Hľadám Affs- TU!
Chceš si objednať layout? - sem

Sleeping darkness- Premena

27. března 2012 v 21:30 | Mima

Sleeping darkness- 1. kapitola: Premena

Pamätám si na môj prvý deň v Mystic Falls. Bol prvý letný deň a ja som s obavou preskúmavala uličky tohto malého a na pohľad záhadného mestečka. Prišla som si tu privyrobiť. Vždy sa človeku hodí letná brigáda, ktorá mu vynesie pár peňazí navyše. A hlavne, keď je ten človek chudobný študent z malého mesta.
Pamätám si aj na to ako som v bare, ktorý sa nazýval Mystic Grill spoznala Elenu Gilbert. Dievča, ktoré mi pripadalo stále smutné a zahĺbené do seba. Nechápala som aké môže mať ona problémy. Bola krásna, mladá a zjavne medzi svojimi kamarátmi obľúbená.
No zo všetkého najviac sa mi vryl do pamäti okamih, kedy som stretla jeho. Vysoký a záhadný Damon Salvatore. Presne tak sa volal muž, ktorý ma v jeden večer začal baliť pri barovom stole. Vždy som dokázala odolávať chlapom ako bol on. Síce mi to niekedy robilo problémy, nakoniec som povedala nie. No pri ňom to bolo iné. Vlastne ani poriadne neviem čo sa v tú noc stalo, no keď som sa ráno prebudila, ležala som vedľa neho nahá v posteli. A to ani zďaleka nebolo posledný krát. Opakovalo sa to skoro každú noc, až kým som nezistila kto je zač a čo so mnou robieva.


Bola som iba jeho potravou, na ktorej sa každý deň kŕmil a ktorú ovplyvňoval ako sa mu zachcelo. Už chápem prečo som nikdy nedokázala cítiť strach. Ale prečo sa mi tieto spomienky vynárajú až teraz? Prečo som ho doteraz brala ako môjho hrdinu, ktorý ma už zopárkrát zachránil? A vlastne kde to som? Prečo sa cítim tak zvláštne a prečo cítim hrejivé teplo na mojej pokožke?
Snažila som sa upokojiť myšlienky, ktoré sa však premietali ako rýchly film. Nedali sa zastaviť. Čoraz viac som bola z toho zmätenejšia. Zrazu sa mi vracali spomienky, ktoré som si doteraz vôbec nepamätala. Posledné čo som si pamätala bola chvíľa, kedy sa Damon rozhodol pre Elenu. Klaus sa priblížil ku mne, odhrnul mi z krku vlasy a....
"Nie!" vykríkla som a otvorila som prestrašene oči. Zrýchlene som dýchala a spamätávala sa z toho čo som práve videla.
"Už je to v poriadku. Som pri tebe," ozval sa hlas a ja som si až vtedy uvedomila, že ležím v Damonovom náručí, ktorý mal podopretú bradu o moje vlasy. V prvú chvíľku som si myslela, že to čo sa práve stalo bol iba zlý sen. Až keď som zacítila zvláštnu vôňu, ktorá sa šírila z jeho nočného stolíka som od neho odskočila. Dezorientovane a nemotorne som sa postavila z postele. Bolo to zvláštne. Ešte nikdy som si nepripadala taká ľahká. Mala som pocit akoby som sa pomaly vznášala nad zemou. Necítila som moje srdce, necítila som chlad a ani teplo. Bolo to akoby som na sebe nemala nič oblečené, no pri tom som mala na sebe svoje veci.
"Claire, musíš sa upokojiť," opatrne ku mne prikročil Damon, no ja som prepadávala čoraz väčšej frustrácií. Vôbec som sa necítila vo svojej koži. Bolo to akoby som už nežila, no zároveň žila.
"Čo sa to so mnou do pekla deje?!" rozrušene som skríkla, keď som prestúpila na pravú nohu.
"Premieňaš sa," odvetil mi priamo a ja som na neho prestrašene pozrela.
"Nie, to nemôže byť pravda. Ja nechcem, nemôžem," chytila som sa za hlavu a zmätene som pozerala raz na jednu a potom na druhú stranu miestnosti. Môj zrak bol až príliš ostrý a moje vnímanie vecí v miestnosti boli zrazu dokonalé. Presne som si pamätala kde je čo položené aj keď som sa na to nesústredila. Tieto mne neznáme pocity vo mne vyvolávali pocit strachu a obavy.
"Zvládneš to. Budem ti pomáhať. Spoločne to..." hovoril, pričom sa ku mne priblížil.
"Nie!" rozrušene som ho od seba odštopla, pričom som neodhadla svoju silu a on zvalil lampu na stolíku.
"Claire," dvíhal sa zo zeme, no ja som už nemohla ostať v jeho blízkosti. Desila som sa samej seba. Najviac som sa bála toho čo cítim. Po tom čo som k nemu cítila predtým nebolo ani stopy. Teraz som iba cítila obrovskú zášť, ktorá ma čoraz viac napĺňala. Vedela som, že musím odísť skôr ako mu nejako ublížim. Teda ak je to vôbec možné.
S mojimi pocitmi som vybehla z domu a rozutekala sa preč. Ani neviem ako som to urobila, ale keď som zastala stála som pred domom, kde som teraz bývala. Predtým som tu bývala s Alarickom, učiteľom v tunajšej škole, no keď sa presťahoval k Elene ostala som tu sama. Dovolil mi tu bývať dokedy budem chcieť.
Zohla som sa pod rohožku a vzala z pod nej kľúč. Pomaly som odomkla dvere a chystala sa vstúpiť dnu, keď mi v tom niečo zabránilo.
"Čo to...?" nechápavo som zafrflala a pokúsila sa o to ešte raz. No bolo to zbytočné. Bola tam akoby neviditeľná stena, cez ktorú som nemala šancu prejsť.
"Nebola si pozvaná," ozval sa za mnou zrazu hlas a ja som od ľaku podskočila. Otočila som sa za hlasom a zbadala Klausa, ktorý ma pozorne sledoval.
"Čo tu robíš?" opýtala som sa s obavou a cúvla o krok dozadu.
"Vyzeráš strašne. Určite si sa ešte nenakŕmila," zvraštil čelom.
"Zabil si ma," obvinila som ho a on sa zasmial.
"To nie ja."
"Pamätám si na to ako si sa mi zakúsil do krku," chytila som si miesto, kde som cítila jeho zuby a on spravil krok ku mne.
"Bol to Damon, ktorý ti podpísal rozsudok smrti. Mohol ťa zachrániť, no neurobil to," ľahostajne pokrčil ramenami.
"Ty si mu dal tento výber," snažila som sa ho obhájiť, aj keď som si až priveľmi uvedomovala, že to čo mi hovorí Klaus je pravda. Damon ma mohol naozaj zachrániť. Stačilo ak by si ma vybral namiesto Eleny.
"Mala by si mi byť vďačná. Otvoril som ti oči, odpútal som ťa od jeho vplyvu," povedal a urobil ku mne ďalší krok.
"Ty si ma zabil!" vybuchla som. Vôbec som nedokázala ovládať to čo som cítila. Moje pocity sa stali mojím pánom.
"Urobil som ti službu. Odteraz si znova voľná. Čaká ťa celý svet. Je iba na teba, či túto možnosť využiješ," hovoril ďalej.
"Ja nechcem byť upír," rozrušene som povzdychla a rozplakala sa. Cítila som sa naozaj mizerne. Keď som cítila zúfalstvo ako človek bolo to hrozné, no teraz ho cítiť bolo neznesiteľné.
"Musíš sa nutne nakŕmiť," povedal a z vnútorného vrecka saka vytiahol transfúziu s krvou.
"To neurobím," pokrútila som hlavou a zatisla sa úplne ku stene.
"Ak to neurobíš, zomrieš," naliehal a podával mi krv.
"Ja- ja nemôžem," protestovala som, pričom som bojovala sama so sebou. Polka mňa po ničom inom netúžila ako ochutnať túto vábivú tekutinu, no tá druhá polka stále dúfala, že ak to neurobí, tak sa všetko dá do poriadku.
"Nebojuj s tým. Poddaj sa tomu a ja ti prisahám, že už nikdy nebudeš cítiť to, čo cítiš teraz," nabádal ma a odhryzol vrch transfúzie. Krv začala pomaly stekať na zem a ja som cítila ako sa mi pod očami začínajú napínať žilky. Každým vdychom mi do nosa udierala tá lahodná vôňa čerstvej krvi, ktorá ma vábila.
"Čaká na teba," šepol Klaus a ja som sa v tej chvíli po nej vrhla, vytrhla som mu ju z rúk a začala hltavo piť.
"To je ono," usmial sa spokojne a ja som sa cítila ako v eufórií. Taký úžasný pocit som v živote nezažila. Chcela som, aby to trvalo už navždy. Bola to spojená túžba po krvi so zabíjaním, ktoré som zrazu nutne potrebovala. Mala som neskutočnú chuť sa do niekoho zahryznúť a vysať z neho aj poslednú kvapku z jeho tela.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Anketa

Páči sa vám poviedka Sleeping darkness?

áno
nie

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama