Hľadám Affs- TU!
Chceš si objednať layout? - sem

Please, don't walk- 39. kapitola

23. října 2014 v 15:34 | Mima |  My stories

Please, don't walk- 39. kapitola


Prebudila som sa s ešte zvláštnejším pocitom. Na perách som zreteľne cítila dotyk jeho pier síce som vedela, že to bol iba sen. No prečo sa mi do čerta snívalo s Joeym? Prečo ma v tom sne pobozkal a prečo mi ešte kvôli tomu stále búši srdce ako o závod?
"Smiem?" nakukla do dverí mama a ja som prikývla. Vstala som z postele a upravila sa posteľ. Všimla som si ako mama na mňa prekvapene pozerá, no nepovedala som jej nič.
"Prečo si ustielaš posteľ?" opýtala sa ma po zaváhaní a ja som prešla k stolíku so zrkadlom. Moja tvár bola bez farby. Mala som pocit akoby zo mňa za ten čas vypršal život. Toto som nebola ja. Teda nebola som to ja taká ako som si pamätala.
"Počula som ťa so Sophiou," priznala som.
"Čo si počula?" vyľakane na mňa pozrela a ja som si uplietla vrkoč.
"Že to so mnou takto ďalej nemôže ísť," odvetila som jej pokojne.
"Nič iné si nepočula?" uisťovala sa.
"Nie," usmiala som sa na ňu a dodala: "Mala by si sa uvoľniť. Si až príliš napätá."
"A- ale," chcela niečo povedať, no skočila som jej do reči.
"Idem do sprchy. Vidíme sa na raňajkách dobre?" pobozkala som ju na líce a vzala si osušku.
"Ty budeš s nami raňajkovať?" stále vyznela prekvapene.
"Uhm," prikývla som.


"Mala si pravdu. Nemôžem takto pokračovať. Som mladá, môj život pokračuje. A síce si nepamätám jedno obdobie môjho života...." na chvíľu som sa zamyslela a potom dobre naladená dodala: "Nevadí. Predo mnou je ešte veľa krásnych vecí."
"Som šťastná, že si takto zmenila svoje zmýšľanie," objala ma dojato mama a ja som sa k nej schúlila. Následne som sa vybrala do kúpeľne, no keď som bola pri dverách nedalo mi to a spýtala som sa.
"Inak. Kým som spala....nevieš či ma niekto prišiel navštíviť?"
"Prečo sa pýtaš?" prižmúrila oči.
"Len tak," mykla som plecom a odišla som. Vošla som do sprchy a pustila na seba letnú vodu. Cítila som ako mi kvapky prijemne chladia moju pokožku. Zavrela som oči a prstami prešla po mojich pier. Pred očami som mala sen, ktorý sa mi túto noc prisnil a jemne som sa usmiala. Stále som nedokázala pochopiť ako je možné, že som cítila tak zreteľne dotyk jeho pier.
"Dobré ráno," usmievala som sa od ucha k uchu keď som došla do jedálne. Všetci sa na mňa prekvapene pozreli a nechápali čo sa to so mnou stalo. Rozumela som im. Ešte včera som bola zalezená pod perinou s depresiou a nechuťou s nikým komunikovať. A dnes....dnes som sršala pozitívnou energiou a na každého sa usmievala.
"Si v poriadku?" neisto sa ozval Teo.
"Samozrejme. V absolútnom," prikývla som a otočila sa na otca.
"Mám na teba prosbu," hodila som po ňom psie oči.
"Pre teba čokoľvek" chytil ma za ruku.
"Požičal by si mi pár drobných? Chcem zavolať babám a spoločne vyraziť do mesta," poprosila som ho a všetci ešte viac zmätenejšie na mňa hľadeli.
"Si si istá, že si pripravená ísť medzi ľuďmi?" pozrel sa na mňa.
"Úplne. Ver mi, už dlho som sa necítila tak plná života ako dnes," odhodlane som prikývla a pozorovala všetkých ako sú z môjho správania nadšení.
Poobede po mňa prišli baby, ktoré boli rovnako prekvapené ako moja rodina so Sophiinou. Obzerali si ma a nechápali kedy u mňa nastala táto zmena. Po vysvetlení, že chcem žiť svoj život ďalej bez ohľadu na to čo sa stalo ma silno vyobjímali. Viem ako veľmi ich trápil môj stav. Viem aj to ako veľmi túžili aby som sa vrátila späť k svojmu životu.
"Tak kam pôjdeme najprv?" opýtala sa nadšene Tina, keď sme si to mierili rovno na námestie. Pomalými krokmi som prechádzala po kachličkách námestia a obzerala sa okolo seba. Prstami som sa dotýkala fontány uprostred a snažila sa na niečo spomenúť. Netušila som, či som tu už niekedy bola, no mala som pocit, že to musím urobiť. Musela som sa dotýkať každého múrika, každej steny, každého zábradlia. Mala som pocit, že tieto neživé predmety mi môžu poskytnúť viac odpovede ako moji najbližší.
"Čo tu robíš?" nakukla mi cez rameno Mary, keď si všimla, že prstami prechádzam po strome v neďalekom parku.
"Sú tu iniciálky v srdci," zamyslene som odvetila a pohybovala som prstom po písmene J.
"Aké?" nadvihla sa na špičky aby videla a ja som zložila ruku.
"J + V," odvetila som a Mary celá zbledla.
"Hmm dobrý spôsob na uchovanie spomienok, nemyslíš?" opýtala som sa bez záujmu.
"Čo tým myslíš?" odvetila mi nervózne otázkou.
"Strom je večný. Iniciálky na ňom ostanú navždy vyryté aj keď ich láska vyprchá," vysvetlila som jej ako som to myslela, síce som sama netušila odkiaľ to mám.
"Je to akoby ich spomienka na ich lásku," dodala som.
"Mali by sme ísť," poznamenala rozpačito Mary a mne neuniklo ako sa pri tom záhadne tvári.
"Máš pravdu. Je toho ešte veľa čo chcem vidieť," usmiala som sa a prešla okolo nej. Na obed sme skočili do neďalekej reštaurácii kde sme sa posadili k zadnému stolu. Prehliadala som jedálničiek, no nič sa mi tu nepáčilo. Prevažne tu mali ryby, ktoré som ja z duše nenávidela.
"Vybrali ste si?" pristúpila ku nám čašníčka a baby si skoro všetky vybrali lososa.
"Ja si poprosím...americké zemiaky s...." prešla som pohľadom ešte po strane, keď mi v tom čašníčka skočila do reči.
"Tentokrát to nebude vyprážaný syr ako vždy?"
"Čo ste to povedali?" nadvihla som hlavu a pozrela sa na ňu.
"Či si dáte vyprážaný syr," zopakovala.
"Nie, myslím to, že ako vždy. Ja som tu už niekedy predtým bola?" opýtala som sa.
"Určite nie," skočila do toho Suzi a ja som sa na ňu pozrela.
"Určite sa pomýlila. Určite chcela povedať niečo iné," dodala a ja som znova pohľadom prešla k čašníčke, ktorá tam nechápavo stála.
"Nie, nepomýlila. Poznám vás. Chodili ste tu každú nedeľu na obed keď ste prišli na víkend ku rodine," odvetila. Baby vyzerali čoraz nervóznejšie a ja som chcela uvoľniť situáciu.
"Suzi má pravdu. Možno sa iba na niekoho podobám. Som tu po prvý krát," usmiala som sa a rýchlo zmenila tému: "A ten syr môže byť dobrý."
Zvyšok obedu sa už táto téma nerozoberala. Nechcela som aby mali pocit, že ma táto situácia rozrušila. To by všetko pokazilo a to som nemohla dovoliť. Bola to posledná možnosť ako sa dozvedieť pravdu a ja som to musela utiahnuť až do konca. Do domu som sa dostala až ku večeru so skvelou náladou. Všetkých som vyobjímala, popriala dobrú noc a išla som spať. Celú noc som premýšľala nad spôsobom ako sa priblížiť k pravde. Moja mama so Sophiou v ten večer rozprávali o človeku, ktorý mi ako jediný môže pomôcť. A v ten istý večer sa mi sníval aj ten živý sen o Joeym. Síce som netušila, či tie dve veci majú niečo spoločné, musela som skúsiť všetko. Pretože jediné čo som mala boli moje pocity. Dnes som sa nimi snažila riadiť a natrafila som na reštauráciu kde ma poznali.
"Premýšľala som," ozvala som sa po raňajkách keď som s mamou a Sophiou umývali riad.
"Nad čím?" opýtala sa ma Sophia.
"Síce neviem či je to dobrý nápad," povzdychla som si.
"Tak o čo ide?" nabádala ma mama.
"Chcem urobiť oslavu," oznámila som a oni si vymenili pohľady.
"Chcem môj nový život začať s oslavou. Chcem aby to bolo nezabudnuteľné. Chcem tam mať všetkých priateľov, na ktorých si pamätám, no aj tých, ktorých si nepamätám a boli pre mňa dôležitý," dodala som už potichšie.
"Už chápem. Tak o to ti ide. Chceš spoznať ľudí, na ktorých si nepamätáš," ozvala sa mama a mala som pocit akoby sa jej to nepáčilo.
"Aj to, no....fajn," rezignovala som a dodala: "Tak stačí iba priateľov, na ktorých si pamätám a sú v Amerike."
"Takže myslíš všetky baby," uisťovala sa mama a ja som prikývla.
"Presne. A ak by to bolo možné mám ešte jedno prianie," pokračovala som.
"Aké?" usmiala sa spokojne Sophia.

"Chcem aby na oslavu došiel aj váš syn Joseph," dodala som neisto a obe v tom úplne zbledli, čím ma presvedčili, že ten chlap ma v tomto príbehu akúsi rolu. A na mne už bolo iba to aby som na to prišla. A síce som nerada klamala a predstierala niečo pred mojou rodinou a priateľmi, teraz som nemala na výber. Moja hra na začatie nového života plného optimizmu mi už poodhalila pár zaujímavostí a ja som si sľúbila, že s tým neprestanem, až kým sa nedozviem pravdu.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Máte radi Josepha Morgana?

Áno
Nie

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama