Hľadám Affs- TU!
Chceš si objednať layout? - sem

Please, don't walk- 45. kapitola

23. října 2014 v 15:42 | Mima |  My stories

Please, don't walk- 45. kapitola

Po pár zvonení to konečne zodvihol. Stačilo, že som počula jeho hlas a automaticky sa mi na tvári objavil úsmev. Síce mi to trvalo dlho priznať si to, on bol ako môj anjel strážny.
"Vann, stalo sa niečo, že mi voláš tak skoro ráno?" zaznel jeho rozospatý hlas.
"Nie, iba som chcela počuť tvoj hlas," priznala som sa.
"To rád počujem," zasmial sa a ja som si vedela dokonalo predstaviť tie jeho roztomilé vrásky okolo úst, ktoré sa vždy objavia aj pri nepatrnom náznaku jeho úsmevu.
"No hlavným dôvodom prečo ti volám je, že sa práve pokúšam počúvať svoje srdce," dodala som a sledovala som Jul ako sa pokojne tvári.
"Teraz ti nerozumiem."
"Totižto Jul mi práve dáva lekciu ako sa správne rozhodovať. A že najdôležitejšie zo všetkého je počúvať svoje srdce," zopakovala som.
"Presne," prikývla Jul.
"Som rád, že som to práve ja komu voláš," odvetil.
"Nebodaj ťa to prekvapuje," zasmiala som sa.
"Trošku," priznal sa.
"Chcela by som ťa vidieť," načrtla som tému a v kútiku duše dúfala v to, že mi povie presne to čo chcem počuť.
"To ti môžem splniť."

"Ako?"
"Budúci týždeň je v Cannes filmový festival a bol by som veľmi rád ak by si ma na ňom sprevádzala," navrhol.
"Čo prosím?!" prekvapene som zhíkla a pozrela sa na Jul, ktorá napäto čakala ako skončí tento náš rozhovor.
"Ako si počula. Vann, chcela by si ma sprevádzať na červenom koberci v Cannes?" zopakoval otázku a ja som mu nemohla dať in odpoveď ako áno.
"Tak ako to dopadlo?!" pristúpila okamžite Jul ku mne a mne sa vyčaroval na tvári žiarivý úsmev.
"Pozval ma do Cannes!" zvískla som od radosti a silno ju objala.
"Ja som to vedela?!" naradostene so mnou skackala na mieste až kým som nevyšla von s úplnou pravdou.
"Len ja, Nate a Cannes! Toto sa mi asi...!" nestihla som dopovedať, pretože sa Jul odo mňa odtiahla a zvážnela.
"Nate?!"
"Povedala si predsa aby som počúvala svoje srdce nie?" zasmiala som sa.
"Ale ja som myslela, že sa bavíme o Joeym a nie o jeho originálnom mladšom bratríčkovi," pokrútila hlavou.
"Pozri to čo som cítila k Joeymu bola iba vďaka, teraz to už viem. No to čo cítim k Nateovi je...je niečo silné a robí ma to šťastnou," snažila som sa jej to vysvetliť.
"Ale to nie je reálne," pokúšala sa mi to vyhovoriť čo sa mi vôbec nepáčilo.
"Sama si povedala aby som sa riadila mojim srdcom. Jul toto je moja príležitosť. Možno pri ňom nájdem to čo som po tej nehode stratila. Možno on je mojim novým zmyslom života."
"A čo tvoj zmysel života pred nehodou?"
"Na ten si nepamätám a možno si nikdy nespomeniem. A možno, že som ani žiaden nemala."
"Ale mala a ty to vieš. Niekde hlboko v sebe vieš, že existuje. Je reálny a ty to stále rovnako cítiš iba si na neho nepamätáš. No to neznamená, že si ho prestala milovať."
"Veľmi dobre vieš, že toto sme si už vydiskutovali. Nechcem vedieť kto bol ten chlap kvôli ktorému sme sa v minulosti pohádali a ani nechcem vedieť čo pre mňa znamenal. On je už minulosť, nemám dokonca na neho ani jednu jedinú spomienku a k tomu ani sa neozval. Nebol pri mne po tej nehode, neposlal mi žiadnu pohľadnicu nič. Možno sám nechcel aby som si spomenula a tak je to lepšie. A ty to musíš rešpektovať," pozrela som sa na ňu a síce som videla, že s tým nesúhlasí, nakoniec prikývla.
"Je to skvelé vidieť vás zasa spolu!" vyrušila nás moja mama, ktorá práve vstúpila do kuchyne.
"Dobré ráno," usmiala sa na ňu Jul.
"Vyrušila som vás pri niečom?" opýtala sa keď si všimla môj rozžiarený výraz.
"Nate ma pozval o týždeň do Cannes," pochválila som sa a moja mama sa zaradovala so mnou.
"Na filmový festival kde budú pravdepodobne aj všetci herci z upírskych," doplnila ma Jul a v tom mama zvážnela rovnako ako Jul.
"Si si istá, že tam chceš ísť?" pozrela sa na mňa.
"Samozrejme, prečo nie?" nechápavo som sa zasmiala, no nepáčilo sa mi aké pohľady si tie dve medzi sebou vymenili.
Ďalšie dni som skoro celé dni chodila po obchodoch a hľadala vhodné šaty pre túto udalosť. Chcela som aby bol na mňa Nate pyšný. Vyskúšala som asi päťdesiat druhov šiat, no ani jedny mi nepripadali dosť dobré. Až na jedny jediné, ktoré som našla pár hodín pred mojim odletom. Azúrovo modré s dlhou vlečkou až po zem pod ktorou sa schovávala kratučká spodnička, ktorá bola spojená s vrchom, ktorý bol bez ramienok. Šaty boli v páse jemne vybíjané striebornými ozdobami s ktorými som si zladila topánky, kabelu a doplnky.
"Nerada ťa tam púšťam samú," lúčila sa so mnou mama na letisku.
"Nebudem tam sama. Bude tam predsa Nate," pri tejto predstave som sa usmiala.
"Ale aj tak..."
"Mami pokoj. Nate ma bude čakať na letisku a potom tam bude vždy so mnou. Nemusíš mať obavy. Nič sa mi nestane," uisťovala som ju až kým neohlásili môj let a ja som musela nastúpiť do lietadla. Čím bližšie sme boli pri mieste doletu tým viac som bola netrpezlivá. Nevedela som sa dočkať chvíle kedy ho znova uvidím a vrhnem sa mu do náručia. Vedela som, že Nateovi na mne záleží, síce sa z akéhosi dôvodu snažil držať ďalej. No videla som to v jeho pohľade, v jeho nepatrných dotykov. Bolo to akoby chcel byť so mnou a vzápätí mu v tom niečo bránilo. A práve v tejto chvíli som bola rozhodnutá získať si ho úplne, pretože som verila, že on je moja nová šanca byť znova úplne šťastná.
"Nate!" šepla som jeho meno, kým som sa mu chúlila v náručí a cítila jeho teplý dych v mojich vlasov.
"Tak veľmi si mi chýbala," podvihol mi bradu a pozrel sa mi na pery, ktoré túžili v tom momente iba po jednom. Po jeho bozku. Pomaly som sa k nemu natiahla, že si ho ukradnem, keď on sa v poslednej chvíli odo mňa odtiahol.
"Mali by sme ísť," rozpačito sa usmial, vzal môj kufor a ťahal ho ku taxíku, ktorý na nás čakal.
"Ako vždy," povzdychla som si a vybrala sa za ním. Sadla som si na zadné sedadlo kým Nate na predné. Celú cestu som cítila jeho pohľad v spätnom zrkadle, no stačilo, že som sa tam pozrela a on uhol pohľadom.
"Tak toto bude tvoja izba," ukázal mi jednolôžkový apartmán, keď sme dorazili do hotela a ja som sa zamračila.
"Teraz budem musieť ísť. Vyzdvihnem ťa o štvrtej, máš dve hodinky na odpočinok," oznámil mi a otočil sa k dverám.
"Nate, počkaj," zachytila som ho za ruku čím som ho zadržala.
"Myslela som si, že ma tu naozaj chceš mať, no teraz mám pocit, že...že opak je pravdou."
"Ako si to môžeš myslieť?" otočil sa späť ku mne a ja som v jeho pohľade znova zbadala tú nehu, ktorá ma tak miatla.
"Kým sme od seba ďaleko hovoríš mi ako ti chýbam a ako chceš byť znova so mnou. No keď som pri tebe správaš sa odmerane, bez záujmu aj napriek tomu, že tvoje oči hovoria niečo úplne iné."
"To sa ti iba zdá," usmial sa a pohladil ma po líci.
"Vážne? Tak prečo nikdy nedovolíš aby som ťa pobozkala? Prečo ma ty nikdy nepobozkáš aj napriek tomu, že som si istá, že po tom túžiš rovnako veľmi ako ja."
"Nechaj to radšej tak ako to je," povzdychol si.
"Nie, pretože ja potrebujem vedieť na čom som."
"Je to príliš komplikované Vann."
"Práve mne hovoríš niečo o komplikovanosti? Z nás som to ja čo si nepamätá kus zo svojho života. Neviem kým som predtým bola, čo som robila. Neviem..." nestihla som dopovedať, pretože mi skočil do reči.
"A práve preto! Čo ak si raz spomenieš a zistíš, že to čo ku mne cítiš nie je pravé. Že ten ku komu naozaj niečo cítiš je niekto úplne iný."
"Toto sa nestane! Nehovorím, že si nikdy nespomeniem. Možno aj áno, neviem. A úprimne, nezáleží mi na tom, pretože ja viem čo cítim. Nate ja viem, čo cítim k tebe a nech som už predtým čokoľvek cítila k niekomu inému je to preč. A už ani spomienky na neho mi to nevrátia. Nemôžu vrátiť späť niečo čo pre mňa už nemá zmysel," vychrlila som zo seba všetko čo som v tú chvíľu cítila.
"Milujem ťa," šepol Nate a v tej chvíli som konečne ucítila jeho pery na mojich. Ten bozk bol dlhý a žiadaný. Kričali po ňom všetky moje bunky v tele až do chvíle kým nás niekto nevyrušil.
"Ups. Prepáčte nechcela som," ozval sa tenký ženský hlas od dverí a my sme sa rýchlo od seba odtrhli.
"Candice, nie je to tak ako..." išiel to vysvetliť Nate a mne neunikol jej výraz tváre.
"Mne sa nemusíš spovedať Nathaniel. Skôr by si sa mal svojmu svedomiu," odvrkla mu chladne a ja som tomu vôbec nerozumela.
"Neodcudzuj ma za to čo cítim, prosím," úpenlivo sa na ňu pozrel.
"Vy dvaja spolu niečo máte?" skočila som im do reči, pretože som začala mať z toho hlúpy pocit.
"Bože chráň," odvrkla Candice a síce som ju poznala iba z televízií, mala som pocit, že to nie je prvý krát čo ju vidím aj na živo.
"Mali by sme ísť," ozval sa zrazu Nate a vykročil k nej, pričom sa za mnou ani neotočil čo ma zamrzelo.
"Rada som ťa znova videla Vann," usmiala sa na mňa Candice, čím ma utvrdila v tom, že to nie je naše prvé osobné stretnutie a vybrala sa za ním.
Hneď ako sa zavreli dvere, dopriala som si horúci kúpeľ, po ktorom som sa začala chystať na festival. Obliekla som si šaty a chystala sa na make up, keď v tom niekto zaklopal.
"Bože môj! Takže Candice neklamala, naozaj si tu!" hodila sa po mne Nina, ktorú som spoznala iba vďaka hlavnej úlohe v upirských.
"Tvoje nadšenie zdieľam keďže si mojou obľúbenou herečkou, ale....poznáme sa aj osobne?" odtiahla som sa od nej a nechápavo som sa do nej zaryla pohľadom.
"Ou, ja som skoro aj zabudla. Ty si ma nepamätáš však?" zasmiala sa a vopchala sa do mojej izby bez pozvania.
"A mala by som?"
"Pááni, tie šaty! Wow, vyzeráš v nich božsky!" neodpovedala mi na otázku.
"Ďakujem ale to mi nedáva odpoveď na moju otázku odkiaľ sa poznáme."
"Ešte dokonalý make up a vlasy a bude z teba kráľovná dnešného večera," ignorovala ma ďalej a už ma usádzala do kresla pred kozmetický stolík. Nestihla som podať ani jednu jedinú námietku a už mi na tvár nanášala krycí korektor.
"Takže teraz ty a Nate?" opýtala sa ma zrazu.
"Je to iba v začiatku. Nechceme to uponáhľať a k tomu mám z Nate pocit, že ho niečo brzdí," odvetila som jej bez toho aby som voči nej nepociťovala čo i len najmenšie pochybnosti dôvery.
"Ešte aby nie. Nate je nerozvážny a miestami hlúpy. Nechápem ako toto mohol urobiť," pokrútila hlavou.
"Mohol urobiť čo?" pozrela som sa na ňu a ona sa v tom zháčila.
"Myslím, že táto čierna ceruzka bude už moc," znova odskočila od témy a zmazala mi linku z oka, ktorú práve nakreslila. Zvyšok času sa snažila nenápadne odbočovať od témy, čím rástlo moje podozrenie, že sa niečo v minulosti stalo.
"Tak hotovo!" nadšene podskočila a podala mi zrkadlo, v ktorom sa objavila tvár niekoho koho som skoro nespoznala. Bola som to ja, no zároveň som tak nevyzerala.
"Páči sa ti to?" vyzvedala kým ja som vstrebávala pohľad na seba.
"Ty si kúzelník," zasmiala som sa.
"Roky praxe," pokrčila ramenami, ešte raz ma objala a išla sa sama chystať. Neprešlo ani desať minút a po mňa prišiel Nate, ktorý v tom obleku vyzeral neskutočne dobre. Pár sekúnd sme sa iba pohľadom vpíjali do toho druhého až kým sme nevstrebali tú výzorovú zmenu a spoločne sme sa vybrali k limuzíne, ktorá nás čakala pred hotelom.
"Si nervózna?" opýtal sa ma po ceste.
"Trochu," usmiala som sa a chytil ma za ruku.
"Budeš tam hviezdiť, o tom nepochybuj."
"Po tvojom boku určite," vrátila som mu kompliment a on sa iba pobavene zasmial a nežne ma pobozkal na líce.
V okamihu ako sme vystúpili z auta nás oslepili blesky z fotoaparátov, ktoré boli na každom centimetri. Fanúšikovia, ktorý stáli za páskami a v zajatí ochrankárov kričali ako zmyslov zbavený a ja som mala pocit, že som sa práve ocitla v inom svete. A najhoršie na tom bolo, že každým krokom som si bola istejšia, že tu vôbec nepatrím. Po každom piatom kroku sme museli zastať a nechať fotografov aby nás spoločne zväčnili v snímke pričom sme sa museli stále usmievať.
"Bude to v poriadku uvidíš," šepol mi Nate počas fotenia keď si všimol, že som nesvoja. Ja som iba nemo prikývla, no keď ma musel nechať na jednu chvíľu samú, pretože sa musel venovať fanúšikom ten nátlak som nevydržala a utiekla som do najbližšej budovy, ktorá tam bola.
"A tak som mu povedal: Buď ostaneš alebo...." z diaľky som započula známy hlas, ktorý následne stíchol. Pomaly som podvihla tvár a zbadala ho pred sebou aj s nejakou ženou po boku.
"Vann," neisto vyslovil moje meno a mne sa v tej chvíli podlomili nohy. Ak by som sa neudržala rukou o stolík určite by som upadla na zem ako vrece zemiakov.
"Čo tu..." nestihol dopovedať, pretože môj inštinkt bol silnejší a bez uváženia som sa rozbehla za ním a hodila sa mu do náručia.
"Joey," vydýchla som jeho meno a zhlboka som vdýchla jeho vôňu, ktorá mi za ten čas tak veľmi chýbala bez toho aby som si to sama uvedomila.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Máte radi Josepha Morgana?

Áno
Nie

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama