerajšok znamenať?! Myslela som si, že už si dospelá a zodpovedná, no mýlila som sa!"
"Mama počkaj, čo sa deje?" opýtala som sa pokojne.
"Ty sa ešte pýtaš čo sa deje?! To ti nestačí, že si sa opila? Ale nieee, princeznička skončí so striptérmi polonahá v striptízovom bare a ty sa ešte pýtaš čo sa deje?!" vrieskala na mňa ako zmyslov zbavená. Šokovane som sa posadila.
"O- odkiaľ to vieš?" zakoktala som sa.
"To si naozaj myslíš, že to bulvár nebude riešiť, keď si tam bola s hviezdami?! A k tomu Joseph, myslela som si, že dá na teba pozor. Sklamala si ma," posledné slová ma zaboleli. Celý život som sa toho bála. Odkedy zomrel môj brat, snažila som sa robiť presne to čo odo mňa chcela. Počuť niečo také ma naozaj dorazilo.
"Mami ja ti to vysvetlím," skrotla som.
"Nechcem počuť žiadne vysvetlenie. Všetko je už jasné. Nie si taká za akú som ťa pokladala. Zajtra, že si doma," povedala rázne.
"Zajtra? Ale ja mám zaplatené ešte do konca týždňa."
"To ma nezaujíma. A je to tvoj problém ako sa dostaneš domov. Už viac nedovolím, aby si si robila čo chceš. A odkáž Josephovi, že som si o ňom myslela iné veci a..." chcela dopovedať, no skočila som jej do reči.
"On za nič nemôže. Joe je v tom nevinne," bránila som ho.
"Vinne či nevinne, sľúbil mi, že dá na teba pozor!"
"Viem sa o seba postarať aj sama, nepotrebujem dozor."
"No to vidím," ironicky poznamenala a zložila. Zhlboka som si povzdychla a snažila sa neplakať. Nie, už sa nebudem správať ako dieťa. Nerozplačem sa. Odídem ako to chce mama. Možno mi odpustí a ja si získam znova jej dôveru. Áno, určite to tak bude, musí byť. Postavila som sa z postele a vyiahla som kufor.
Tieto dni ostanú iba peknou spomienkou na leto s úžasnými ľuďmi. Baby ešte stretnem určite. A cast? Nemôžem sa sťažovať. Splnil sa mi sen a spoznala som ich. Vlastne som dosiahla všetko čo som chcela. Tak prečo mi je zrAZu tak na nič, keď musím odísť?
Z mojich myšlienok ma vyrušilo hlasné klopanie na dvere. Rýchlo som si utrela slzy a išla otvoriť. Dvere som pootvorila iiba kúsok, aby nikto nezbadal, že sa balím.
Bol to Paul, ktorý sa cez zo mňa nahýnal a pozeral mi do izby.
"Hľadáš niečo alebo niekoho?" opýtala som sa ho.
"Je tu Tina?" odvetil mi otázkou.
"Nie," odvetila som.
"Neverím. Musí tu byť," odbil ma a vtrhol do izby.
"Heej Wesley?!" skríkla som.
"Tina?" volal jej meno a nazrel do kúpeľne.
"Nie je tu," zamračil sa, keď ju nenašiel.
"Vážne?" ironicky som sa spýtala.
"Prepáč myslel som, že mi...." nedopovedal, pretože jeho pohľad padol na kufor.
"Čo to je?" ukázal na neho rukou.
"Kufor?" skúsila som.
"Viem čo to je, ale na čo to je?"
"Na veci?"
"Vieš ako to myslím," pozrel na mňa. Začala som sa ošívať. Nevedela som čo povedať.
"Ty odchádzaš?" opýtal sa ma.
"Nie si rád? Konečne ťa nebude mať kto podrypovať," snažila som sa o úsmev.
"Máš predsa zaplatené do konca týždňa," zamračil sa.
"Ja viem....viem. Len...mal by si ísť," ukázala som na dvere. Nechcela som mu povedať prečo odchádzam. Možno by to nepochopil. Ak by som mu povedala, že iba kvôli tomu, že to mama chce, tak by to určite nepochopil. Predsa som už dospelá a sama rozhodujem. Ale on ani nikto z týchto ľudí nepozná moju minulosť. Nikto nevie, že mi zomrel brat. Dobre, nikto okrem Josepha. Ale ten si to možno už tiež nepamätá. Bolo to už dávno. Síce prešli 10 rokov, mne to pripadá ako včera. A viem, že aj mojej rodine. Keď som vtedy videla moju mamu celú zdrvenú prisahala som, že nikdy neurobím nič také aby bola zo mňa sklamaná. A teraz? Teraz je nielen sklamaná ale aj znechutená. Nie, musím to nejako napraviť.
"Ale prečo?" nechápal Paul.
"Preto. Radšej mi povedz prečo hľadáš Tinu?" skúsila som zmeniť tému, pri ktorej on však očividne znervóznel.
"Niečo sa medzi vami stalo," skonštatovala som a uprene na neho hľadela.
"Nemeň tému," snažil sa zakryť svoje rozpaky.
"Vy ste spolu strávili noc. Však je to tak?" nadšene som podskočila.
"Aj keby, nič z toho," odvetil a založil si ruky do vreciek.
"Prečo?" nechápala som.
"Ušla. Ráno, keď som sa vzbudil, ona tam už nebola. A nikde ju neviem nájsť," povedal a sklonil hlavu.
"Možno iba potrebovala byť sama a dať si do poriadku svoje pocity," pokrčila som plecami.
"Myslíš?" nadvihol tvár.
"Môže to byť jedna z možností," usmiala som sa.
"Ďakujem," úsmev mi opätoval.
"Za to ma pozývaš na raňajky. Som hladná," povedala som žartovne.
"Stráviť s tebou osamote viac ako hodinu?" zamračil sa.
"Heeej!" drgla som do neho a obaja sme vykročili z izby.
"Vieš, že som v celku aj rada, že práve vďaka Tine si si potvrdil, že si naozaj na ženské?" rýpla som, keď sme vstupovali do jedálne.
"Ty s tým neprestaneš, však?" zasmial sa.
"To si píš," odvetila som.
Po raňajkách, na ktorých som musela Paulovi sľúbiť, že aspoň oznámim svoj odchod aj ostatným, som sa vybrala na recepciu, z ktorej som si zabookovali letenku na Slovensko na zajtra ráno. Paul ma zatiaľ čakal pred hotelom a potom sme sa spoločne vybrali na pláž, kde boli už všetci ostatní. Dokonca aj Tina, ktorá keď zbadala Paula, rýchlo uhla pohľadom. Mala som dve alternatívy. Buď ľutovala čo urobila alebo má strach z toho čo k nemu cíti. Alebo ešte môže byť, že Paul ako milenec nestojí za nič a preto od neho ušla. Ale táto možnosť sa mi nejako nepozdávala. Pri tom ako vyzerá, tak nemyslím, že by nestál za nič.
Môj zrak potom uletel na skupinku dvoch ľudí v mori, ktorí sa bláznili. Bola to Mary, ktorá práve sedela Ianovi na pleciach a on ju zhadzoval do vody. Mike so Suzi zasa stavali hrad z piesku, síce sa to skôr podobalo na zrúcaninu, mali z toho obaja neskutočnú radosť. Maťka so Zachom zasa zasypávali Matta do piesku. Už stačilo len málo a bolo by mu vidieť iba tvár. Majka si so Stevenom niečo štebotali na deke, pričom on ju natieral opaľovacím krémom.
Na ako posledného som sa pozrela na Josepha, ktorý sa práve smial na Mattowom výraze, ktorý fajčil cigaretu zahrabaný v piesku. Zacítila som ako ma Paul chytil za ruku. Pozrela som sa na neho a on mi ukázal, aby som urobila to, na čo som sem prišla. Síce som vedela, že to nechcem urobiť, no musela som to. Dnešok bude moja rozlúčka s najúžasnejšími ľuďmi,akých som kedy spoznala.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Máte radi Josepha Morgana?

Áno
Nie

Komentáře

1 Kulicka Kulicka | Web | 14. ledna 2012 v 18:12 | Reagovat

Dobry clanek, mrkni na muj web

2 verca verca | 14. ledna 2012 v 21:06 | Reagovat

uzasna kapitola uz se tesim na dalsi

3 CuMelKaa CuMelKaa | Web | 30. ledna 2012 v 20:39 | Reagovat

Ahojky u me na blogu je soutez o nej upira nebo upirku nechces se prihlasit byla bych moc rada =) Jinak pokud to beres jako  reklamu tak se omlouvam =)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama