Hľadám Affs- TU!
Chceš si objednať layout? - sem

Please, don't walk- 42. kapitola

23. října 2014 v 15:39 | Mima |  My stories

Please, don't walk- 42. kapitola

Josephov pohľad:
Nechať ju ísť bolo to najťažšie rozhodnutie v mojom živote. No dnes viem, že som urobil dobre. Každodenné správy o nej, ktoré mi oznamuje moja mama ma utvrdzujú v tom, že som jej dal druhú šancu žiť.
"Joey!" započul som moje meno a vytrhol som sa zo spomienok. Podvihol som tvár a nahodil hraný úsmev.
"Julie ťa všade hľadá. Si na rade," oznámil mi Nate, s ktorým som sa za posledný čas zblížil. Stali sa z nás dobrý priatelia možno práve preto, že nás oboch spájala Vanessa. Síce u neho žila iba krátky čas, obľúbil si ju. A aj keď to nikdy nepovedal nahlas, vedel som, že sa do nej stihol zamilovať.
"Už idem," postavil som sa a zamieril si to k maskérke.
" Počuj Joey," vykročil spolu so mnou aj Nate.
"Hm?"
"Nevieš niečo nové o Vann?" opýtal sa a snažil sa zakryť jeho až priveľký záujem o jej osobu.
"Začala doučovať angličtinu," odvetil som.
"Takže sa vrátila k bežnému životu?"
"Vyzerá to tak," usmial som sa a bol som za to úprimne rád. Chcel som pre ňu len to najlepšie. Síce to pre mňa znamenalo určité peklo na zemi.
"To som naozaj rád," povzdychol si Nate.
"Nate?"
"Áno?"


"Prečo si ju nikdy neprišiel pozrieť po tej nehode? Prečo si ju nenavštívil?" opýtal som sa ho, pretože ma to naozaj zaujímalo.
"Myslel som, že to nie je vhodné. Nechcel som sa medzi vás..." nedopovedal iba sa zamračil.
"Postaviť," dopovedal som za neho a on uhol pohľadom.
"Joey ja...mrzí ma, že..." chcel dopovedať, no ja som mu skočil do reči.
"Nemusíš sa ospravedlňovať za svoje city Nate. Úprimne, chápem prečo si sa do nej zamiloval a zazlievať ti to nemôžem. Práve naopak."
"Čo tým chceš povedať?" nechápavo na mňa pozrel.
"Myslím si, že si ju zaslúžiš viac ako ktokoľvek iný. Bol si tu pre ňu keď to najviac potrebovala, poskytol si jej strechu nad hlavou aj keď si ju v podstate nepoznal. Bol si jej priateľom, síce si to vôbec nemusel robiť," vymenovával som všetko čo pre ňu urobil aj napriek tomu, že ma tieto veci ubíjali.
"Ako dlho vieš, že som sa do nej zamiloval?" opýtal sa po chvíľke ticha.
"Vedel som to od začiatku. Možno ešte skôr ako si si to sám stihol uvedomiť," zasmial som sa a potľapkal ho po ramene. Prešiel som okolo neho a odišiel. Nechal som ho tam stáť so svojimi myšlienkami a pocitmi. Nate som mal rád. Bol to správny a férový chlap a ak som si mal predstaviť nejakého chlapa po jej boku bol to rozhodne on. Bol som si istý, že on ju dokáže urobiť šťastnou, pretože ju úprimne miluje. A ja som jej chcel zaplniť tú dieru, ktorú som zanechal v jej srdci.
Vanessin pohľad
Slnečné lúče mi zohrievali pokožku a ja som sa pokojne slnila. Všade naokolo som počula šťastný smiech a krik. Mala som zavreté oči a užívala si deň voľna na kúpalisku. Bolo to zvláštne, pretože som tu bola úplne sama. Vždy so mnou chodievala Júlia, no tá so mnou nekomunikuje. Snažila som sa s ňou spojiť, no bolo to zbytočné. Dievčatá zasa všetky boli doma a venovali sa ďalej svojím školám a práci. Všetky sa vrátili do svojho stereotypu len ja som začala nový.
"Vann!" zakričal niekto moje meno vo chvíli keď som si to smerovala do dievčenských šatní. Obzrela som sa za seba a zbadala mladíka, ktorý to mal nasmerované ku mne. Podvihla som obočím a zložila si slnečné okuliare.
"Konečne som ťa našiel," pribehol ku mne a silno ma objal. Jeho zovretie bolo pevné a jeho ramená mužné. Zaujalo ma, že rozprával po anglicky. Ostala som prekvapene stáť, pričom som ho od seba ani neodstrčila.
"Ani si sa nezmenila. Si rovnako krásna ako predtým," hladil ma po tvári a pozorne si ma premeriaval.
"P- prepáčte, my sa poznáme?" konečne som bola schopná niečo zo seba dostať.
"Som Nate," usmial sa na mňa a ja som prižmúrila oči.
"Prepáč," nervózne sa zasmial a odstúpil odo mňa.
"Viem, že si ma nepamätáš, len som sa nechal uniesť tým, že ťa znova vidím," dodal nesmelo.
"Čo keby som ťa pozval na obed?" opýtal sa po chvíli ticha kým ja som sa zmätene na neho stále pozerala.
"Ja- ja s cudzími na obed nechodievam," vykoktala som zo seba.
"Ale ja nie som cudzí Vann. Istú dobu si u mňa bývala," odvetil a ja som prekvapene nadvihla obočím.
"Naozaj?"
"Uhm," prikývol.
"My- my sme boli....pár," neisto som dodala, pretože iné vysvetlenie prečo som s ním bývala ma nenapadalo.
"Nie. Iba kamaráti," zasmial sa a mne odľahlo. Nerada by som teraz zistila, že som mala pred nehodou nejaké závesky. Teraz keď sa môj život konečne dal do poriadku a Keď som už našla niečo čo ma napĺňalo.
"Dobrý kamaráti?" opýtala som sa.
"Myslím, že áno," prikývol a ja som sa usmiala.
"Chcem o tom vedieť viac," dodala som už uvoľnenejšie.
"Počkám ťa pred bránou. Pokojne sa prezleč a skočíme na ten obed," navrhol.
"Tak fajn. Ale ak ma klameš tak..." chcela som ho varovať, no skočil mi do reči.
"Nech nečakám večne," žmurkol na mňa a vybral sa na odchod. Pozorovala som ho až kým nezašiel za roh a potom som sa rozbehla ku šatni, z ktorej som vytiahla oblečenie a kabelu. Rýchlo som vletela do sprchy, prezliekla som sa a vyhrabala z kabely mobil. Zbadala som jeden neprijatý hovor a jednu správu od mojej mamy, ktorá mi oznámila príchod môjho kamaráta. Už som aspoň chápala odkiaľ vedel kde má nájde. No jedno mi stále vŕtalo v hlave. Prečo ma do čerta nevyhľadal ešte keď som bola v Amerike?
"Tak som tu," priskočila som k nemu keď som ho zbadala stáť pred bránou ako povedal.
"Lepšíš sa," zasmial sa a pozrel sa na hodinky.
"Ako dlho mi to predtým trvalo?" opýtala som sa zo zvedavosti.
"Niekedy aj celé hodiny," pobavene odvetil.
"Nepreháňaj," zasmiala som sa.
"Vážne. Zavretá v kúpeľni bola tvoja druhá najobľúbenejšia činnosť," usmial sa.
"A čo bola prvá?"
"Liezť mi na nervy," odvetil.
"Zmysel pre humor ti rozhodne nechýba," smiala som sa.
"Zvláštne. Predtým si tvrdila presný opak," pozrel sa na mňa.
"Možno predtým si bol iný," pokrčila som ramenami.
"Možno," povzdychol si a po menšom zaváhaní dodal: "Ľudia sa menia."
Nič som už na to nepovedala, iba som sa usmiala. Spoločne sme vyrazili do mesta pričom som mu musela poukazovať celé mesto. Fascinovane hľadel na starú katedrálu, ktorá sa nachádzala v centre a snažil sa ma prehovoriť aby sme do nej za obedom zašli.
"Fajn pod podmienkou, že mi zodpovieš na všetky moje otázky," odvetila som a posadila sa za stôl.
"Pýtaj sa," usmial sa a ja som ho prepaľovala pohľadom.
"Ako sme sa my dvaja spoznali?" opýtala som sa prvú a pre mňa základnú otázku.
"Zoznámil nás Joseph," odvetil a mne vtedy zamrzol úsmev na perách.
"Myslíš Joseph Morgan?" uisťovala som sa neisto, pričom som zacítila ako moje telo skoro okamžite zareagovala na jeho meno.
"Uhm," prikývol.
"Ty a on ste kamaráti?"
"Kamaráti a kolegovia."
"Ty si herec?"
"Už viac nepozeráš svoj obľúbený seriál?" prekvapene sa na mňa pozrel.
"Nie. Po tej nehode som s tým prestala. Vlastne si ani nepamätám čo si z neho posledné pamätám," povzdychla som si a snažila sa rozpamätať na poslednú časť, ktorú som videla.
"Tak to je chyba," zasmial sa.
"To hovoríš iba preto, že v ňom hráš," odvetila som mu pobavene.
" K tomu som verný fanúšik," bránil sa.

S Nateom mi čas prešiel prirýchlo. Zodpovedal mi na všetky moje otázky hoci som si niekedy všimla ako váha čo povedať. Vedela som, že mi niektoré veci zatajil a pri niektorých otázkach mi zodpovedal iba polopravdu, no bol to aspoň jediný človek, ktorý sa so mnou dokázal baviť o mojom bývalom živote. Neodbil ma a nevyhýbal sa odpovediam ako všetci ostatní a to som si u neho cenila. K tomu mala som pocit, že som ho v mojom živote niekedy naozaj poznala. Jeho názory, myšlienky a postoj k životu sa mi páčil. A síce som si nepamätala na naše priateľstvo bola som si istá, že on jeden z tých ľudí, ktorý by ma nikdy nezradili a ktorý pri mne vždy stáli.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Máte radi Josepha Morgana?

Áno
Nie

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama