Hľadám Affs- TU!
Chceš si objednať layout? - sem

Light in darkness- Prológ

29. února 2012 v 18:41 | Mima

Light in darkness- Prológ

DEVON:
Sedela som na múriku a pozorovala dav ľudí, ktorý kráčal na poslednú rozlúčku so svojim blízkym. Prvé jesenné dni sa odrazili na počasí. Povieval studený vietor a štípal lícia. Často som sem chodievala. Cintorín bol ako môj druhý domov. Cítila som tu blízkosť smrti a to sa mi páčilo. Vyžívala som sa v bolesti druhých. A tu sa dalo najlepšie pozorovať tých pokrytcov, ktorý srdcervúco plakali nad truhlou svojich milovaných. Pre mňa to boli obyčajný egoisti. Smrť je prirodzená a je to vykúpenie. A oni? Miesto toho aby boli radi, že jeho blízky sa má dobre a konečne odišiel z tohto prekliateho sveta, sú taký sebecký a nariekajú, že ostali samy. To je jedna z vecí, pre ktoré nenávidím ľudí. Sú to iba odporné pijavice, ktoré sajú z ľudí krv.
"Radšej si zapálim, inak sa pozvraciam," zašomrala som si a zapálila si marihuanu. Robievala som to dosť často. Ten pocit, ktorý sa po nej dostavil bol na nezaplatenie. Aby ste si to zle nevysvetlili, nie som nijako drogovo závisla, určite nie. Okrem spomínanej marihuany ničomu inému neholdujem. Začala som s tým v 15- tich, presne rok po tom ako sa mi závratnou rýchlosťou zmenil život. Ten deň by som najradšej vymazala z môjho života. Ešte stále aj po toľkých rokov sa mi v mojej hlave vynára obraz chlipníka, ktorý má ako dieťa znásilnil. V ten deň som si prisahala, že to budem ja, ktorá bude ubližovať, ktorá bude nenávidieť, ktorá dokáže dokonca aj vraždiť. Áno, chcela som zabiť toho odporného chlapa, pre ktorého som pochovala moju ľudskú časť. Stala sa zo mňa vypočítavá, povrchná a sebecká mrcha. A aj keď som bola stále iba človekom, nepoznala som žiadne city okrem nenávisti a nevraživosti. Najviac zo všetkého som však nenávidela moje dvojča, Heaven. Práve kvôli nej sa mi to stalo. Mala to byť ona, nie ja. Práve ona mala ísť v ten večer za naším strýkom, nie ja. Lenže od mala ju rodičia rozmaznávali, dávali jej všetko čo jej videli na očiach. A tak, keď si v ten večer spískla, že nejde, tak nemusela ísť. A ja? Už od mala som pociťovala rozdiely, ktoré medzi nami robili. Ja som vždy bola tá zla, pričom ona bola ich milované slniečko. Iba za to, že som rada čítala knihy a pozerala dokumentárne filmy o nadprirodzených veciach ma rodičia odsudzovali a dokonca mi to zakazovali. Neakceptovali moju záľubu. No ja som stále viac a viac bola vžitá do pradávnych historiek o čarodejniciach, duchov, upírov a podobných veciach. Niečo mi hovorilo, že ak existuje toľko príbehov, musí byť na tom niečo pravdy. Verila som v nadpozemské veci a priznávam, že sem tam som sa pokúšala vyvolať samotného diabla. Bola som samotársky typ, ľudia sa mi vyhýbali. A ja som tomu bola rada. A ak sa náhodou ku mne niekto priblížil, tak to trpko oľutoval. Všade kde prídem rosievam iba zlo. A vždy keď od nekadiaľ odchádzam zanechávam za sebou iba utrpenie. To je to prečo žijem, to je zmysel môjho bytia. Šíriť nenávisť a strpčovať ľuďom život. Hlavne Heaven. V tom sa doslova vyžívam. Keď vidím ako plače, vtedy som šťastná. Moja nenávisť sa každým dňom zväčšovala až ma jedného dňa úplne pohltila. A odvtedy nedokážem cítiť lásku dokonca ani k vlastným rodičom.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama