Hľadám Affs- TU!
Chceš si objednať layout? - sem

Please, don't walk- 46. kapitola

23. října 2014 v 15:43 | Mima |  My stories

Please, don't walk- 46. kapitola

Sedeli sme za stolom a dívali sa na seba. Neodvážila som sa prehovoriť, síce som toho chcela tak veľa povedať. Netuším čo sa jemu prehrávalo v mysli a prečo mlčal, no ja som to jednoducho nedokázala. Bolo to akoby som mala v hrdle obrovskú hrču, ktorá mi bránila vídať čo i len jedinú hlásku.
"Takže si tu s Nateom?" opýtal sa nakoniec čím prerušil to trápne ticho.
"Uhm," prikývla som a nasucho som prehltla.
"Som rád, že si..." chcel niečo dopovedať, no nakoniec sa odmlčal a zamračil sa. Pozorne som ho sledovala a nedokázala som rozlúštiť výraz jeho tváre.
"Musím ísť, prepáč," následne sa ospravedlnil, vstal od stola a odišiel. Prekvapene som sa za ním obzrela a zbadala som ho ako si to rýchlou chôdzou mieri k východu späť na červený koberec.
"Aj ja ťa rada vidím, Joey," povzdychla som si sama pre seba a odišla som späť von za Nateom, ktorý už bol blízko hlavnej budovy, v ktorej sa mala konať celá táto ceremónia.
"Kde si bola?" objal ma Nate, keď som sa konečne k nemu dostala.
"Musela som si dať menšiu pauzu," odvetila som mu a chytila som ho za ruku.
"Vyzeráš rozpačito," premeral si ma pohľadom.

"Trošku som vykoľajená z tohto šialenstva," priznala som sa mu a on sa iba zasmial a nasmeroval si to so mnou do hlavnej budovy kde už boli pripravené dokonalo upravené okrúhle stoly a veľké pódium. Naše miesto bolo tesne pod pódiom a zdieľali sme ho so všetkými hercami z upírskych. Sadla som si na svoje miesto a postupne sa k nám pridali všetci. Síce som sa snažila pôsobiť vyrovnane, znepokojovalo ma, že každý jeden herec sa ku mne správal akoby ma už pridobre poznal. Boli ako moji dlhodobí kamaráti, s ktorými som toho veľa prežila. Jediný mĺkvy bol Joseph, ktorý celú dobu svoj pohľad upieral na pódiu a pôsobil akoby nás ignoroval.
"Moje priateľky mi toto neuveria," zasmiala som sa keď som si spomenula na Tinu, Majku, Suzi, Maťku a Marry. Tak veľmi sme sa s nimi túžili stretnúť a ja som to v tej chvíli všetko prežívala.
"Ak neuveria, stačí nás zavolať a my sa s nimi zasa radi uvidíme," usmial sa na mňa Paul.
"Zasa?" zopakovala som.
"Paul tým chcel povedať konečne, že sa s nimi konečne stretnú," skočil do toho okamžite Joseph, ktorý sa konečne zapojil do našej debaty.
"Vieš, veľa si nám o nich rozprávala," dodala Candice.
"Takže je to pravda. My sme sa poznali aj pred tým, pred mojou nehodou," uisťovala som sa či to správne chápem.
"V podstate áno. Mňa si spoznala v Benátkach na jednej akcii kde som bol aj s Joeym," vysvetlil mi Daniel a ja som pohľadom prešla na Joeyho, ktorý pôsobil dosť nervózne.
"Vážne? Prečo si mi o tom nepovedal?" opýtala som sa ho a všetci na neho pozreli.
"Nepokladal som to za dôležité," pokrčil ramenami a ja som sa vrátila späť na Daniela, ktorý iba pokrútil hlavou.
"Povedz mi niečo o tej akcii," vyzvala som ho.
"Bolo to v lete cez jeden víkend. Prišla si tam s priateľkami a úprimne urobila si tam dosť veľký bodrel," zasmial sa.
"Ja?" prekvapene som zhíkla, pretože som nikdy nepatrila k typom, ktoré by vzbudzovali rozruch.
"Uhm, keď si tam zbadala nášho Joeyho a zistila si, že bude hrať Klausa skoro ťa vystrelo. Museli ťa dokonca vyviesť ochrankári," zabával sa na tom, kým ja som to vstrebávala a nevedela som, či sa mám cítiť trápne alebo mám vybuchnúť v hlasný smiech.
"Teraz si pripadám akoby som bola nejaká hysterka," priznala som.
"Ja som ťa prvých pár minút za ňu považoval," prikývol.
"Ospravedlňte ma," zrazu sa Joey zodvihol od stola a znova odišiel.
"Asi na to nerád spomína," neisto som poznamenala, keď v tom sa zodvihol aj Nate, ktorý si to nasmeroval za ním.
"Neber to osobne. Joey je teraz v komplikovanej životnej situácií a všetko berie takto," ospravedlnil ho Ian.
"Čo sa s ním deje?" opýtala som sa, pretože ma to naozaj zaujímalo.
JOEYHO POHĽAD:
Tak veľmi som chcel byť v jej blízkosti, no vedel som, že nemôžem. Každou sekundou som so sebou zvádzal vnútorný boj, ktorý som vedel, že nemôžem vyhrať. Aj po tak dlhej dobe som k nej nedokázal prestať cítiť to čo ma postupne ubíjalo. Pomyslenie, že je po boku iného muža ma trýznilo, no ja som vedel, že to musím vydržať. Stačilo sa usmievať, tváriť sa, že mi na tom nezáleží. Zdalo sa to ako jednoduchá úloha, veď som predsa herec. Mal by som to zvládnuť bravúrne. A tak aj bolo. Zvládal som to až do chvíle kedy som ju znova nezbadal pred sebou. Bola ešte omnoho krajšia ako pred tým. Keď sa mi vrhla do náručia zacítil som jej zrýchlený tlkot jej srdca, ktorý ma nenechal chladného. Viem, že už nikdy nikto nezaujme dôležitejšie miesto v mojom živote. Ona bola mojou pravou láskou. Stále je a navždy aj bude. No teraz, teraz už patrí inému. Jej láska, jej bozky, jej dotyky teraz patria môjmu priateľovi Nateovi.
"Joey, no tak Joey! Počkaj!" vyrušil ma z mojich myšlienok práve Nate, keď za mnou dobehol. Otočil som sa k nemu a nahodil svoj hranný úsmev.
"Si v poriadku?" opýtal sa ma a potľapkal ma po ramene.
"Idem si iba zapáliť. Pridáš sa?" vytiahol som z vrecka nohavíc škatuľku cigariet a on neisto prikývol. Poťahoval som z nej a pozorne sledoval dym ako stúpa nahor až kým sa úplne nevytratil.
"Viem čo si asi myslíš," ozval sa po chvíľke ticha Nate, ktorý sedel na schodoch pred budovou a pozorne ma sledoval.
"Ako asi môžeš vedieť čo si myslím," odvetil som mu a znova vydýchol dym.
"Pretože ťa poznám. Viem, že s najväčšou pravdepodobnosťou ťa zožiera, že som ju tu priviedol, no musíš pochopiť, že..."
"Nie Nate. Nič nevysvetľuj. Ja to chápem. Teraz ste spolu, rozumiem, že ju chceš mať po svojom boku," skočil som mu do reči.
"To je síce jeden z dôvodov, no nie je to ten hlavný," postavil sa a podišiel oproti mne.
"Tak ma zasväť do toho," zasmial som sa s kúsok ironickým podtónom. Síce som sa snažil tváriť, že pomyslenie, že práve on, môj kamarát teraz po nociach drží v náručí ženu, ktorú ja milujem so mnou nič nerobí. No jedna moja časť k nemu pociťovala obrovský hnev a zášť , aj napriek tomu, že som si uvedomoval, že to nie je správne.
"Myslím, že Vann k tebe niečo cíti," odvetil mi po chvíľkovom zaváhaní a ja som okamžite spozornel.
"Jediné čo ku mne môže cítiť je nevraživosť, ktorú si ako jedinú pamätá," odvetil som mu.
"Nemyslím tým, že to čo k tebe cíti je spojené s tým čo cítila pred tou nehodou."
"Teraz ti nerozumiem," pokrútil som nechápavo hlavou.
"Pred pár dňami mi volala jej kamarátka Jul," začal rozprávať, no ja som ho okamžite stopol.
"Tej by som dvakrát neveril."
"Prečo?"
"Povedzme, že už s ňou mám pár skúseností."
"Myslím, že tentoraz neklamala. Povedala mi niečo, s čím sa jej Vann tesne pred odchodom do Cannes zdôverila," začal mi vysvetľovať, no v tom za nami dobehla aj samotná Vann.
POHĽAD VANN:
"Vyrušujem?" opýtala som sa keď som dorazila pred budovu a zbadala tam oboch ako vedú akýsi rozhovor. Obaja sa na mňa okamžite pozreli a ja som automaticky chytila Nate za ruku.
"Ale nie, práve sme skončili," odvetil Joey a znova chcel odísť, no ja som ho zadržala.
"Nate, dal by si nám chvíľočku?" opýtala som sa ho a on iba prikývol a nechal nás samých. Joey sa oprel o zábradlie a znova nasadil svoju masku bez emócií.
"Pamätám si," ozvala som sa ako prvá a on v tom okamžite zbledol.
"Pamätám si jednu našu hádku pred tou nehodou," opravila som sa a on sa okamžite zamračil.
"Tých sme mali veľmi veľa," odvetil, pričom som si všimla, že sa snaží udržať odstup.
"O tom nepochybujem, no táto bola iná."
"V čom?"
"V nej som ťa nechcela rozčúliť ako zvyčajne. Chcela som ťa zraniť, chcela som aby si trpel rovnako ako som v tej chvíli trpela ja a síce neviem prečo, no som presvedčená, že muselo ísť o niečo naozaj vážne."
"Neviem o čom hovoríš," pokrútil hlavou, pričom sa mi nepozrel ani do očí.
" V tej spomienke som bola v akomsi dome a ty si ma nasilu donútil nastúpiť k tebe do auta. Chcel si ma zaviesť za mojimi rodičmi, ktorý práve pricestovali do Atlanty. Čo je mimochodom naozaj zvláštne," zamyslela som sa.
"Prečo by to bolo zvláštne?" snažil sa zahrať svoju rolu.
"Pretože som bola na tom, že som v tej Atlante bola celý čas s nimi," odvetila som a on ešte viac znervóznel.
"Prečo sa na to nespýtaš rovno svojich rodičov?"
"Pretože sa na to chcem spýtať teba," prerývala som ho pohľadom.
"V tom prípade mám pocit, že si na zlej adrese," odvrkol a znova sa otočil na odchod, no ja som ho zachytila za ruku.
"Nemôžeš pred tým utekať celý život."
"Neviem o čom to hovoríš," pokrútil hlavou, no neotočil sa späť ku mne.
"Tá hádka o ktorej som rozprávala sa stala tesne pred tou nehodou. Viem, že ty si bol posledný človek, s ktorým som hovorila. To je ten dôvod prečo si to bol práve ty, ktorý si ma zaviezol do nemocnice a kvôli tomu práve tebe vďačím za svoj život," priznala som sa mu s tým čo som sa práve dozvedela od jeho kolegov, ktorý sa mi zdôverili s jeho výčitkami svedomia. Presne tomu som pripisovala to jeho správanie, ten jeho udržiavaný odstup, to, že odišiel aj napriek mojim prosbám.
"V tom prípade by si ma mala nenávidieť," šepol, no to som už prešla okolo neho a dlaňami som mu chytila tvár, ktorú som následne nadvihla aby som mu videla do očí.
"Joey nie je to tvoja vina. Nič z toho čo sa stalo nie je tvoja vina. Ľudia robia rozhodnutia, ktoré vedú k následkom a..."
"Dosť Vann! Nechcem aby si ma obraňovala, nechcem aby si zmývala moju vinu. Viem čo som urobil a viem, že toto je iba môj trest. Zaslúžim si ho rovnako ako ty si zaslúžiš byť šťastná s mužom, ktorého si si vybrala."
"Vieš aký mám z teba pocit? Si zbabelec, ktorý vždy keď ide do tuhého utečie. No poviem ti jedno....jedného dňa zistíš, že už nie je kde utiecť a minulosť ťa dobehne. V ten deň, v ten istý deň ťa požiadam o to isté o čo som ťa už žiadala. Aby si neodchádzal, aby si ma neopúšťal a.....a to bude tvoja posledná šanca," dodala som a síce som si poriadne ani neuvedomovala čo hovorím, dala som tým najavo všetko v čo som v tú chvíľu cítila.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Máte radi Josepha Morgana?

Áno
Nie

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama