Hľadám Affs- TU!
Chceš si objednať layout? - sem

Květen 2012

Sleeping darkness- Zvláštny sen

30. května 2012 v 18:50 | Mima

Sleeping darkness- Zvláštny sen

Vonku sa zotmelo a ja som kráčala sama po lese. Vial chladivý vietor, ktorý mi narážal na pokožku. Na sebe som mala iba tielko s kraťasami, v ktorých som večer zaľahla do postele. Vlasy som mala zopnuté do gumičky a vôbec som nechápala čo tu robím. Nespoznávala som nič okolo seba, no moje nohy pracovali samé. Viedli ma samé. Sem tam som započula ako okolo mňa niečo zapraskalo. Vyľakane som sa poobzerala okolo seba. Najradšej by som odtiaľto utiekla, no aj napriek tomu som pokračovala ďalej. Niečo ma nútilo ísť ďalej.
Zrazu som pred sebou zbadala, že sa les končí. Vydýchla som si. Zrýchlila som v kroku až kým som sa z neho nedostala. No v tom som zastala. Predo mnou stal dom Míny. Ten ma však nezaujal tak ako studňa, ktorá ma vábila už dnes doobeda. Vykročila som k nej. Čím som bola bližšie tým som mala zvláštnejší pocit. Zastala som až pri nej a postavila sa na kameň, tak ako som to urobila dnes. Nazrela som do nej, no nič som nevidela.
Nerozmýšľala som a chcela som do nej skočiť, keď ma niekto zozadu zastavil.
"Nerob to," šepol mi do ucha a ja som hneď spoznala jeho prízvuk. Otočila som sa k nemu a zbadala jeho tvár. Nechápala som čo tu robí. A vlastne som ani nerozumela čo tu robím ja. Ani som si nepamätala ako som sa dostala z postele. Posledné čo som si pamätala bolo ako som zaľahla do postele a zavrela oči.

Please, Don’t walk- 23. kapitola

23. května 2012 v 18:50 | Mima

Please, Don't walk- 23. kapitola

"Ale veď ste povedali, že tu budete môcť byť celý týždeň!" vyčítala Majka chalanom, keď nám ráno oznámili, že sa musia urýchlene vrátiť domov kvôli jednej z tých ich povinných akcií.
"Mrzí nás to, naozaj," zamračil sa Steven.
"To znamená, že vás neuvidíme..." na chvíľku sa Tina zamyslela a potom dodala s kúsok ironickým podtónom: "Možno už nikdy, super."
"Neviem ako ostatní, ale ja prisahám, že hneď pri prvej príležitosti,..." pokúsil to zachrániť Paul, no Maťka mu do toho skočila.
"Radšej nič nesľubuj ani ty a ani ostatní. My presne vieme ako to je a veriť, že by to mohlo byť inak je naivné."
"Je nám to ľúto. Možno si ani neviete predstaviť ako," šepol Ian, keď za sebou ťahal kufor.
"Ďakujeme za všetko," povedala zrazu Suzi dojemným hlasom a my sme sa na ňu všetci pozreli. Slzičky, ktoré mala na kraji jej pomaly začali stekať po lícach. Mike neváhal a pristúpil ku nej. Objal ju a pritisol si ju do náručia. Ona mu zaborila svoju tvár na hruď a rozplakala sa.
"Prisahám, že sa ešte stretneme," pošepol jej a pobozkal ju do vlasoch.
Mali sme ešte hodinku do ich odchodu. Všetci sa zrazu niekde rozpŕchli. Ian s Mary sa išli poprechádzať k vodopádom za les, Paul s Tinou išli zasa spoločne na obed, Majka so Stevenom, ktorý si vzal so sebou aj gitaru zašli do lesa, Maťka so Zachom sedeli zasa pri ohníku. Suzi s Mikom si urobili rýchly výlet do neďalekého mesta.
"Ty sa s nikým nechystáš rozlúčiť?" opýtal sa ma Matt, keď prechádzal cez izbu kde som ležala na posteli a pozerala na strop.

Please, Don’t walk- 22. kapitola

16. května 2012 v 19:26 | Mima

Please, Don't walk- 22. kapitola

Na moju prosbu ma Joey vzal späť na chatu. Počkala som pred nemocnicou, kým sa rozlúči so všetkými, ktorým povedal, že mi nie je dobre a tak ich počkáme na chate. Najprv som síce chcela odísť domov, no nakoniec ma presvedčil. Sľúbil mi, že o smrti môjho brata sa nikto nedozvie a ja som mu verila. Nechcela som, aby to niekto vedel. Možno by začali ľutovať moju rodinu a tým by mi to ešte viac pripomínali.
"Nie si hladná?" opýtal sa ma, keď som si sadla na posteľ. Pokrútila som hlavou a preložila si nohy do tureckého sedu.
"Nedáš si aspoň niečo na pitie?"
"Joey, nemusíš ma rozmaznávať," zasmiala som sa a pobavene som sledovala ako premýšľa čo by mi mohol doniesť.
"Tak tu máš aspoň čokoládu. Tá upokojuje," vzal zo stola Milku a podal mi ju.
"Ďakujem," usmiala som sa a on si priniesol stoličku, ktorú položil oproti mne s operadlom dopredu. Sadol si na ňu obkročmo a hlavu si oprel o operadlo.

Please, Don’t walk- 21. kapitola

14. května 2012 v 21:09 | Mima

Please, Don't walk- 21. kapitola

Ráno som sa prebudila ako ma niekto šteklí na chrbte. Pomrvila som sa a začala sa naťahovať. Následne som otvorila oči a až vtedy som si uvedomila, že v posteli nie som sama.
"Dobré ránko," pošepol mi Joey pri uchu a ja som sa rozospato k nemu otočila. Ležal tam na boku nalepený na stene, pričom ja som bola roztiahnutá na trištvrte postele.
"Aj tebe," odvetila som a pretočila sa na bok k nemu. On sa jemne usmial a začesal mi strapatý prameň vlasov za ucho.
"Asi by sme sa mali porozprávať," začala som, pretože som chcela mať ten trápny rozhovor o tom čo sa stalo včera v noci za sebou. Síce sme nedošli ďalej ako k bozkom, mali by sme si to čím skôr vysvetliť. Neviem prečo ale nič som od toho nečakala. Vedela som až príliš dobre, že by z toho nemohlo byť nič viac ako táto jedna noc. Nebola som predsa hlupaňa aby som si začala navrávať, že by ku mne mohol niečo cítiť. Vedela som ako to je medzi nami. Od začiatku sme sa neznášali, potom som mu pomohla aby nahneval Emily a potom....potom sa to nejako skomplikovalo, pretože som sa vžila do role jeho priateľky viac ako som mala. A to bola chyba. Kebyže to neberiem až tak vážne, neranilo by ma to, že sa v deň môjho odchodu postavil za EMily a nie za mňa.
"Teraz nie," odvetil a nahol sa ku mne. Plánoval ma pobozkať, no ja som sa odtiahla. Posadila som sa a on urobil to isté.
"Stalo sa niečo?" opýtal sa zmätene.

TVD- Does this darkness have a name?

8. května 2012 v 16:04 | Mima |  My videos

TVD- Does this darkness have a name?

Po dlhom čase som dokončila nejaké video. Mám moc rozrobených,len nejako ich neviem dokončiť. Snáď sa raz donútim aj k tým ostatným :D

Please, Don’t walk- 20. kapitola

6. května 2012 v 20:19 | Mima

Please, Don't walk- 20. kapitola

Zvyšok leta prešiel ako voda. DO začiatku školy chýbal posledný týždeň a ja som sa balila na chatu, ktorú sme usporiadali spolu s babami. Konečne po vyše mesiaca ich znova uvidím. Úprimne som sa tešila na spoločne strávené chvíle, na každodenné párty, bláznivé nápady a kopec zábavy. Síce tam nebude žiaden cast, budeme tam my. A to je viac než dosť. Ak mám byť úprimná som aj rada, že to celé bláznovstvo z Benátok je už dávno za mnou. Som rada, že som ich spoznala a že som s nimi strávila pár nezabudnuteľných chvíľ, no viac už by som asi ani nechcela. Teda nechcela by som to v tom prípade, keby som musela znova byť v blízkosti Josepha. Toho chlapa už nechcem v živote ani len vidieť. Ponížil ma.
"Idiot," frfla som si, kým som hádzala veci do tašky.
"Vlastne ani neviem prečo si kazím deň myšlienkou na to..na to indivíduum," hovorila som si mrzuto, keď v tom vtrhla do izby mama s telefónom v ruke.
"Chce s tebou hovoriť..." nestihla dopovedať, pretože som jej skočila do reči.
"Povedz tomu namyslenému hlupákovi nech mi už dá pokoj!"
Myslela som si, že je to Joseph tak ako skoro každý druhý deň. Využíva mojich rodičov, že by ma prehovorili, aby som s ním prehovorila. A aj napriek tomu, že vedia čo sa vlastne v Benátkach stalo, držia jeho stranu.

Sleeping darkness- Záchranná misia

6. května 2012 v 19:34 | Mima

Sleeping darkness- Záchranná misia

Prekvapilo ma, že to sídlo sa nachádza v Mystic Falls. Síce to bolo ďaleko od všetkého, na pokraji mesta neďaleko západného lesa, stále to bolo tu.
"Nevedela som, že si sa zdržoval stále v Mystic Falls," pozrela som sa na Stefana.
"Držali ma tu spomienky," pozrel sa tiež na mňa.
"Na Katherinu", doplnila som a on iba prikývol.
"Najprv ona, teraz Elena. Ešte, že ste nepoznali pôvodnú Petrovú, určite by ste sa pobili aj o ňu," zasmiala som sa pri tej predstave.
"Tá ostala pre Klausa a Elijaha," povedal vážne a ja som sa zamračila. Tak o tomto som vôbec netušila.
"Naozaj?"
"Uhm, Tatia Petrova bolo dievča, do ktorého sa obaja zamilovali. Že vraj to bola jediná žena, ktorú Klaus kedy miloval."
"Neverím. Ten chlap nevie čo je láska," povedala som si už iba pre seba a pozrela sa pred seba.
"Prečo mi vlastne pomáhaš zachrániť Damona, keď ho tak nenávidíš?" opýtal sa ma po chvíli ticha, no našťastie sme práve dorazili na miesto. Odignorovala som jeho otázku a vystúpila som z auta. Niečo sa mi nezdalo. Mala som pocit, že toto miesto od niekadiaľ poznám. Vôňa čerstvého ihličia mi až príliš pripomínala nejakú spomienku, ktorú som mala v podvedomí, no nedokázala som si ju vybaviť. Obzrela som sa okolo seba a zbadala malú studňu. Pomalými krokmi som sa k nej priblížila. Pred ňou bol položený veľký kameň, na ktorý som stúpila a nahla sa nad studňu. Niečo ma do nej lákalo, vábilo. Už som chcela do nej skočiť, keď ma zozadu zadržal Stefan.

Sleeping darkness- Skoro splnené prianie

5. května 2012 v 12:32 | Mima

Sleeping darkness- Skoro splnené prianie

Ako som predpokladala za ten spoločný večer sa nič normálneho nepreberalo. Jediným hlavným dôvodom kvôli ktorému zvolali túto schôdzu bolo, že Klaus vyhlásil, že do týždňa si berie Elenu so sebou. Mal v pláne s ňou odísť a oni robili kvôli tomu veľké haló. Po prvej tretine schôdzi som znudene odišla do svojej izby a zavrela sa. Zhodila som sa na posteľ a zrakom som blúdila po strope. Síce som nechcela počúvať o čom sa dole bavia, počula som to zreteľne. Išlo mi na nervy to Elenine mučenícke správanie, z ktorého bol každý na mäkko. Nechápala som ako niekto ako ona môže mať vplyv nad všetkými. Keď som si predstavila, že ešte pred časom som jej rovnako zobala z ruky, prišlo mi zle.
"Určite som nebola normálna," zafrflala som si popod nos, keď v tom som započula niečo čo ma naozaj zaujalo. Zreteľne som počula ako sa bavia o mne a o tom, že je na čase aby som sa dozvedela pravdu.
"Ticho, môže nás počuť," upozornil ich Alarick, ktorému asi ako jedinému došlo, že môžem načúvať.
"Čoho sa bojíš kámoš hm? Že ťa odmietne? Že tebou pohrdne alebo nebodaj, že ťa znenávidí?" pýtal sa ho Damon tým svojim pobaveným hlasom a ja som sa posadila.
"Nie je to dvakrát jednoduché potom ako si ju nechal zabiť a ako sa zastávam Eleny aj po všetkom," odvetil mu Alarick.

Sleeping darkness-Ty si ma zachránila prvá

4. května 2012 v 12:18 | Mima

Sleeping darkness-Ty si ma zachránila prvá

Ležala som na posteli a pomaly naberala sily. Každým dúškom krvi som sa cítila silnejšia, no zároveň nervóznejšie. Mala som zlý pocit z Alaricka a Damona, ktorý sa tvárili naozaj záhadne. Najhoršie však na tom bolo, že som cítila, že to čo sa teraz dozviem mi možno zasiahne viac do života ako by som chcela.
"Tak mi už jeden z vás povie čo sa deje?!" dlhšie som už nevydržala a vybuchla som.
"Ja držím mlčanlivosť," ukázal na svoje ústa Damon, pričom sa tváril ako neviniatko. Alarick si ma skúmavo prezeral čo mi naháňalo husiu kožu.
"Nechaj nás samých," zrazu sa ozval a adresoval to Damonovi.
"Ale prečo?" ohradil sa hneď Damon a zamračil sa.
"Damon odíď," už som sa ozvala aj ja.
"Vy ste sa naozaj našli. Obaja ste rovnako nepríjemný," zafrflal a vybral sa na odchod. Keď som ostala sama s Alarickom, prisadla som si k nemu bližšie a chytila ho za ruku. Neviem prečo ale odkedy som ho spoznala, pociťovala som k nemu obrovskú dôveru. A asi to bolo vzájomné, keďže hneď na druhý deň po našom zoznámení mi ponúkol bývanie u neho doma. Síce sme spolu moc nekomunikovali, obaja sme k sebe pociťovali akýsi druh náklonnosti, ktorá vznikla v podstate z ničoho.