Hľadám Affs- TU!
Chceš si objednať layout? - sem

Sleeping darkness- Záchranca

10. dubna 2012 v 17:44 | Mima

Sleeping darkness- Záchranca

Stáli sme pred podnikom a ja som rozmýšľala ako dostať Elis do bezpečia. Nemôžem dovoliť tomuto psychopatickému maniakovi jej ublížiť.
"Ako je možné, že..." nestihla som ani položiť otázku, pretože mi skočil do reči.
"Naozaj si myslíš, že som až na toľko hlúpy aby som sa nejako nepoistil, keď idem zabiť upíra?" mieril tým k dňu, kedy plánoval Damonovu smrť, no skôr ako do jeho bezvládneho tela zapichol kolík, vrazila som mu nôž do chrbta. Bola to moja prvá vražda, na ktorú ma však Damon prinútil zabudnúť. Spomenula som si na ňu až po premene.
"Upíra?" zakvílila prestrašene Elis.
"Nerozumiem však jednému. Odkiaľ si mal v sebe krv?" odignorovala som jej poznámku a sústredila sa na neho.
"To nie je dôležité. No ako vidím, tak aj ty si už jedna z nás," spokojne sa usmial a prikročil s Elis ku mne.
"Nechaj ju odísť, je to iba medzi nami," išla som k veci, keď som zbadala ako jeho zovretie ešte viac zosilnelo.
"Omyl. Nie je ľahké ti ublížiť fyzicky a práve preto..." nedopovedal, pretože sa v tom zahryzol do krku Elis, ktorá ani len nevydala hlások. Vedela som, že ju prinútil nekričať. Chcela som sa už na neho vrhnúť, keď nadvihol hlavu. Pozrela som sa na jej krk a zbadala som tam iba malú ranku.


"Zábava začína," pousmial sa a oblizol si spodnú časť pery.
"O čo ti ide?" opýtala som sa a nespúšťala z neho zrak. Snažila som ignorovať krv, ktorá jej pomaly stekala dolu krkom.
"Zdá sa mi to alebo si nejaká napätá?" ironicky sa zasmial a ja som začala zhlboka dýchať. Čím dlhšie som bola v prítomnosti kde som cítila čerstvú krv, tým to bolo pre mňa horšie. Elis nič nehovorila pretože nemohla, iba jej po lícach stekali slzy a úpenlivo na mňa pozerala.
"Nerob to," pošepla som, pretože môj hlas by sa triasol od toho ako som začala znova raz so sebou bojovať. Cítila som ako sa moja tvár pomaly mení čo nebolo dobré znamenie.
"Uľahčím ti tvoje bojovanie," povedal pobavene a strčil Elis do môjho náručia. Zavrela som rýchlo oči a odvrátila som tvár. Chcela som nedýchať no nemohla som odolať aspoň zacítiť ako vonia jej krv. Počula som ako Elis zrýchlene bije srdce a cítila som ako sa rozrušene trasie od strachu. Zaťala som zuby a pozrela sa na ňu ako sa na mňa prestrašene pozerá. Určite teraz moja tvár vyzerala hrôzostrašne.
"Nebojuj s tým. Je to jednoduché. Stačí iba ochutnať," nabádal ma Jacob, ktorý sa určite bavil na mojom trápení. Jeho slová mi dookola zneli v hlave až kým mi pomaly nezačali dávať zmysel. V podstate mal pravdu. Mohla som to ešte ďalej naťahovať a týrať sa a aj tak som vedela, že tú túžbu nemôžem prekonať. Alebo som sa mohla tomu poddať a tak si ukrátiť trápenie. Nakoniec som zvolila druhú možnosť.
Práve som išla zakúsiť jej krv keď v tom som zacítila obrovský tlak. Bolo to akoby mi niekto prešiel náručím, ktoré mi následne ostalo prázdne. Nechápavo som pozrela na zem pár metrov odo mňa kde ležalo telo Elis, ktorej už nielen z krku vytekala krv ale aj z rany na hlave. To spôsobilo, že som vôbec nevnímala okolie a zaútočila na ňu. No stačilo, že som spravila iba jeden rýchly krok dopredu a niekto ma zadržal v náručí. V mojom túžobnom afekte po krvi som si ani nevšímala kto to je, iba som silno so sebou trhala aby som sa dostala k mojej obeti.
"Claire upokoj sa!" skríkol na mňa a ja som sa až vtedy prebrala z tranzu. Pozrela som sa na človeka, ktorý mi zabránil zabiť najlepšiu kamarátku a prekvapene som sa zháčila.
"Ty?" opýtala som sa, no v tom sa Jacob po ňom zahnal dreveným konárom ale Klaus zareagoval rýchlejšie, pustil ma a jedným rýchlym pohybom mu vyrval srdce z tela. Šokovane som pozerala ako Jacob padol na zem mŕtvy a Klaus odhodil jeho srdce. Skôr ako som stihla na to zareagovať, Elis sa začala preberať k vedomiu čo spôsobilo, že som začala vnímať zasa iba ju. Lepšie povedané jej krv. Pohľadom som zablúdila k jej telu, no Klaus sa postavil predo mňa, čím mi zabránil vo výhľade.
"Nemyslel som si, že to bude až také zlé," povedal a ja som sa na neho pozrela. Ešte stále som bola polkou mojich zmyslov pri túžbe po krvi, no tá druhá polka pomaly ale iste začala podliehať Klausovej prítomnosti.
"Vnímaš ma?" opýtal sa a pristúpil ku mne o krok.
"Čo to dopekla robíš?!" vyletela som na neho.
"Práve ťa zachraňujem od istej záhuby," odvetil pokojne a ja som sa ironicky zasmiala.
"Ty si ma do nej priviedol. Kvôli tebe som prišla o svoju ľudskosť. Iba kvôli tebe sa zo mňa stalo toto monštrum!" začalo som ho rozrušene viniť, pretože som ho považovala za jediného vinníka.
"Ty vieš najlepšie, že nie som za to jediný zodpovedný," usmial sa a ja som vedela, že tým mieri na Damonov výber. Síce som si vravela, že ma to už nezraňuje, no vždy, keď som si spomenula na ten osudný deň vojde do mňa neskutočný hnev.
"Choď do čerta," nahnevane som na neho sykla a otočila som sa na odchod. Neznášala som tohto chlapa. Vedela som presne aké všetky špinavosti urobil, ktorým ublížil ľuďom, ktorých som mala rada.
"Kam ideš?" opýtal sa, no ja som nezastavila. Kráčala som ďalej od neho, no zrazu sa objavil predo mnou.
"To si robíš srandu," zašomrala som a pozrela neveriacky na neho.
"Čo tvoja kamarátka?" opýtal sa a ukázal hlavou na Elis, ktorá ležala na zemi.
"Bude v poriadku," odvetila som mu stroho.
"No neprinútila si ju zabudnúť čo znamená..." nestihol dopovedať, pretože som mu skočila do reči.
"Viem. Dobre? Viem to Klaus. Bude si to pamätať, bude si pamätať mňa ako monštrum, ktoré ju chcelo zabiť. Bude sa ma báť a znenávidí ma."
"Ty to tak chceš?" prekvapene na mňa pozrel.
"To je moja vec," odvetila som a prešla okolo neho. Nechápala som prečo sa zrazu tak stará. Nevedela som pochopiť prečo mi pomohol, aby som nezabila Elis. No v podstate som to nechcela ani vedieť. Jediné po čom som túžila bolo odísť od toho chlapa čo najďalej a už ho v živote nestretnúť.
Nasadla som do auta a naštartovala. Nechala som tam Elis na po spas osudu. Myslela som si, že je pre ňu všetko bezpečnejšie ako to, že by bola v mojej blízkosti. V tej chvíli som si vôbec neverila. Za jeden večer som skoro zabila dvoch ľudí, ktorý pre mňa znamenajú celý svet. Musela som od nich odísť. Odísť čo najďalej a už sa nikdy nevrátiť.
Zastala som až pred domom Salvatorových. Ani sama neviem prečo som prišla práve tu. Damona som nenávidela preto čo mi urobil, no aj napriek tomu som tu teraz stála a pozerala sa na dvere. Niečo mi vo vnútri akoby hovorilo, že som tu správne. Že tu môžem nájsť to čo hľadám, síce som ani netušila čo hľadám. Možno to bolo iba tým, že som sa bála samoty. Teraz som nemala nikoho a jediný kto mi ostal boli títo dvaja bratia, s ktorými som prežívala posledné dva mesiace. Stefan sa stal mojím starším bratom a Damon, ten bol mojou láskou. Teda aspoň to som si celú dobu myslela.
Už som viac nerozmýšľala a vykročila som vpred. Ani som neklopala, iba som vošla dnu. Všade bolo ticho akoby nebol nikto doma. Vykročila som ku schodom a v tom som započula kroky, ktoré smerovali k východu. Už z diaľky som započula bitie srdca, takže to musel byť človek. Hneď na to sa mi to potvrdilo, keď som zbadala Elenu s veľkou knihou v ruke ako si vykračuje k dverám.
"Elena Gilbertova, aké prekvapenie," ozvala som sa za ňou a ona od ľaku pustila knihu na zem a otočila sa za mnou.
"Človek by už povedal, že si si už zvykla na tieto prepady, keď sa flákaš s dvoma upírmi naraz," povedala som a ona si ma celú prezerala.
"Vystrašila si ma," odignorovala moju poznámku a zdvihla knihu zo zeme.
"Dúfam, že mi to odpustíš. Nechcela som," nahodila som psie oči.
"Čo tu vlastne robíš?" opýtala sa ma.
"Oddnes tu bývam," odvetila som jej.
"Ako, že bývaš?" prekvapene sa opýtala.
"Práve som sa nasťahovala. Len rozmýšľam, ktorú izbu si zoberiem. Buď tu Damonovu alebo sa podelím o izbu rovno so Stefanom?" podrypla som, pretože som vedela, že jednu dobu si myslela, že ja a Stefan máme niečo medzi sebou. Skutočnosť však bola taká, že som mu iba pripomínala jeho najlepšiu priateľku Lexi.
"Oni o tom vedia?"
"Dozvedia sa, keď sa vrátia. Zatiaľ sa vybalím," pokrčila som plecami a urobila som krok k nej. Ona automaticky cúvla dozadu a ja som až vtedy pochopila, že má voči mne rešpekt. Chcela som to využiť a kúsok jej nahnať strach, keď v tom do domu vošiel Stefan a prekazil mi moje plány.
"Elena? Claire?" prekvapene pozrel najprv na ňu a potom na mňa.
"Čo tu robíš?" zapozeral sa na ňu a ja som pretočila očami. Bolo vidieť, že je do nej ešte stále taký blázon, aj keď ona sa očividne zahráva s oboma naraz.
"Prišla som si po knihu. Ale už pôjdem, pretože ako vidím budeš musieť pomáhať s vybaľovaním," odvrkla a odišla. Pobavene som sledovala ako sa snažila silno za sebou zabuchnúť dvere, aby tým zdôraznila dramatickosť a potom som sa otočila na Stefana.
"Ako si to s ňou mohol vydržať?"
"Ako to myslela s tým vybaľovaním?" pozrel na mňa.
"Žiadne privítanie? Žiadne objatie? Nič?"
"Claire čo tu robíš?" odignoroval moje poznámky, pričom pôsobil naozaj vážne.
"Kde je ten starý Stefan, ktorý by ma od šťastia, že ma vidí celú vyobjímal?" vytkla som mu.
"O čo ti ide hm?" prikročil blízko ku mne a zahľadel sa mi do očí.
"Čakala by som viac nadšenia z toho, že ma vidíš po tak dlhej dobe."
"Čo máš s Klausom?" opýtal sa ma zrazu a ja som sa zamračila. Nechápala som čo tým myslí.
"Nič," pokrútila som hlavou.
"Neklam!" zvýšil hlas a dodal: "Včera tu prišiel celý rozzúrený. Hľadal ťa. Vyhrážal sa, že zabije Damona ak mu neprezradím kde si predtým bývala."
"A ty si mu to povedal," pošepla som si pre seba, pretože mi to do seba začalo zapadať. Už som chápala odkiaľ vedel Klaus, kde sa budem nachádzať. Ale na čo mu to bolo?
"Claire, ty vieš ako nám všetkým ublížil. Zničil naše životy. Z teba urobil upíra a..." nestihol dopovedať, pretože som mu do toho skočila.
"Na podnet tvojho brata, ktorý ma manipuloval celé mesiace."
"Oľutoval to," zastal sa ho.
"No to určite. Klaus nie je o nič horší ako ty ako Damon alebo ako ja. Zabíja ľudí, no nerobíme to aj my? Ničí životy ostatných ľudí ale to robíme aj my..."
"Ale to je rozdiel," skočil mi do reči.
"Nie, nie je. Klaus zabil ľudí, na ktorých ti záležalo. Ale čo my? Koľkých nevinných ľudí sme zabili my? Otcov, matiek a dokonca aj detí. Je to úplne rovnaké."
"Odkedy sa z teba stala jeho zástankyňa?" pozrel na mňa pričom krútil hlavou.
"Nezastávam sa ho, pretože si to nezaslúži. Tak ako ani my. No on aspoň niečo pre mňa urobil po mojej premene. Aspoň mi pomohol kým ty si sa ani neozval. A teraz keď prídem do tvojho domu pre pomoc, otočíš sa mi znova chrbtom. Ale vieš čo? Ja neodídem. Ostávam a nie už preto, že nemám kam ísť ale preto, aby som vám strpčovala každú jednu sekundu vášho mizerného života," povedala som a vybrala sa hore schodmi pohľadať si nejakú izbu. Bola som zo Stefana znechutená. Myslela som si, že je môj kamarát, no on mi namiesto pomoci začal ešte vyčítal vecí, ktoré ani nie sú pravdivé. A to nenechám iba tak.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Páči sa vám poviedka Sleeping darkness?

áno
nie

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama