Hľadám Affs- TU!
Chceš si objednať layout? - sem

Únor 2013

Please, don't walk- 33. kapitola

12. února 2013 v 17:57 | Mima |  My stories

Please, don't walk- 33. kapitola

Stála som tam oproti nemu a čakala na môj rozsudok. To, že som to vyslovila nahlas neprekvapilo iba mňa ale aj jeho. Videla som mu to na tvári, na jeho pohľade, ktorým sa na mňa pozeral.
"Čo čo si to povedala?" koktavo sa opýtal.
"Milujem ťa Joey. A pravdou je, že je to tá najúprimnejšia vec akú som kedy vyslovila," odvetila som a pomaly sa k nemu približovala. On však ostal ticho bez známky pohybu a ja som znova zaváhala. Odhalila som mu tú najslabšiu stránku, ktorú som mala. A to bolo priznanie, že som sa do neho zamilovala. Ak by chcel, mohol ma ľahko zraniť. Stačilo ak by ma odmietol, no on to neurobil. Miesto toho ku mne nečakane pristúpil a skôr ako som stihla na neho zareagovať, pobozkal ma.
"Takže už žiaden strach?" opýtal sa, keď si oprel čelo o moje.
"Jeden druh strachu asi budem vždy pociťovať," odvetila som a on sa odo mňa odstúpil.
"A to strach z toho, že ťa jedného dňa stratím," dodala som a on mi nežne prešiel rukou po líci.
"To sa nikdy nestane," odvetil a znova ma nežne pobozkal.

Please, don't walk- 32. kapitola

11. února 2013 v 10:44 | Mima |  My stories

Please, don't walk- 32. kapitola

Stála som na letisku a pozorovala som ako sa lietadlo dvíha zo zeme. Moje srdce mi búšilo ako o závod. Práve som urobila rozhodnutie, ktoré možno zmení celý môj život. Rozhodla som sa ostať a skúsiť to s ním. Bolo to jedno z najťažších rozhodnutí aké som kedy spravila, no zvláštne bolo, že som zrazu mala pocit, že som urobila správne.
Júlií som na rozlúčku napísala list, v ktorom som jej všetko vysvetlila. Vedela som, že sa na mňa nahnevá a že už so mnou s najväčšou pravdepodobnosťou neprehovorí, no nemala som jej odvahu to povedať do očí. Nie potom, ako bola Joeym očarená.
"Lístok do Atlanty," pýtala som na stanici.
"Spiatočný alebo jednosmerný?" opýtala sa ma.
"Jednosmerný," odvetila a následne som sa usmiala. Už o pár hodín budem s Joeym. Ďaleko od jeho rodiny, od jeho brata, ktorý nás už nebude mať šancu rozdeliť. Nikto iný okrem mojej rodiny nič nevie. A ja som zatiaľ chcela, aby to tak aj ostalo.

Please, don't walk- 31. kapitola

10. února 2013 v 13:24 | Mima |  My stories

Please, don't walk- 31. kapitola

Zvyšné dni ubehli ako voda. S Joeym sme sa schádzali iba potajme. Každý večer, keď už Júlia zaspala som sa vykradla z izby a namierila si to k nemu. Chvíle s ním boli neopísateľné. Nikdy som neverila na lásku. No zakaždým keď som bola v jeho náručí som mala pocit, že nič krajšie neexistuje. Už som dlhšie nedokázala utekať pred tým čo cítim. Už som nemohla viac nepočúvať moje srdce. Nemohla som zapierať to čo bolo už nad slnko jasné. Každý úder môjho srdca, každá moja myšlienka, každá bunka môjho tela túžila byť iba s ním. Počuť jeho hlas, cítiť jeho vôňu, dotýkať sa ho, milovať ho. Áno túžila som milovať a byť milovaná. A pri ňom mi zrazu tieto slová dávali zmysel. Už som vedela čo slovo láska znamená. Nie je to iba o tom mať rád, byť s niekým s kým sa cítime dobre. Milovať znamená dávať. Dávať všetko a nepýtať nič. Milovať znamená túžiť. Túžiť po chvíľach s ním, túžiť po jeho bozkov po jeho dotykov. Milovať znamená oddať sa celá a nemyslieť na to aké to bude mať následky. Nemyslieť na to čo príde zajtra. Pretože jediná dôležitá chvíľa je tá, ktorú trávime s milovaným človekom.
"Nechcem aby to skončilo," šepla som poslednú noc pred odchodom, keď som mu ležala nahá v náručí a on mi nežne rukou prechádzal po chrbte.
"Tak neodchádzaj," odvetil a ja som nadvihla tvár a pozrela sa na neho.
"Ostaň tu. So mnou," dodal a ja som ho rukou pohladila po tvári.
"Vieš, že to nemôžem."
"Prečo by si nemohla? No tak, zamysli sa kúsok. Školu by si mohla dokončiť aj tu. Bývať by si mala kde. Moja rodina by ťa určite privítala a..." nestihol dopovedať, pretože som mu skočila do reči.