Hľadám Affs- TU!
Chceš si objednať layout? - sem

Please, Don’t walk- 19. kapitola

8. února 2012 v 17:59 | Mima

Please, Don't walk- 19. kapitola

Pomalými krokmi som kráčala smerom na deku k Majke a Stevenovi. Paul išiel za mnou a posadil sa na okraj deky.
"Môžete s tým cukrovaním prestať aspoň na minútu?" pozrel sa na nich.
"Závidíš braček?" opýtal sa ho pobavene Steven.
"Nie," odvetil a pohľadom zablúdil k Tine, ktorá ho tiež z diaľky pozorovala. Prisadla som si k nemu.
"Prečo nejdeš za ňou?" nabádala som ho.
"Možno potrebuje čas," odvetil zamyslene.
"A možno potrebuje počuť, že to čo sa v noci medzi vami stalo pre teba niečo znamená," odvetila som.
"Nerozumiem," nechápavo na mňa pozrel.
"Čo na tom nerozumieš? Si ženatý a aj napriek tomu si s ňou strávil noc. Možno ušla práve kvôli tomu. Možno si myslí, že pre teba to nič neznamenalo a nechce aby si sa teraz kvôli tomu cítil zaviazaný," snažila som mu to vysvetliť.
"Ale to je hlúposť. Keď sa s niekým vyspím, znamená to, že mi určite nie je ľahostajný. A s kamarátkou by som nikdy nič nemohol mať."
"Paul, sme ženy. Ani nevieš koľko myšlienok nám prejde hlavou za jednu jedinú minútu."
"Prečo ja som sa nenarodil ženou? Máte to jednoduchšie," povzdychol si.
"Jednoduchšie?" posadila sa zrazu za nami Majka.


"Nevydržal by si byť nami ani na 24 hodín," dodala pričom na neho nahodila vážny výraz. Musela som sa zasmiať. Majka vyzerala ako zástankyňa ženského pohlavia.
"Nemyslel som to tak. Viem, že to máte v jednom smere o dosť ťažšie, ale my to zrovna nemáme tiež dvakrát ľahké."
"Paul má pravdu. My sme tí, ktorí musia prísť za vami a osloviť vás. My vás pozývame na rande a robíme prvé kroky," pridal sa Steven, no Majka mu skočila hneď do reči.
"Keď ťa tak počúvam, začínam sa báť, či si naozaj muž," pozrela na neho a Steven sa celý začervenal. Ja s Paulom som vybuchla smiechom.
"Ale Majka vieš, že pri nás to bolo trošku inak," nesmelo sa usmial.
"Počkať, niečo sme zmeškali?" opýtala som sa, pretože sa mi to nezdalo. Hovorili akoby spolu chodili a zatiaľ o tom nebol nikto informovaný.
"Čo sme zmeškali?" opýtala sa Mary, ktorá vychádzala s Ianom s vody. Toto slovné spojenie prilákalo aj ostatných.
"No super," zašomrala si Majka popod nos. Keby nesedela vedľa mňa, ani by som to nezapočula.
"Tak o čo ide?" opýtal sa Mike, ktorý sa hral s vlasmi Suzi. Teda dorábal jej vrkoč.
"Odkedy je z teba kaderník?" rýpol si do neho Zach
"Neprovokuj," zazrel na neho.
"Počkajte na mňa!" zakričal Matt, keď sa snažil vyhrabať z piesku. Po chvíľke k nám dobehol.
"Tak čo som zmeškal?" opýtal sa.
"Nič," odvetil rýchlo Steven a vymenil si s Majkou pohľad.
"Nič," zopakovala Majka, ktorá sa tvárila rozpačito.
"Idem do hotela," oznámila nám Tina, ktorá vyzerala ako bez nálady.
"Idem s tebou," postavil sa Paul a podišiel k nej.
"Zvládnem to aj sama," pozrela na neho.
"Ja viem," usmial sa a chytil ju za ruku.
"Nezabudni im to oznámiť," pošepol mi ešte pred odchodom do ucha a odišiel s Tinou.
"Tak čo ideme podniknúť?" opýtala sa Mary, ktorá bola v tesnej blízkosti pri Ianovi. Ten si to očividne dosť užíval.
"Skôr ako s niečím začneme, musím...." išla som im povedať o mojom odchode, keď z diaľky ma vyrušil ženský krik, ktorý volal Josephove meno. Všetci sme sa pozreli tým smerom a zbadali Emily v slnečnom klobúku, plavkách a okuliaroch ako beží smerom k nám.
"No zbohom," povzdychla som si.
"AHojte," afektovane začala všetkých objímať, síce dievčatá vôbec nepoznala. Mňa obišla a zastala pri Josephovi, ktorý sa tváril na poli zaskočene a na poli prekvapene. Dala mu jemný bozk na líce a potom sa na neho nalepila. Nahlas som si odkašlala. Zatiaľ som ešte stále jeho priateľka, teda jeho fiktívna priateľka. Nepovedal mi, že sme touto hrou už skončili a tak som podišla k nemu a chytila ho za ruku.
"Čo to robíš?" najedovane sa ma opýtala, chytila mi ruku a dala ju preč.
"Bránim si to čo je moje," odvetila som a v tom sa za mojim chrbtom ozvalo zborové:
"Čoooo???"
Pozrela som sa na nich. Baby s castom vyzerali prekvapene. Pri tom všetkom som aj zabudla, že sme sa im o tomto malom divadielku nezmienili.
"Neskôr vám to vysvetlíme," povedala som po slovensky babám a oni prikývli.
"Joe, nemyslíš, že si ma už dosť vytrápil?" pozrela sa na neho a nevinne zaklipkala očami.
"Miláčik mali by sme ísť. Nezabudni, že máme zarezervovaný obed iba ty a ja," ozvala som sa.
"Ty sa radšej neozývaj, ty- ty šľapka!" vrčala zlostne na mňa.
"Dám ti radu. Nenazývaj ma tak, mohli by si nás začať mýliť a to by si asi nechcela. Určite chceš byť jediná svojho druhu," usmiala som sa a ona úplne vyletela a strelila mi facku. To vo mne vyvolalo obrovský hnev a chcela som je to vrátiť. No skôr ako som to stihla, zadržal ma Joseph, ktorý sa postavil medzi nás.
"Pusti ma!" kričala som a snažila sa dostať ku nej.
"Zbláznila si sa?!" skríkol na mňa, čím som celá skamenela.
"Vyvádzaš tu ako malá," doplnil a ja som sa neveriacky zasmiala.
"Takže ja vyvádzam ako malá. Táto hlupaňa mi povie šľapka, udrie ma a ja som ako malá?!"
"Urobila to, pretože žiarli," obhajoval ju. To už som nevydržala a vlepila som facku jemu. Viem, že to bolo prehnané, ale ten hnev som už nevydržala v sebe udusiť.
"Tiahni k čertu," pošepla som mu a odišla. Utiekla som do izby, kde som sa zavrela. Cítila som sa mizerne a ponížene. Myslela som si, že si ma zastane, no on urobil opak. Zastal si ju.
"Miluje ju," šomrala som popod nos a utierala slzy z líca. V tom do izby vošla Mary.
"Si v poriadku?" čupla si ku mne a ja som iba prikývla.
"Takže ty a Joe?" opýtala sa opatrne.
"Nie, to nikdy," zasmiala som sa trasľavým hlasom.
"všetko bolo iba hrané. Bola to iba dohoda medzi ním a mnou. Nič viac," doplnila som.
"Aká dohoda?" opýtala sa.
"To už nie je dôležité," mávla som rukou a postavila sa z postele. Nechcela som aby niekto vedel, že je tu istá možnosť, že chalani tu ostali iba kvôli tejto hlúpej dohode a nie kvôli tomu, aby ich spoznali. Nechcela som im narušiť ich vzťahy teraz keď vyzerali šťastne.
"Tak čo ty a Ian?" zmenila som tému a otočila som sa k nej.
"Nič, je to kamarát," pokrčila plecami a zatvárila sa ako neviniatko.
"Takže zatiaľ žiaden bozk nič?" vyzvedala som ďalej.
"Ale veď vieš, že chodí s Ninou, aj keď to asi v živote nepochopím," odvetila, pričom sa snažila pôsobiť normálne, no všimla som si, že ju tieto slová stoja veľkú námahu.
"A teba to vôbec netrápi, však?" zasmiala som sa.
"Nie, netrápi. Nemôže. Veď ty vieš ako beriem Iana, no uvedomujem si aj to, že reálne nikdy nebude môj."
"Máš ešte celé 4 dni aby si to zmenila," pripomenula som jej to.
"Radšej sa o to ani nebudem pokúšať. Keď táto celá rozprávka skončí, nebudem mať nič. Už ho nikdy neuvidím a...." nedopovedala, iba sa zamračila.
"No za tieto dni môžeš zažiť niečo neskutočne krásne, z čoho ti zostanú spomienky na celý život. A niečo je lepšie ako nič."
"Ja neviem, a čo ak ma odmietne? Neviem čo mám od neho čakať. Raz mi príde, že sa o mňa zaujíma a inokedy, že som mu úplne ľahostajná."
"Ak to neskúsiš, nikdy neprídeš na to ako to berie on. Pouvažuj nad tým."
S tým som ju nechala v izbe. Zašla som dolu na recepciu, kde som si objednala poslíčka hotela, aby mi počas večere vyniesol kufre z izby. Preobjednala som si letenku ešte na dnes večer. Rozhodla som sa. Lepšie bude, ak odídem ešte dnes a s nikým sa nerozlúčim. S babami sa ešte uvidím veľakrát. Trebárs aj na chate v auguste, ktorú organizujeme ešte pred školou. To bude ešte len paráda. A chalani? Neviem, čo si mám o nich myslieť. Som rada, že som ich spoznala. No ja len dúfam, že sú naozaj taký féroví ako sa zdajú byť. No prežijem bez rozlúčky s nimi. A Joseph? Toho nechcem vidieť minimálne ďalších 10 rokov. Je to prvotriedny kretén.
XXX
"Som doma!" kričala som vo dverách a hodila kufor pred seba.
"Zlatko," usmial sa otec a prišiel ma objať.
"Ahoj," pobozkala som ho na líce a on mi pomohol s kufrom.
"Tak ako si sa mala?" pýtal sa.
"Dobre," usmiala som sa.
"Kde je mama?" pozrela som sa na neho.
"Spí."
"Vedela, že prídem už v noci a aj napriek tomu išla spať?"
"Ešte stále je nahnevaná. Pochop ju. Videla ťa v novinách polonahú v objatí nejakých chlipných mužov," zamračil sa.
"Bola to iba nevinná zábavka," skúsila som, no on sa na mňa prísne pozrel.
"Dobre, tak nie až tak nevinná," opravila som sa a zatvárila sa ako neviniatko. Ešte, že otec stál na mojej strane. Prvé dni sa so mnou mama vôbec nebavila. Nepovedala mi ani ahoj, nič. Síce ma to trápilo, no nevedela som ako to mám napraviť. Nechcela ma ani len vypočuť.
"Dnes sa už určite vrátili," hovorila som si, keď som večer sadala za internet. Bol koniec týždňa čo znamenalo koniec výletu. Pripojila som sa na Facebook a na nástenke sa mi ukázalo milión statusov a ešte viac fotiek. Preklikávala som a z chuti sa smiala. Baby dali na net skoro všetky fotky. Všetci sme na nich vyzerali tak šťastne a spokojne. Bez problémov.
Skoro na každú druhú som dávala PÁČI SA MI TO alebo nejaký koment. Všimla som si Suzin status, v ktorom stálo:
NAJKRAJŠÍ TÝŽDEŇ V MOJOM ŽIVOTE. TERAZ UŽ VERÍM, ŽE AJ NA ZEMI EXISTUJE RAJ.
Neodpustila som si poznámku a okomentovala som jej to: TÝM RAJOM MYSLÍŠ MIESTO, KDE SI BOLA ALEBO ČLOVEKA S KTORÝM SI BOLA?
Suzi: S TEBOU SA NEBAVÍM....
Odpísala mi a ja som sa zamračila. Skúsila som napísať Tine, ktorá ma odstavila rovnako. To isté sa stalo aj s Mary, Maťkou, Majkou a podobne. Rozhodla som sa, že im napíšem hromadnú správu, kde som sa im ospravedlnila za to, že som odišla.
Mary: MOHLA SI SA ASPOŇ ROZLÚČIŤ
Tina: LEN TAK SI ZMIZNEŠ, BEZ SLOVA...PEKNE OD TEBA
Maťka: PRIŠLA SI O TO NAJLEPŠIE
Ja: SORRY? NIE, VÁŽNE BABY. VIEM, MALA SOM SA ROZLÚČIŤ, NO.... nevedela som čo napísať. Radšej som to nechala nedokončené.
Suzi: PRÍDEŠ ASPOŇ NA CHATU?
Ja: SAMOZREJME. TO SI NENECHÁM UJSŤ.
Majka: A OSTANEŠ DOKONCA?
Ja: UHM, SĽUBUJEM.
Nakoniec sa to vcelku vyriešilo. Baby mi povedali všetky zážitky, ktoré som zmeškala. Hovorili mi aj o potápaní vo veľkom akváriu v morskom svete, kde sa na nich zvonku ľudia pozerali. Bolo to ako vykompenzovanie za to, že nakoniec cúvli od potápania v klietke. Mike ich presvedčil nakoniec na toto. Pri čítaní toho, ako plávali vedľa žraloka a raji mi naskakovali zimomriavky od strachu. Tak na toto by ma určite nenahovorili.
Nakoniec sme túto kapitolu uzavreli. Čím čas bežal, tým menej sa hovorilo o tomto výlete. Síce sme o tom nehovorili, bola som si istá, že každá jedna stále sníva, že ich ešte niekedy v živote uvidia. Teraz už vedia, že sny sa môžu stať skutočnosťou. Len treba za ne bojovať a veriť v ich silu.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Anketa

Máte radi Josepha Morgana?

Áno
Nie

Komentáře

1 sima sima | 14. května 2012 v 17:34 | Reagovat

jej...uz sa tesim na dalsiu cast.aj ked tato kapitola ma skoro zabila :P

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama