Hľadám Affs- TU!
Chceš si objednať layout? - sem

Charlotte- 15. kapitola

1. února 2012 v 17:16 | Mima

Charlotte- 15. kapitola

Prešli už celé dva týždne od môjho stretnutia s Klausom. Celé 14 dní a za ten čas sa v podstate nič nestalo. Myslela som si, že ma bude hľadať, no asi som sa mýlila. Nepostrehla som ani najmenšiu zmienku o tom, že by sa so mnou chcel stretnúť. Škoda, ešte pred svojim odchodom som ho chcela vidieť a rozlúčiť sa.
Do kufra som si zabalila len to najhlavnejšie. Ostatok si kúpim v meste. Zbožňujem nakupovanie nových módnych trendov a doplnkov. Veľkomestá som vždy zbožňovala. Síce som sa často musela skrývať, dni, ktoré som bola voľná som si užívala plnými dúškami.
Z mojich myšlienok ma prerušilo klopanie na dvere.
"Vitaj Damon," usmiala som sa, keď som otvorila.
"Balíš?" nazrel mi cez rameno do izby.
"Nebaví ma to tu," pokrčila som plecom.
"Máme nedoriešenú záležitosť, takže ostávaš," povedal sebavedome a zahryzol si do spodnej pery.
"Asi som ťa prepočula. Môžeš zopakovať čo si práve povedal?" oprela som sa o dvere.
"Že ostávaš," stále pôsobil, že je sám sebou úplne istý.


"Fešák, musím ťa sklamať. Mám dôležitejšie veci na práci ako ti utierať mlieko z brady," odvetila som a vybrala som sa ku posteli na ktorej som mala položený kufor. Vzala som si ho a prešla okolo Damona, pri ktorom som ho nechala.
"Buď gentlman a vezmi ho," povedala som a kráčala dolu schodmi. Počula som ako si niečo zašomral, no nedávala som tomu pozornosť. Zastala som až keď sa objavil oproti mne a tým mi zatarasil cestu.
"Nie tak rýchlo, máme problém," pozrel na mňa uprene.
"Ak mi neuhneš z cesty, potom len zistíš čo znamená mať problém," naklonila som sa bližšie k nemu.
"Klaus," povedal jednoslovne a ja som spozornela. Myslela som si, že sa od toho plesu nikomu neozval.
"Vyhľadal Elenu a snažil sa s ňou uzavrieť dohodu," dopovedal.
"A čo ja mám s tým?" snažila som sa predstierať, že ma to nezaujíma.
"Čo spôsobí spojenie tvojej a jeho krvi?" opýtal sa ma a ja som uhla pohľadom. Klaus urobil krok, ktorý som nečakala. AK im to povedal, tak....nie, on im to nemohol povedať. Riskoval by tým všetko.
"Neviem o čom hovoríš," pozrela som sa po malom zaváhaní na neho.
"Takže je na tom niečo pravdy. Nevrátila si sa iba kvôli pomste, je v tom viac oveľa viac. Vedel som to," víťazoslávne sa zatváril a nadvihol pravým obočím.
"Poviem ti tajomstvo," natiahla som sa na špičky tvárou tesne k jeho a prstom som mu prešla po pere.
"Nikdy nie je nič iba biele alebo čierne. Porozmýšľaj o tom," bola som už tesne pri jeho perách, keď som sa odtiahla a pomalým krokom prešla okolo neho.
"Dám ti ešte radu," otočila som sa na konci schodiska.
"Snaž sa zbaviť tých citov čo uchovávaš k Elene."
"Prečo?" zamračil sa.
"Povedzme, že preto, že Petrove majú v sebe schopnosť iba využívať a trápiť," usmiala som sa a odišla. Nasadla som do auta a naštartovala. Bola som nervózna. Klaus nesedí doma a nedumá nad naším stretnutím ako som si myslela. Práve naopak. Urobil prvý krok. Budem sa musieť ponáhľať. Budem sa musieť čím skôr vrátiť s tými prekliatymi mincami, ktoré mi mal Finn doniesť. No po ňom už dlhú dobu nie je ani stopy.
"Nezodpovedný imbecil," zašomrala som si a silnejšie uchopila volant.
Večer som už vybaľovala v mojej novej izbe v hoteli na okraji mesta. Bol malý a tým pádom nenápadný. Presne taký som potrebovala. Po výdatnej večeri, ktorou sa stal poslíček hotela som sa vybrala do miestneho múzea. Síce už bolo večer a bolo už určite zatvorené, vedela som, že ho tam nájdem. Skoro nikdy odtiaľ neodchádzal. Gabriel zbožňuje to miesto. Niekedy si naozaj myslím, že mu muselo preskočiť. Hlavne, keď sa rozprával s rôznymi predmetmi a tým dokázal stráviť naozaj dlhé hodiny. Ale tak, zoberme si zasa, večnosť je naozaj dlhá doba.
"Charlotte, aké príjemné prekvapenie," privítal ma s priateľským úsmevom a ja som ho objala.
"Ako sa darí Gabriel. Vidím, že sa to tu skoro vôbec nezmenilo," poobzerala som sa okolo seba.
"Veď vieš, radšej ostávam pri starých veciach," pokrčil ramenami.
"Viem, viem. Živým príkladom bola Samantha. Ešte stále chodíš na jej hrob?" opýtala som sa. Totižto tento môj starý známy sa pred 150 rokmi zamiloval do človeka. Bola to v celku fajn holka iba kúsok precitlivená. Nakoniec si vybrala, že chce ostať človekom, no celý svoj zvyšok života strávila s Gabrielom, ktorému vôbec nevadil vekový rozdiel. Kým on mal stále 31 rokov ona už mala 78. Zvláštne, ale tak láska je láska....
"Už nie, za to si na ňu spomeniem každý deň. Tá žena mi chýba," povzdychol si zasnene a ja som ho pohladila po líci.
"Nepremýšľal si o tom, že sa znova zamiluješ?"
"Možno raz, no najprv musí čas zahojiť staré rany," pozrel do zeme.
"Už prešlo viac ako storočie," zasmiala som sa a doplnila: "A k tomu, máš v sebe vypínač, ktorý stačí vypnúť a hotovo. Po probléme."
"Vieš, že to nefunguje," pozrel sa na mňa.
"Viem, ale rada sa o tom presviedčam," odvetila som.
"Dobre, dosť bolo chodenie okolo horúcej kaši. Na čo si prišla? Pretože obaja dobre vieme, že Charlotte Petrová nikdy nechodí len tak," zapýril sa do mňa pohľadom.
"Teba nemôžem oklamať," pokrčila som porazene nos, že ma odhalil.
"To nemôžeš ani len skúšať. Tak čo ťa sem privádza?"
"Mince," odvetila som jednoslovne. Hneď po tom celý znervóznel, síce sa snažil pôsobiť vyrovnane. Zbadala som ako sa na chvíľku zamračil a uhol pohľadom.
"Prišla som po nich," povedala som.
"P- prečo tak zrazu?" koktavo sa opýtal.
"Potrebujem ich," odvetila som rázne.
"Ak ich potrebuješ, znamená to, že už nastal čas," začal nahlas premýšľať.
"Povedzme, že sa to už začalo," pritakala som mu.
"Bože môj," šepol.
"Tebe sa nič nestane. Jediné čo po tebe chcem je, aby si mi ich vrátil."
"Nemôžem, nemôžem ti ich dať," pokrútil hlavou.
"Ako to, že mi ich nemôžeš dať?" opýtala som sa a pristúpila k nemu.
"Nesmiem dovoliť, aby sa naplnila veštba. Znamenalo by to, že by všetci upíry zmizli z tohto sveta a tým pádom by som zmizol aj ja a ja..."
"Gabriel!" skríkla som jeho meno, čím som mu skočila do reči.
"Už som ti povedala, že sa nemusíš ničoho obávať," dopovedala som to znova priateľsky.
"Prepáč Charlotte," pokrútil hlavou a šepotom dodal: "neber to osobne."
Chcela som na to zareagovať, no skôr ako som to stihla, zacítila som ostrú bolesť, ktorá mi prenikla chrbtom. Od bolesti som vykríkla a upadla na zem.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 verca verca | 1. února 2012 v 18:21 | Reagovat

wooow konecne dalsi kapitolu sem tak stastna uz se tesim na dalsi kapitolu doufam ze bude co nejdriv bude ze??? jinak je vynikajici uz sem zvedava kdo ji co udelal a jak se s toho dostane stale doufam ze bude s klausem uz se moooooc tesim na dalsi kapitolu :D :D

2 Tina Tina | Web | 5. února 2012 v 20:45 | Reagovat

uu super :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama