Hľadám Affs- TU!
Chceš si objednať layout? - sem

Sleeping darkness- Odolávanie bolesti

10. dubna 2012 v 18:51 | Mima

Sleeping darkness- Odolávanie bolesti

Ležala som na posteli v mojom novom dome a čítala si knihu. Bola to kniha Vampýrská akadémia o upíroch, pri ktorej som sa dobre pobavila. To rozdeľovanie na Mórojov, ktorí sú dobrí a Strigojov, ktorí sú zasa zlý mi prišlo naozaj zábavné. Ako môže niekto napísať takú hlúposť?
"Ako vidím už si si urobila pohodlie," zrazu sa vo dverách, ktoré som nechala otvorené zjavil Damon.
"Neučili ťa klopať?" opýtala som sa, no nevenovala som mu ani jeden pohľad.
"Mala si otvorené," odvetil pokojne a ja som sa ďalej venovala knihe. V tom som zacítila ako si ľahol ku mne na posteľ a hlavu si oprel o roh vankúša, na ktorom som ležala.
"Som rád, že si späť," pošepol mi do ucha a natiahol sa ku mne. Tesne pred dotykom jeho pier na moje líce som mu chytila tvár a pozrela sa mu do očí.
"Ujasníme si niečo. Nebudeme zdieľať spoločnú posteľ," povedala som a on sa usmial spôsobom akým to vedel len on.
"Na to som ani nepomyslel. Chcel som ťa iba slušne privítať ako sa patrí. No aspoň viem na čo myslíš."
"Nefandi si," odvrkla som a odštopla ho od seba.


"Viem. Viem, u teba už nemám žiadnu šancu," chytil sa za srdce a vyvalil sa vedľa mňa pričom sa tváril ako najväčší trpiteľ. Zamračene som na neho pozrela.
"Ako to bolí. Pomôžte mi niekto, pretože ten zármutok neprežijem. Mám pocit akoby vo mne niečo zomrelo. Akoby som stratil zmysel života," hral ďalej svoje divadielko.
"Ty si naozaj kretén," zašomrala som a vstala z postele. On sa v tom pobavene rozosmial.
"No tak bol to len vtip," povedal, kým ja som si obúvala čižmy.
"Z tvojich úst dosť nemiestni," odvrkla som a otočila sa na odchod, keď už stál pred do mnou.
"Viem. Uvedomujem si, že ti tieto moje slová museli pripomenúť ako si sa cítila, keď sa ti vrátili spomienky," povedal zrazu vážne a ja som sa mu na sekundu pozrela na pery. Na malú chvíľočku mi prebehlo hlavou, že ho pobozkám. Síce urobil to čo urobil a k tomu sa správal ako najväčší idiot, tak aj napriek tomu vyzeral neskutočne dobre.
"Čo keby sme zabudli na celú minulosť a začali odznova," navrhol a ja som nevedela, či to myslí vážne alebo si znova strieľa. No bolo to jedno. Niečo vo mne mu nemohlo odpustiť to čo mi urobil. V podstate ma celú tu dobu manipuloval, donútil ma myslieť si, že ho milujem, pričom sa na mne večer čo večer kŕmil bez akýchkoľvek výčitiek svedomia. To naznačuje, že ma nikdy nemal ani kúsok rád, pretože ak by to bolo inak, prestal by s tým.
"Samozrejme. Prečo nie," usmiala som sa a pohladila ho po líci. Jeho výraz tváre naznačoval kúsok prekvapenia, no nakoniec sa spokojne usmial.
"Vedel som, že aj napriek všetkému ma stále miluješ," šepol mi a chystal sa ma pobozkať. Jeho slová ma kúsok šokovali. Nechápala som čo tou vetou chcel povedať. Že aj napriek všetkému ho milujem. Veď predsa on najlepšie musel vedieť, že som k nemu nikdy necítila lásku. Že ku všetkému ma iba nútil.
"Rovnako ako kura nôž," odvetila som a so sponou, ktorú som mala vo vlasoch som mu bodla do brucha. Zakvílil a upadol na nohy. Ja som pokojne okolo neho prešla a vybrala sa na odchod.
Bola som na ceste do baru. Od nudy som umierala. Neznášala som nič nerobenie a myslela som si, že v bare bude aspoň kúsok zábavy. No vo chvíli ako som zbadala pri bare Klausa ako si spokojne popíja, otočila som sa na päte a odišla som preč. Pred chvíľkou som sa striasla jedného debila, druhého by som asi v rovnaký deň a hneď po sebe asi nezniesla. Prešla som ulicou, ktorá viedla za bar, keď som vrazila do akéhosi muža, ktorý mal tvár zakrytú kapucňou.
"Prepáčte," slušne som sa ospravedlnila a chystala sa ďalej pokračovať vo svojej ceste. Prešla som okolo neho, keď v tom som zacítila silné pichnutie do krížoch. Od bolesti som vykríkla a v tom som zacítila páľavu bolesť, ktorá sa mi začala šíriť postupne po celom tele. Bola až taká silná, že som sa nakoniec neudržala na nohách a upadla som na zem. Cítila som ako ma niekto ťahá po zemi preč, no bola som stále slabšia a slabšia. Začali mi klipkať oči až nakoniec som ich zatvorila. Ešte chvíľku som počula hlasy a potom som už nedokázala registrovať ani tie.
Prebudila som sa v tmavej miestnosti, ktorú som vôbec nespoznávala. Chcela som sa pohnúť, no nemohla som. Pozrela som sa na ruky a nohy, ktoré som mala priviazané o akúsi stoličku. V tej chvíli ma popadol zmätok a ja som sa snažila silou mocou vyslobodiť. Trhala som reťazami, ktoré sa mi vrývali až do pokožky no bolo to márne.
"Haló? Je tam niekto?!" kričala som, pretože som nechápala čo sa to deje. Netrvalo dlho a otvorili sa dvere, v ktorých sa zjavil akýsi muž, ktorého som v živote nevidela.
"Už si sa prebrala. Skvelé, môžeme začať," spokojne sa usmial a ja som sa nechápavo zamračila. Síce som nevedela čo má tým na mysli, vôbec sa mi to nepáčilo.
"Kto ste?" pýtala som sa, kým on začal zapaľovať akúsi trstinu.
"A prečo ste ma tu uväznili?" ďalej som sa pýtala, keď v tom si to nasmeroval ku mne a v ruke držal horiacu trstinu.
"Čo robíte?" prestrašene som sa zaprela o stoličku v snahe sa od neho oddialiť, síce som vedela, že to nie je možné.
"Nepomletý železník s ohňom. To bude podívaná," zasmial sa a priložil mi to na pokožku. Od bolesti som skríkla a zaťala som sa rukou do operadla stoličky. Z očí mi vyhŕkli slzy. Takú bolesť som v živote necítila. Bolo to horšie ako keby do mňa pichali tisíc ihiel naraz. Síce sa dotýkal iba kúsku pokožky, cítila som tú bolesť po celom tele. Bolo to akoby som bola celá v ohni, ktorý nešiel uhasiť.
"Prečo to robíte?" pýtala som sa plačom.
"Perfektné," odignoroval moju poznámku a fascinovane na mňa pozeral. Dotkol sa prstami mojich líc a utrel slzy. No keď odtiahol svoju ruku odo mňa zbadala som mu na prstoch krv. Bolo to akoby mi miesto sĺz tiekla krv.
"Zajtra pokračujeme," povedal ešte skôr ako za sebou znova zatvoril dvere. Netrvalo dlho a od vyčerpania som zaspala. Prebudila som sa až na rovnakú bolesť ako posledný krát, pričom to teraz praktizoval na väčšej časti môjho tela.
Takto sa to opakovalo neviem ani koľko krát. Bola som tak vyčerpaná, že som prestala rátať dní koľko som tu uväznená. Postupne som aj prestala pociťovať bolesť. Stala som sa akoby odolná voči tejto páľavej bolesti. Vždy keď vošiel do miestnosti, zavrela som iba oči a nechala ho robiť na mne pokusy. Celú tu dobu som vôbec nejedla. No napodiv som ani nepociťovala hlad. Jediné čo som potrebovala bol spánok a odpočinok.
Takto sa to opakovalo až do dňa kedy som miesto bolesti zacítila, že ma niekto vzal do náručia. Bola som tak zničená, že som nedokázala otvoriť ani oči, takže som nemala najmenšieho tušenia kto to je a kde ma vedie.
"Claire. No tak Claire," prebudila som sa ako ma niekto preberá. Pomaly som otvorila oči. Zo začiatku som videla rozmazane, no keď som zaostrila zbadala som Alaricka, ktorý sedel nado mnou.
"Kde to som?" zmätene som sa obzerala a chcela sa posadiť, no nebola som dosť silná a podlomili sa mi lakte, ktorými som sa snažila podoprieť.
"Musíš si oddýchnuť a nabrať síl," povedal a podal mi k perám slamku, ktorá bola zapichnutá do transfúzií.
"Pi," šepol a ja som začala poťahovať krv vďaka ktorej som sa cítila každým dúškom silnejšia. Alarick sa na mňa ustarostene pozeral. Bolo to zvláštne. Rick pre mňa urobil dosť veľa, no nikdy o mňa neprejavoval toľko záujmu ako teraz. Nechápala som to a tak som sa ho na to chcela opýtať, no do izby vošiel Damon so svojimi sarkastickými poznámkami.
"Šípovej Ruženke sa uráčilo vstať?"
"Nie si vtipný Damon," zazrel na neho Alarick, čím ma utvrdil v tom, že sa až príliš stará.
"Že to hovoríš práve ty," usmial sa na neho a prisadol si z druhej strany.
"Môžeš prestať?" pozrel sa na neho ALarick.
"Veď som ani nezačal," bránil sa Damon.
"O čo tu ide?" nechápavo som pozerala najprv na jedného a potom na druhého.
"Môj kámoško by ti rád niečo povedal," potľapkal Ricka po ramene.
"O nič nejde," ohradil sa zasa on.
"Naozaj? Pretože ja som mal iný pocit ešte pred hodinkou," nedal sa Damon a ja som stále viac bola zmätenejšia. Nechápala som k čomu tí dvaja smerujú.
"Damon mohol by si na chvíľu zmĺknuť?!" oboril sa na neho Alarick.
"Fajn. Odteraz držím bobríka mlčanlivosti," ukázal gesto zamknutia úst a doplnil: "No následne sa stávam hlavným pozorovateľom práve prebiehajúceho filmu s názvom: ODHALENIE RODINNÉHO TAJOMSTVA."
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Anketa

Páči sa vám poviedka Sleeping darkness?

áno
nie

Komentáře

1 domcikeee domcikeee | Web | 14. dubna 2012 v 17:04 | Reagovat

dôležitý oznam na blogu- http://domcikeee.blog.cz/1204/kontrola-a-naber-affs

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama