Hľadám Affs- TU!
Chceš si objednať layout? - sem

Charlotte- 17. kapitola

9. února 2012 v 17:41 | Mima

Charlotte- 17. kapitola

Pomalými krokmi som vchádzala do salónu. Elijah stál pri krbe otočený chrbtom. Pozeral do plameňov. Jeho vzpriamený postoj naznačoval jeho ľahkú eleganciu. Od prvej chvíli som zbožňovala jeho elegantné spôsoby. To bola prvá vec, ktorú som si na ňom všimla, keď som sa s ním zoznámila.
"Nikdy to nebude ako za starých čias," ozval sa, pričom neurobil ani najmenší pohyb. Určite počul môj rozhovor s Klausom.
"Ja viem," odvetila som a vstúpila som úplne do salónu. A v tom nastalo ticho. Síce neviem čo behalo Elijahovi hlavou, ja som sa cítila pokojne. Celé tie roky som snívala o chvíli, kedy ho znova uvidím. Kedy ich znova uvidím. Klausa, ELijaha a Rebecu, ľudí, pre ktorých by som niekedy dávno obetovala aj celý život.
"Ďakujem za záchranu," začala som, aby som preťala ticho.
"Mala by si sa poďakovať môjmu bratovi," odvetil.
"Ty si ma odtiaľ dostal, vďaka patrí tebe," nedala som sa odrovnať.
"Kým sa on postaral o Gabriela," povedal a ja som sa zamračila.
"On- on zabil Gabriela?" opýtala som sa opatrne.


"Prečo sa neopýtaš jeho?" otočil sa ku mne a snažil sa udržať kamenný výraz.
"Čo sa ma chce opýtať?" v tom sa ozval Klausov hlas, ktorý následne okolo mňa prešiel a postavil sa vedľa Elijaha. Ten pohľad na nich vo mne vzbudzoval príval tepla, ktorý sa rozniesol po celom mojom vnútri.
"Takí rozdielni, no aj napriek tomu úplne rovnakí," zasmiala som sa.
"Na čo si sa vrátila Charlotte?" opýtal sa ma priamo Klaus. Už nevystupoval tak zmätene a zraniteľne ako pred chvíľkou v izbe. Už bol znova ten nebojácny a najmocnejší.
"Dobrá otázka," povzdychla som si a nahodila zamyslený výraz.
"Nezahrávaj sa s nami," varoval ma.
"Čoho sa bojíš Klaus hm?" pozrela som sa na neho a urobila pár krokov k nemu.
"Toho, že poznám tvoje slabé miesto alebo toho, že ťa môžem zničiť. Alebo nebodaj toho, že si uvedomíš, že si ma nikdy neprestal milovať?" pri poslednej vete som už stála pri ňom a prstom som mu opatrne prešla po hrudi. Postavila som sa na špičky a nahla sa tvárou k nemu. Z profilu som videla ako Elijah odvrátil tvár, aby sa na to nemusel pozerať. Usmiala som sa a obtrela si nos o Klausov, ktorý ani poriadne nedýchal.
V jednej sekunde sa však všetko zmenilo. Zacítila som ako mi vyvrtol ruku a rýchlosťou ma pritlačil tvárou k stene. Jednou rukou mi držal moju ruku za chrbtom a druhou mi držal vlasy, vďaka ktorými mi stále tlačil tvár k stene.
"Zabúdaš na jednu podstatnú vec," sykol mi do ucha a dodal: "Teraz ťa nenávidím. Varujem ťa Charlotte, urob jeden krok, čo i len najmenší proti mne a ja ti prisahám, že nebudem mať zľutovanie. Urobím z teba živú mŕtvolu, ktorá bude už na večnosť zavretá niekde v čiernej zemi, presne tam kde patríš."
Jeho vyhrážky ma rozosmiali a to ho ešte viac nahnevalo. Znova ma silno buchol o stenu a ja som od bolesti zastonala.
"Myslím to smrteľne vážne," upozornil ma a v tom ma pustil.
"Dobre dosť bolo tých nezmyslov, teraz vážne," povedala som a posadila som sa na sedačku. Obaja na mňa nechápavo pozreli. Asi si mysleli, že hneď ako budem voľná zdrhnem.
"Máme problém," oznámila som a oni sa na seba pozreli.
"Netvárte sa tak prekvapene," zasmiala som sa.
"Skôr ako začneme, potrebujem vedieť jednu vec."
"Čo týmto sleduješ?" zamračil sa na mňa Klaus.
"Zlatko ver, že to čo teraz poviem, môže najviac pomôcť práve tebe. Takže ma prosím neprerušuj a počúvaj," usmiala som sa na neho.
"A to ti mám veriť?" ironicky sa zasmial. Prekrútila som očami a pozrela na Elijaha.
"Elijah, pamätáš si večer pred rituálom? Bol si so mnou v osade neďaleko vášho domova," začala som. Klaus na neho hodil žiarlivý výraz a Elijah iba prikývol.
"Hľadali sme nejaký liek, ktorý by pomohol Kahlan dostať sa z moci Mikaela," doplnila som a pozrela na Klausa.
"Nepotrebujem vysvetlenie čo ste vy dvaja spolu samy robili," pozrel sa na mňa a ja som iba nadvihla obočím.
"Stretli sme toho zvláštneho chlapíka v sivom plášti," pokračovala som.
"Myslíš toho čo krýval?" opýtal sa Elijah.
"Presne. Vtedy sa ma dotkol a ja som zacítila niečo zvláštne. Povedala som ti, že cítim z neho niečo zlé. Bála som sa ho, no ty si ma uistil, že je to iba obyčajný mrzák, ktorý zablúdil."
"Ako vidím som tu zbytočný," ozval sa Klaus a vybral sa na odchod.
"Neskôr vysvitlo, že ten chlap nie je iba obyčajný človek! Je to čarodejnícky hybrid!" zvýšila som hlas, čím som zaujala Klausovu pozornosť.
"O kom to prosím ťa hovoríš?" zasmial sa a pozrel sa neveriacky na mňa.
"Povedzme, že o niekom kto ti môže pokojne zľahka nakopať zadok," odvetila som mu s ironickým podtónom a jemu zamrzol úsmev na tvári.
"Ale to nie je možné. Toľko sily by ho zabilo, to je proti prírode," zapojil sa do toho Elijah.
"Ako vidíš je. A práve preto potrebujem vašu pomoc."
"Prečo by sme ti mali veriť?" opýtal sa Klaus.
"Pretože nemáte na výber," odvetila som mu.
"Mňa neoblafneš," pozrel na mňa.
"To nemám ani v pláne," usmiala som sa.
"Mohli by ste už toho nechať?" vstúpil nám do toho Elijah.
"Čo vieš o tom chlapovi?" pristúpil bližšie k sedačke kde som sedela.
"Všetko a zároveň nič," mykla som plecom.
"Nerozumiem," zamračil sa ELijah.
"Nevidíš, že nás ťahá iba za nos?" Klaus sa zasmial. Nad jeho nedôverčivosťou som iba pokrútila hlavou.
"Dobrý večer," náš rozhovor prerušil hlas, ktorý mi bol známy. Zamračene som sa obzrela za seba a zbadala Damona s jeho bratom Stefanom.
"Tak toto vyzerá ešte na skvelú zábavu," pousmiala som sa.
"Charlotte," pozrel sa na mňa Damon a dodal: "Myslel som si, že si odišla z mesta."
"To som aj urobila, no veci sa skomplikovali a dostala som sa tu," vysvetlila som mu. Stefan celý čas nespúšťal oči z Klausa. Pohľadom sa do neho nenávistne vpíjal a Klaus mu to vracal s arogantným úsmevom na perách. Typický.
"Vravel som ti, že tu nemáme chodiť," zašomral Stefan popod nos.
"Ospravedlňte ho, je kúsok nesvoj," usmial sa Damon.
"A čo že sa stalo tvojmu malému bratovi?" pozrela som sa uštipačne na neho.
"Pobozkal som Elenu," odvetil v pokoji Damon a Stefan celý stuhol. Klaus s Elijahom sa zasmiali a ja som s úsmevom pozrela na nich.
"Ako vidím, všetky Petrové majú tú nerozhodnosť v krvi," poznamenala som a v tom sa obaja prestali smiať. Či chceli alebo nie, stále im na mne záležalo. Už len treba dosiahnuť, aby si to uvedomili aj samy.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Čo zatiaľ hovoríte na Charlotte?

Skvelá
Dobrá
Nič moc
Hrozná

Komentáře

1 verca verca | 9. února 2012 v 18:39 | Reagovat

skvele uzasne bozske nemam slov strasne se tesim na dalsi kapitolu uzasna kapitola elijah,charlotte a klaus krasny to milostny trojuhelnik :D uz se nemuzu dockat na dalsi kapitolu

2 Julli Julli | Web | 20. února 2012 v 23:58 | Reagovat

skvělý díl už se moc těším na další :) hlavně ta poslední věta je úžasná :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama